Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a2b/390439.62c772.pdf
PDF · 111.26 KB
No categories available
2Obo/38/2013
Najvyšší súd 2 Obo 38/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: P. „N." v Ľ., IČO: X.,
o konečnej správe, na odvolanie konkurzného veriteľa S. K., a. s. C., IČO: X., proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. marca 2013, č. k. 3K/117/1999-276, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
19. marca 2013, č. k. 3K/117/1999-276 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému
súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením schválil konečnú správu spolu
s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25. 10. 2000, č. k. 3K/117/1999-8
vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. V. K.,
advokáta, X.. Správca konkurznej podstaty predložil súdu dňa 13. 12. 2012 konečnú správu
o speňažení a správe majetku a o vyúčtovaní odmeny a náhrady hotových výdavkov správcu
konkurznej podstaty. Konečná správa bola od 21. 12. 2012 vyvesená na úradnej tabuli súdu
do 08. 01. 2013 a úpadca i veritelia boli o tom upovedomení s poučením, že do 15 dní môžu
podať proti nej námietky. Námietky proti konečnej správe podal dňa 08. 01. 2013 veriteľ č. 6,
8, 11, 13, 17, 22, 23, 33 - S. K. a. s. C. Uvedený veriteľ považoval náklady konkurzu
za neprimerane vysoké, a preto žiadal o ich riadne preukázanie príslušnými dokladmi,
na základe ktorých by bolo možné posúdiť ich obsah a opodstatnenosť. Namietal najmä výšku
výdavkov súvisiacich s úschovou písomností a žiadal o podrobnejšiu špecifikáciu výdavkov
na spracovanie účtovníctva.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že správca konkurznej podstaty
vo svojom vyjadrení poukázal na to, že spoločnosť S., s. r. o., triedila písomnosti
od roku 1970 do roku 2002, ktoré pozostávalo z 2 128 bežných metrov a 3 790 kg písomností,
pričom sa jednalo o značný rozsah skladovaných písomností, pretože najväčšou položkou
bola cena za úschovu mzdových listov.
K nákladom týkajúcim sa spracovania účtovníctva správca konkurznej podstaty
uviedol, že toto konanie sa viedlo dvanásť rokov a ihneď na začiatku boli zistené nedostatky
vo vedení účtovnej evidencie úpadcu, ktorá nebola pred vyhlásením konkurzu vedená
v zmysle zákona o účtovníctve. K cestovným nákladom správca konkurznej podstaty dodal,
že v priebehu konkurzu musel vykonať množstvo obhliadok, pretože predmetom predaja boli
nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali aj mimo areálu družstva, mnohé z nich bez súpisných čísel.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že
na pojednávaní sa oboznámil aj s písomnými materiálmi predloženými správcom konkurznej
podstaty, pričom zo zmluvy o úschove písomností; ako aj zo zmluvy spracovaní účtovníctva
zistil, že tieto výdavky proti podstate boli správcom konkurznej podstaty riadne
zdokladované. Zdôraznil, že účastníci po ich oboznámení nemali proti výdavkom námietky,
a výhrady k týmto písomným materiálom nezistil ani súd. Následne skonštatoval, že
pochybenia zo strany správcu konkurznej podstaty pri vyčíslení jeho výdavkov nezistil,
pretože správca konkurznej podstaty podrobne v prílohách špecifikoval všetky jednotlivé
vykonané cesty. vykonané osobným motorovým vozidlom vypracovaním cestovných
príkazov.
Proti uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S. K., a. s., B. a žiadal jeho zrušenie.
V odvolaní uviedol, že v námietkach proti konečnej správe namietal najmä neprimerane
vysoké deklarované výdavky na úschovu písomností, výdavky na vedenie účtovníctva
a výdavky správcu na cestovné. Odvolateľ zároveň poukázal aj na neúčelový postup správcu
konkurznej podstaty, v dôsledku ktorého boli takmer všetky dosiahnuté príjmy vo výške 133
936,38 eur spotrebované ako výdavky konkurzu v celkovej výške 131 015,68 eur, pričom
po uspokojení odmeny správcu neostanú na uspokojenie veriteľov žiadne finančné
prostriedky, s výnimkou výťažku vo výške 580,70 eur.
Odvolateľ poukázal na to, že správca konkurznej podstaty sa vyjadril k námietkam
veriteľa, ktoré súd prvého stupňa v súlade s § 114 O. s. p. v rámci prípravy pojednávania
odvolateľovi nedoručil, čím mu podľa jeho názoru odňal možnosť pripraviť sa na prejednanie
vznesených námietok na vytýčenom pojednávaní dňa 19. 03. 2013. Predloženie vyjadrenia
priamo na pojednávaní krátkou cestou, nemožno podľa odvolateľa hodnotiť ako splnenie
zákonných povinností vyplývajúcich z § 114 O. s. p. pre prípravu pojednávania. Odvolateľ
má za to, že mu nebola poskytnutá reálna možnosť oboznámiť sa s vyjadrením správcu
konkurznej podstaty a všetkými doloženými dokladmi, ktoré tvorili prílohu predmetného
vyjadrenia správcu. Podľa názoru odvolateľa, súd prvého stupňa týmto svojím postupom mu
odňal ;reálnu možnosť konať pred súdom, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého
uznesenia podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Ďalej uviedol, že hoci zákonná úprava striktne nepredpisuje, čo musí obsahovať výrok
uznesenia, ktorým sa schvaľuje konečná správa, má za to, že výrok napadnutého uznesenia
nie je dostatočne určitý, pričom je formulovaný v rozpore s ustálenou praxou konkurzných
súdov. Konečná správa nie je podľa odvolateľa vo výroku rozhodnutia vôbec identifikovaná,
pričom výrok uznesenia neobsahuje súdnou praxou zaužívané údaje ako sumu celkovo
dosiahnutých príjmov, sumu schválených výdavkov, výšku schválenej odmeny a schválených
výdavkov správcu a sumu určenú na rozdelenie veriteľom. Všeobecne formulovaný výrok
napadnutého uznesenia je podľa názoru odvolateľa neurčitý, a tým aj nepreskúmateľný
pre jeho nezrozumiteľnosť. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia týmto nespĺňa náležitosti predpokladané v § 157 ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., nakoľko neobsahuje zdôvodnenie akými úvahami sa súd
pri rozhodovaní riadil a ako vec posúdil.
Vzhľadom na uvedené má za to, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ako aj vadou
v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., nakoľko súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Naďalej tvrdil, že správca konkurznej podstaty zaťažil konkurznú podstatu
neprimeranými nákladmi. Podľa neho zmyslom a účelom dohľadu konkurzného súdu
pri prerokovávaní konečnej správy je ochrana veriteľov, aby správca konkurznej podstaty
nezaťažoval konkurznú podstatu nedôvodnými, prípadne neprimeranými výdavkami, ktoré
znižujú uspokojenie konkurzných veriteľov. Súd prvého stupňa preto podľa odvolateľa
pochybil, keď si bez bližšieho preskúmania osvojil tvrdenia správcu a všetky deklarované
výdavky schválil.
Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že
ako správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konkurzného konania (okrem odmeny
správcu) a podľa jeho názoru súd prvého stupňa nemal povinnosť jeho vyjadrenie doručovať
namietateľovi - S. K., a. s. Dodal, že svoje vyjadrenie súdu riadne doručil a vyporiadal sa so
všetkými okolnosťami, ktoré namietateľ uviedol, pričom k vyjadreniu priložil aj všetky
prílohy. Podľa správcu konkurznej podstaty je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
dostatočne odôvodnené a obsah odvolania namietateľa - S. K., a. s., je len formálny
a odpísaný zo všeobecných rozhodnutí súdu. Pokiaľ odvolateľ - S. K., a. s. tvrdí, že sa nemal
možnosť oboznámiť s konečnou správou správcu o speňažení majetku z podstaty
a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, tak sa takto podľa názoru správcu, stalo výlučne
zavinením tohto veriteľa.
Správca konkurznej podstaty dodal, že na prejednávaní sa zúčastnil zástupca
odvolateľa S. K., a. s., ktorý prevzal kompletné materiály, preštudoval ich a potom sa k nim
vyjadril. Zástupca odvolateľa S. K., a. s., nežiadal o predĺženie lehoty na preskúmanie
materiálov, prípadne o vytýčenie nového pojednávania, ale s pojednávaním súhlasil. Preto
podľa jeho názoru, takýto postup súdu v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako odňatie
možnosti konať pred súdom. Má za to, že zástupca odvolateľa - S. K., a. s. pred súdom konal,
mal možnosť žiadať o predĺženie lehoty na prípravu, mal možnosť pred pojednávaním
vyžiadať si všetky materiály predložené správcom, mal možnosť žiadať o odročenie
pojednávania. Preto správca konkurznej podstaty, ani súd prvého stupňa, ničím nezavinili
údajnú nepripravenosť zástupcu odvolateľa, pričom odvolanie podané odvolateľom považuje
správca za nekonkrétne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 14 ods. 2
O. s. p., bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie konkurzného veriteľa je dôvodné.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze, vyhlásenom na majetok
úpadcu P. „N." v Ľ., IČO: X., schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov
správcu.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol obsah námietok
odvolateľa zo dňa 07. 01. 2013 proti konečnej správe, rovnako ako aj vyjadrenie správcu
konkurznej podstaty k podaným námietkam, a vyslovil názor, že výdavky proti podstate boli
správcom konkurznej podstaty opodstatnené a riadne zdokladované. Súd prvého stupňa
konštatoval, že účastníci po oboznámení sa s písomnými materiálmi predloženými správcom,
nemali proti výdavkom námietky. Výhrady k týmto písomným materiálom nezistil ani súd
prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním rozhodnutia súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, pretože nespĺňa náležitostí
predpokladané ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd
v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré
nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické
hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť
rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.
Súd prvého stupňa však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu,
uvádzaných účastníkmi konania.
Iba takéto odôvodnenie je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Odvolací súd uvádza, že ak je skončené speňaženie, zostaví správca konečnú správu,
ktorá sa netýka len postupu speňaženia, ale je celkovou bilanciou jeho činnosti. Musí preto
obsahovať najmä súhrn konkurzných aktív, súhrn konkurzných pasív, výsledky prieskumných
pojednávaní, výsledky incidenčných sporov, prehľad plnení, ktoré plnenia správca poskytol
v priebehu konkurzu, prehľad výťažkov, ktoré boli dosiahnuté predajom, prehľad vecí
a pohľadávok, ktoré správca sám vylúčil z podstaty. Konečná správa musí vyústiť v údaj
o tom, aký vysoký výťažok má byť rozdelený medzi veriteľov a prehľad pohľadávok, ktoré
z neho majú byť uhradené. Súčasťou konečnej správy musí byť i vyúčtovanie odmeny
správcu podstaty. Súčasne s odmenou účtuje správca i svoje výdavky.
Podľa § 29 ods. 3 ZKV, súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty
a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo
nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní/úpadcu a konkurzných veriteľov.
Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené
na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky. Súd je povinný oznámiť veriteľom
na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku, kedy bude konečná správa vyvesená
na úradnej tabuli súdu s tým, že od tohto termínu môžu podávať námietky. Jedná sa
o procesnú lehotu. Po uplynutí 15-dňovej lehoty súd nariadi pojednávanie na prejednanie
konečnej správy (§ 29 ods. 4 ZKV).
Súd je povinný predvolať na pojednávanie úpadcu a správcu a ak boli podané
námietky, aj veriteľov, ktorí námietky podali. Zákon o konkurze a vyrovnaní neupravuje
bližšie postup súdu pri prejednávaní konečnej správy. Pri prejednávaní podaných námietok
veriteľov môžu vzniknúť rozpory a nedostatky správy, čo by mohlo mať vplyv na zmenu
správy, prípadne vyúčtovanie odmeny a výdavkov, a preto konkurzný súd môže len schváliť,
alebo neschváliť predloženú konečnú správu, resp. jej časť. O schválení, resp. neschválení
konečnej správy súd rozhoduje uznesením.
Z obsahu spisu vyplýva, že konkurzný súd nariadil pojednávanie na prejednanie
konečnej správy dňa 19. 03. 2013. Na pojednávanie sa dostavil správca konkurznej podstaty,
úpadca, veriteľ - namietateľ S. K., a. s. - JUDr. R.M., podľa poverenia zo dňa 12. 03. 2013.
Z obsahu zápisnice z prejednania konečnej správy (č. I. 275) nesporne vyplýva, že súd
sa oboznámil s konečnou správou (č. I. 249), námietkami veriteľa č. 6, 8, 11, 13, 17, 22, 23,
33 - S. K., a. s. C., ako aj vyjadrením správcu konkurznej podstaty spolu s prílohami (č. I.
270).
Napadnuté uznesenie o schválení konečnej správy však neobsahuje vo výrokovej časti
podstatné údaje, a to výšku sumy určenú na rozdelenie veriteľom, výšku nákladov správy
a výdavkov a výšku odmeny správcu, čím nie je daný právny základ pre rozvrhové uznesenie
v zmysle § 30 ods. 1 ZKV.
Odvolací súd taktiež zistil absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia v zmysle § 157
ods. 2 O. s. p. a konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je náležité odôvodnené,
a tým je nepreskúmateľné a arbitrárne. Nedostatočné je predovšetkým skutkové odôvodnenie
rozhodnutia, ktorým súd reagoval na námietky veriteľa. Skutková časť odôvodnenia len
poukazuje na zmluvy o úschove písomností, zmluvy spracovaní účtovníctva a cestovné
príkazy. Z takéhoto stručného odôvodnenia sa nedá zistiť, čo bolo predmetom týchto
záväzkových vzťahov, aký bol rozsah a cena plnenia a či dohodnutá cena bola primeraná.
Taktiež nie je zrejmé, akými dokladmi bolo plnenie vyúčtované a v akej výške. Odvolanie
konkurzného veriteľa, podané aj z uvedeného dôvodu, je preto dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Košiciach podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O. s. p. záväzný.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. augusta 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová