Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c8c/390282.5df75a.pdf
PDF · 106.69 KB
No categories available
2OboE/27/2013
Najvyšší súd 2 OboE 27/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom
v B., IČO: X., zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X.,
proti povinnému J. T., nar. X., bytom L., o vymoženie pohľadávky 971,44 €
s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R. K. so sídlom E., Z. pod sp. zn.
EX 10646/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 5. novembra 2012, č. k. 13CoE/256/2012-41,takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 04. 06. 2012, č. k. 2Er/427/2010-18 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. R. K. trovy exekúcie vo výške 39,83 € v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že exekučné konanie je vedené
na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
pri S., a. s, so sídlom K., sp. zn. SR 22336/09 zo dňa 12. 01. 2010. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 6030940, uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 04. 03. 2009. Súd prvého stupňa tento zmluvný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský
aplikujúc ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OZ") a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov.
Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy.
Preto súdu prvého stupňa uzavrel, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ. Rozhodcovské
konanie, výsledkom ktorého bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok, ktorý bol v konaní vydaný, nemôže byť
riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie vzhľadom na jeho nevykonateľnosť.
O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1
Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,
napadnutým uznesením zo dňa 05. 11. 2012, č. k. 13CoE/256/2012-41 uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd
v napadnutom uznesení uviedol, že vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho
poriadku je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky
upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 O. s. p.). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť.
Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr.
Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom
konaní sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom
exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôraznil, že z ustálenej judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je
vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia
je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. Odvolací súd nepovažoval v danom prípade
oprávneným predložené prejudiciálne otázky za právne relevantné vo vzťahu
k prebiehajúcemu konaniu, preto podľa odvolacieho súdu nie je daný dôvod na ich
predloženie Súdnemu dvoru EU. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa mal
rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať
a rozhodnúť vo veci, posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorá je od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Pochybenie súdu prvého stupňa pri aplikácii právnej normy ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka, nemá podľa odvolacieho súdu zásadný vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože znenie ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
účinného od 01. 01. 2008, s textom znenia ust. § 53 ods. 4 účinného do 31. 12. 2007, je
zhodné a stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.". Vzhľadom k uvedenému odvolací súd oprávneným podaný návrh na prerušenie
konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ
v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. zamietol.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1 písm.
c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex
offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci, vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,
ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávneného
na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. augusta 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová