Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/426/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J.

K., bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny, Banská Bystrica, dieťa rodičov

PaeDr. J. S., bývajúcej v B. a Ing. E. K., bývajúceho v Š., zastúpeného JUDr. R. M.,

advokátkou v B., o zvýšenie výživného na maloletého, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní otca maloletého proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 4. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 4. septembra 2012 sp.zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 17. apríla 2012 č.k. -24

nanovo upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému J. K. tak, že výživné zvýšil na

sumu 110 € mesačne, odo dňa 8. februára 2012. Zročné výživné od 8. februára 2012 do 17.

apríla 2012 vo výške 81 € povolil otcovi splácať v 10 € mesačných splátkach spolu s bežným

výživným pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého. Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením zo 4. septembra 2012 sp.zn. jeho odvolanie odmietol.

V odôvodnení uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo otcovi

2

maloletého doručované prostredníctvom poštového úradu. Podľa relácie pošty spôsob

doručenia tohto rozsudku v zmysle bol dodržaný. Prvý pokus o doručenie

zásielky obsahujúcej rozsudok dňa 30. apríla 2012 bol neúspešný. Rovnako bolo neúspešné aj

opakované doručovanie vykonané dňa 2. mája 2012, a preto v tento deň bola zásielka uložená

na pošte. Otec maloletého si zásielku počas úložnej doby na pošte nevyzdvihol, preto sa

zásielka ako nedoručená vrátila Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23. mája 2012. Dňa

28. mája 2012 JUDr. R. M. osobne podala na Okresnom súde Banská Bystrica podanie,

v ktorom oznámila, že otcom maloletého bola splnomocnená na zastupovanie v konaní, ktoré

splnomocnenie zo dňa 10. mája 2012 v prílohe priložila. Zároveň požiadala o zaslanie

písomností na ňou uvedenú adresu. Okresný súd jej žiadosti vyhovel a dňa 28. mája 2012 jej

bol vyexpedovaný rozsudok, ktorý JUDr. R. M. prevzala 4. júna 2012. Dňa 19. júna 2012

JUDr. R. M. ako splnomocnená zástupkyňa otca podala

na Okresnom súde Banská Bystrica odvolanie. Odvolací mal za to, že postup pri náhradnom

doručovaní napadnutého rozsudku otcovi maloletého bol dodržaný, z toho dôvodu potom

doručovanie rozsudku advokátke JUDr. R. M., ktorej bol doručený 4. júna 2012, bolo

nadbytočné. V danej veci účinky riadneho doručenia prvostupňového rozsudku nastali dňa 23.

mája 2012, pričom posledný deň odvolacej lehoty pripadol na deň 7. júna 2012.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd odvolanie podané po zákonom stanovenej lehote

na podanie odvolania v zmysle ust. ako oneskorené odmietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, v ktorom uviedol,

že v konaní došlo k vadám v zmysle Procesnú vadu konania, ktorá zakladá

v danom prípade prípustnosť dovolania( ), vyvodzoval z toho, že postupom

súdov mu bola odňatá možnosť realizovať procesné oprávnenia, ktoré mal ako účastník

občianskeho súdneho konania. Jeho odvolanie bolo odmietnuté ako oneskorene podané, i keď

neboli splnené procesné predpoklady pre tento postup ( ). Odvolací

súd vychádzal z nesprávneho zistenia, že bol dodržaný riadny postup pri doručovaní

písomnosti, obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedol, že sa prvýkrát dozvedel

o doručovaní zásielky zo súdu až 2. mája 2012 vo večerných hodinách, keď prišiel domov

z práce, a nie dňa 30. apríla 2012, tak ako to uviedol v odôvodnení uznesenia odvolací súd.

V uvedený deň si nemohol zásielku prevziať, nakoľko pošta už nebola v prevádzke a na druhý

deň už v ranných hodinách nastupoval na kúpeľnú liečbu do Sanatória Dr. Guhra, Tatranská

Polianka, vo Vysokých Tatrách, o čom predložil i písomné potvrdenie. Kúpeľná liečba trvala

odo dňa 3. mája 2012 až do dňa 24. mája 2012 a keďže sa počas celého tohto obdobia zdržiaval

iba vo Vysokých Tatrách, doma ani raz nebol, nemohol si z tohto dôvodu reálne prevziať

doručovanú zásielku. Vzhľadom na to, že bol upovedomený o oznámení o doručovaní zásielky

zo súdu, ihneď po nástupe na kúpeľnú liečbu kontaktoval advokátku JUDr. R. M., ktorej

oznámil, že vie o doručení zásielky zo súdu, túto si však nemohol reálne prevziať a požiadal ju

o prevzatie právneho zastúpenia v prejednávanej veci. O tejto skutočnosti bezodkladne

informoval aj prvostupňový súd, keď asistentku sudkyne Okresného súdu v Banskej Bystrici

JUDr. M. K. požiadal o doručenie rozhodnutia svojej právnej zástupkyni JUDr. R. M.

a zároveň jej vysvetlil aj dôvody, prečo si nemôže doručovanú zásielku prevziať. Trvalo určitý

čas, kým právnej zástupkyni doručil splnomocnenie a na základe tohto splnomocnenia si

prevzala dňa 4. júna 2012 právna zástupkyňa JUDr. R. M. osobne na súde predmetné

rozhodnutie a v lehote 15-tich dní od doručenia rozhodnutia podala odvolanie, ktoré následne

odvolací súd odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa Podľa je dovolanie prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V ustanoveniach a nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Prípustnosť

dovolania proti napadnutému uzneseniu preto z a nevyplýva.

Procesnú prípustnosť dovolania by vzhľadom na to zakladala len procesná vada

konania v zmysle Dovolací súd je ex lege povinný skúmať, či v konaní nedošlo

k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení. V zmysle je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal;

existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu

v konaní za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Súdna prax dospela k záveru, že ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako

oneskorené, odňal tým účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (R 23/1994).

So zreteľom na to a tiež s prihliadnutím na podstatu argumentácie otca maloletého, ktorou

odôvodňoval procesnú prípustnosť jeho mimoriadneho opravného prostriedku, bolo

v dovolacom konaní potrebné posúdiť správnosť záverov odvolacieho súdu o dni doručenia

prvostupňového rozhodnutia z hľadiska jeho správnosti.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch.

Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania

a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto

procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v ("... ak si adresát zásielku

počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za deň

doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel) je predpísané súčasné splnenie

nasledovných podmienok : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď

napr. ), adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom

upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus

o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom

upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku

v úložnej lehote od upovedomenia nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. Tento

dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či

táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo

doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť

preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení

bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania

zdržoval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa

v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto

dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať

alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť

iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste

doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť

doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne

vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,

na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje

na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda vecou

konkrétneho prípadu.

V predmetnej veci odvolací súd vychádzal len z údajov na doručenke písomnosti,

ktorou bol doručovaný rozsudok súdu prvého stupňa otcovi maloletého dieťaťa, nezaoberal sa

dôvodmi, pre ktoré bol opätovne doručovaný rozsudok dňa 4. júna 2012 JUDr. R. M. zo

strany súdu prvého stupňa a sám si bez dostatočných podkladov vyhodnotil, že pre náhradné

doručenie rozsudku prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných

pochybností preukázané, že sa otec maloletého dieťaťa, ktorému bol doručovaný odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, zdržiaval v čase doručenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa v mieste doručenia tak, aby si reálne mohol doručovanú písomnosť prevziať.

Preto ak odvolací súd ako oneskorene podané odmietol jeho odvolanie, odňal mu svojím

konaním a rozhodnutím právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bolo ním

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom .

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd odňal otcovi

maloletého dieťaťa možnosť pred súdom konať ( ), lebo odmietol jeho

odvolanie ako oneskorene podané, i keď procesné predpoklady pre tento postup neboli dané.

Námietka dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle je

preto opodstatnená.

Výskyt niektorej z vád uvedených v je dôvodom, pre ktorý dovolací súd

musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť ( ). Vzhľadom na to Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1

a 2 ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová