Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/312/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. D. H., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Búdkova č.

12, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom

v Bratislave, Žellova č. 2, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru

a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. augusta 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. apríla 2009 č.k. -378

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného

pomeru a náhrady mzdy v sume 160 396 Sk. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako samostatný

odborný referent oddelenia dohľadu nad zdravotným poistením na pobočke v Bratislave.

V posledných 6 mesiacoch pred doručením výpovede bola žalobkyňa v súvislosti s porušením

pracovnej disciplíny písomne upozornená na možnosť výpovede listom z 10. augusta 2006,

ktoré spočívalo v neefektívnom využívaní pracovného času a v tom, že žalobkyňa sa začala

po uplynutí skúšobnej doby na pracovisku správať neeticky voči nadriadeným, ako aj

spoluzamestnancom úradu. Právne účinky doručenia upozornenia nastali v zmysle § 38

ods. 4 poslednej vety . Dňa 18. septembra 2006 bolo žalobkyni doručené

upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny z 11. septembra 2006 a súčasne jej bola

2

doručená výpoveď v zmysle . Vo výpovedi bolo

uvedené, že s odkazom na upozornenia vykonané listami z 10. augusta 2006 a z 11. septembra

2006, sa žalobkyňa uvedeným konaním dopustila porušenia pracovnej disciplíny, na čo bola

v posledných šiestich mesiacoch písomne upozornená. Na základe uvedených skutočností

dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre danie výpovede žalobkyni podľa § 63 ods. 1

písm. e/ . Žalobu žalobkyne považoval preto za nedôvodne podanú.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 31. augusta 2010 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výpoveď podľa

predpokladá konkrétne menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorému predchádzali

iné menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, v súvislosti s ktorými zamestnávateľ

písomne upozornil zamestnanca na možnosť výpovede. Žalovaný v rozpore s tým považoval

za dôvod výpovede porušenia pracovnej disciplíny, ktoré žalobkyni vytkol už v listoch

z 10. augusta 2006 a z 11. septembra 2006. Dospel k záveru, že žalovaný neuviedol

v predmetnej výpovedi skutok, ktorý považuje za menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny a ktorý teda predstavuje dôvod výpovede. Predmetná výpoveď z pracovného

pomeru z 18. septembra 2006 nemôže preto obstáť. Napadnutý rozsudok okresného súdu

z uvedených dôvodov podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie s tým, že súd prvého stupňa je v časti žaloby o neplatnosť výpovede viazaný ním

vysloveným právnym názorom a že ohľadom náhrady mzdy bude treba vykonať dokazovanie.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdí.

K prípustnosti dovolania uviedol, že v odvolacom konaní neboli podmienky na zrušenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedené v ustanovení (odvolací

súd neuviedol nesprávne použitie právnej normy súdom prvého stupňa a ani nespochybnil

dostatočné zistenie skutkového stavu). Ak odvolací súd dospel k záveru, že výpoveď je

neplatná, mal správne rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť o výške náhrady

mzdy, v dôsledku čoho by bol daný dovolací dôvod podľa Odvolací súd

mu nesprávnym postupom odňal možnosť podať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

dovolanie. Nesprávny postup krajského súdu videl aj v tom, že mu neumožnil vyjadriť sa

k dôvodom, pre ktoré považoval výpoveď za neplatnú. Odvolací súd totiž vzal za základ

svojho rozhodnutia skutočnosti doposiaľ nikým netvrdené. Nevyzval ho, aby sa k veci, resp.

k právnemu názoru vyjadril písomne a ani nenariadil ústne pojednávanie. V konaní pred

súdmi nižších stupňov nemal teda žiadnu príležitosť vyjadriť sa k novým skutočnostiam a tak

realizovať svoje procesné práva na ochranu svojich práv a záujmov a nemohol uplatniť svoj

vplyv na výsledok konania. Dovolanie odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že navrhuje dovolanie žalovaného ako

neprípustné odmietnuť, resp. ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň žiadala žalovaného zaviazať

k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol žalovaný dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie žalovaného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Pokiaľ dovolateľ existenciu procesnej vady v zmysle videl v tom,

že postup, ktorý odvolací súd zvolil, nemá oporu v ustanovení a že týmto

postupom, namiesto zmeny rozhodnutia, mu odvolací súd odňal možnosť preskúmať

správnosť ním vysloveného právneho názoru v zrušujúcom uznesení podaním dovolania,

treba uviesť, že v ustanovení dáva

odvolaciemu súdu oprávnenie rozhodnutie zrušiť, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil a v dôsledku toho nedostatočne zistil skutkový stav veci.

nezakazuje odvolaciemu súdu v zrušujúcom uznesení

vysloviť právny názor na vec odlišný od právneho názoru súdu prvého stupňa. Práve naopak,

takúto situáciu vo viacerých ustanoveniach predpokladá ( ). V ďalšom konaní

pred súdom prvého stupňa dovolateľ bude môcť realizovať procesné práva, akým je právo

navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadrovať sa k rozhodujúcim

skutočnostiam, k právnej stránke veci a pod. Jeho argumentácia spočívajúca v tom, že

porušením ustanovenia došlo v danej veci k odňatiu možnosti pred súdom konať

v zmysle , je preto nenáležitá.

Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd mu zrušením rozsudku súdu prvého

stupňa, namiesto jeho zmeny, znemožnil preskúmať správnosť právneho názoru odvolacieho

súdu v dovolacom konaní. Predovšetkým treba uviesť, že odvolací súd môže rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, a naopak ( ). Je

preto vecou súdu (a nie účastníka konania), akú formu rozhodnutia odvolací súd

v konkrétnom prípade zvolí. Ak teda odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, hoci

sa navrhuje jeho zmena a v zrušujúcom uznesení vysloví právny názor na vec, nejde o postup,

ktorý by bol v rozpore s ustanoveniami a v dôsledku ktorého

by bol účastník vylúčený z realizácie procesných práv, včítane práva preskúmať správnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolacom konaní.

Za dôvodnú nebolo možné považovať ani dovolaciu námietku žalovaného o odňatí

možnosti konať pred odvolacím súdom tým, že odvolanie bolo prejednané bez nariadenia

ústneho pojednávania. V zmysle ustanovenia v znení platnom v čase

rozhodovania, odvolací súd môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak

nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad,

kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť závisí od úvahy

odvolacieho súdu), alebo súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože v preskúmavanej veci

nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z , odvolací súd bol oprávnený

podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania.

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady

uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného smerovalo

proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a ods. 3

) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

6

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ).

Dovolací súd žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, nakoľko ich

nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie

práva ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová