Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/48/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 22. augusta 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. L. pre zločin

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ písm. d/ Tr. zák.

o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. ,

z 12. januára 2012 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. L. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. ,

z 8. novembra 2011 bol obvinený R. L. uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej

slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. a podľa § 183 ods. 2

Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 7 rokov. Prvostupňový súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Pezinok, sp. zn. , z 21. decembra 2010, ktorým bol obvinenému uložený trest

odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci

plastovej hračkárskej pištole a kuchynského noža.

2

Naproti tomu súd podľa obvineného R. L. spod obžaloby

pre pokračujúci zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 127 ods. 1

Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku

prvostupňového rozhodnutia, oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor

v Považskej Bystrici. Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. ,

z 12. januára 2012 odvolania obžalovaného a okresného prokurátora zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 12. januára 2012

podal 18. decembra 2012 dovolanie obvinený z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/ písm. g/,

písm. i/

Dovolací dôvod podľa obvineného v ustanovení

je naplnený tým, že počas hlavného pojednávania nebol obvinený ani raz zo strany súdu

vyzvaný na to, aby sa vyjadril k jednotlivým vykonaným dôkazom a prečítaným svedeckým

výpovediam a tým došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Porušenie

práva na obhajobu bolo aj tým, že súd pri predbežnom prejednaní obžaloby zamietol jeho

návrh na vykonanie dôkazov bez akéhokoľvek zdôvodnenia. K porušeniu práva na obhajobu

došlo aj z toho dôvodu, že súd nevypočul znalkyňu napriek tomu, že v záveroch nekonštatuje

jednoznačnú istotu v odpovediach na položené otázky. Tieto rozpory neodstránil ani odvolací

súd napriek tomu, že obvinený v odvolaní na to poukázal.

K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

podľa obvineného došlo preto, že pri výsluchu poškodenej došlo k nezákonnosti, že výsluch

bol vykonaný nezákonným spôsobom, pretože poškodená sa nevyjadrila ku skutočnostiam,

ktoré boli predmetom konania a len súhlasila so skutočnosťami, ktoré jej boli prvostupňovým

súdom interpretované z jej výpovedi z prípravného konania. Neboli splnené podmienky

na prečítanie zápisnice z prípravného konania uvedené v a ani použitie

Poškodená nebola schopná súvisle opísať skutok, ktorý som mal ja ako obvinený

spáchať. Z tohto dôvodu nemal na ňu prvostupňový súd pri rozhodovaní prihliadavať.

Odvolací súd mal pochybenia prvostupňového súdu odstrániť a tým, že ich neodstránil došlo

k porušeniu zásady náležitého zistenia skutkového stavu podľa

3

a posledným pochybením vo výpovedi poškodenej je to, že na základe tej istej výpovede

som bol aj odsúdený aj oslobodený spod obžaloby.

Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 12. januára 2012

bol porušený zákon v jeho neprospech. Navrhol zrušiť druhostupňové uznesenie

a prvostupňový rozsudok vo výroku o vine, vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody

s tým, aby dovolací súd prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne

prejednal a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadrili strany trestného konania.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici vo vyjadrení napísala,

že dovolanie považuje za nedôvodné. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/

uviedla, že v predmetnej veci mal obvinený R. L. obhajcu od začiatku trestného

stíhania. Obhajcovia sa zúčastňovali všetkých procesných úkonov a využívali všetky svoje

práva stanovené zákonom. Predseda senátu na hlavných pojednávaniach umožnil

obvinenému, aby sa vyjadril k výpovedi poškodenej, kládol jej otázky a vyjadroval

sa ku všetkým svedeckým výpovediam a dôkazom. Pri čítaní znaleckého posudku súd

neporušil ust. Dovolací dôvod podľa ustanovenia

nie je naplnený, pretože svedkyňa nevypovedala rozdielne v prípravnom konaní

a na hlavnom pojednávaní a svojou výpoveďou usvedčovala obvineného zo spáchania trestnej

činnosti. Dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Nebol naplnený ani dovolací dôvod

podľa ust. , pretože prvostupňový súd správne právne posúdil

konanie obvineného a odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam

ako prvostupňový súd. Navrhla, aby dovolací súd uznesením podľa

dovolanie obvineného odmietol. K dovolaniu obvineného poškodená v písomnom vyjadrení

uviedla, že sa pridržiava svojich výpovedí vykonaných v prípravnom konaní a v konaní

na súde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

4

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

( a ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo

a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu dospel

k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa (

).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

V súlade s je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania,

ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov

podľa až písm. l/ , resp. aj z ustanovenia

Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení,

ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5

). Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže skúmať

5

už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy

bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže

vykonať dovolací súd dôkazy len v obmedzenom rozsahu.

Dovolací dôvod podľa je daný v prípadoch,

keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave

právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení

skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne

posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou

právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. na skutkový

stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí,

že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo

o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie

ustanovení alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov

(napr. , ).

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd

uvádza, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu,

zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátora na druhej strane.

Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie

procesných práv obvineného a jeho obhajcu.

Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva

na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).

6

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ možno uplatniť len v prípade, ak dôjde

k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonanie jednotlivých dôkazných

prostriedkov. Nemožno ním však napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu (jeho vecnosť

obsahom správnosť).

K dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že skutočne došlo k pochybeniu,

keď sa obvinený nevyjadril k vykonaným dôkazom, prečítaným svedeckým výpovediam.

Obvinený ale počas vykonávania dôkazov kládol otázky a z toho vyplýva, že pri vykonávaní

dôkazov bol prítomný a keby mal pripomienky k jednotlivým dôkazom, bol by ich určite

uviedol. Nie sú pravdivé tvrdenia obvineného v tom, že súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia

zamietol návrhy obvineného na vykonanie dôkazov. Pri predbežnom prejednaní obžaloby

7. júna 2011 navrhol vykonať dôkazy najskôr prokurátor, obžalovaný sa pripojil k návrhom

navrhnutých dôkazov prokurátorom a doplnil návrh na vykonanie dôkazov o výsluh svedkov

Š., H. a MUDr. M. S.. Súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania a do zápisnice

o hlavnom pojednávaní uviedol, že na hlavné pojednávanie budú predvolaní všetci navrhnutí

svedkovia. Na hlavnom pojednávaní konanom 25. októbra boli vypočuté obidve svedkyne.

Na tom istom pojednávaní bol vypočutý znalec Š., ktorý doktorkou S. podal znalecký

posudok. To znamená, že boli vykonané všetky dôkazy, ktoré obvinený pri predbežnom

prejednaní obžaloby navrhol (stačí vypočuť jedného zo znalcov, ktorí vo veci podali

znalecký posudok). Na hlavnom pojednávaní 8. novembra 2011 obvinený uviedol, že nemá

ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov. V ten istý deň bol na hlavnom pojednávaní so súhlasom

obvineného a prokurátora prečítaný aj znalecký posudok znalkyne PhDr. K., ktorá zomrela.

Obvinený k znaleckému posudku nemal žiadne pripomienky. Aj keď bolo porušené právo

obvineného na obhajobu tým, že obvinený sa nevyjadril ku každej prečítanej výpovedi

svedka, nešlo o zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto nie je vo veci daný dovolací

dôvod podľa

K námietke nezákonnosti výsluchu svedkyne a porušeniu ustanovení Trestného

poriadku pri jej výsluchu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť nasledovné : V konaní

neboli splnené podmienky na postup podľa ust. a Pri výsluchu svedkyne

R. neboli porušené citované ustanovenia pri jej výsluchu. Na hlavnom pojednávaní

sa nečítala výpoveď svedkyne. Svedkyni sa kládli otázky a sudca sa jej pýtal na niektoré veci,

ktoré uviedla pri výsluchu a neuviedla ich na hlavnom pojednávaní, či sú pravdivé. Svedkyňa

7

nevypovedala na hlavnom pojednávaní inak, ako v prípravnom konaní a preto nebolo

potrebné čítať jej výpoveď z prípravného konania. Nepochybil v konaní ani odvolací súd,

ako to v dovolaní uvádza obvinený a zároveň mu vytýka, že nenapravil procesné pochybenia

prvostupňového súdu. Ďalšie námietky obvineného dovolací súd vyhodnotil ako námietky

smerujúce do hodnotenia dôkazov, čo je v dovolacom konaní vylúčené.

Obvineného námietky voči nesprávne zistenému skutkovému stavu a následne zlého

právneho posúdenia konania obvineného nenaplňuje dovolací dôvod tak, ako to vyžaduje

ustanovenie Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo

vykonané v súlade s ustanovením , z procesného hľadiska neboli porušené

ustanovenia Trestného priadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný dovolací dôvod

podľa

Z horekonštatovaného vyplýva, že dovolanie nie je dôvodné, pretože nebol naplnený

ani jeden z dovolacích dôvodov, ktoré obvinený uviedol v dovolaní. Najvyšší súd preto

postupoval podľa a dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. augusta 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová