Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/254/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. V., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. M. M., advokátom v B., proti žalovanému J. K., bývajúcemu v T.,

zastúpenému JUDr. L. D., advokátkou v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , v konaní o dovolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla

2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 4. novembra 2005 sa žalobca

domáhal po úprave petitu určenia, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti

uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 21. októbra 2005, evidovaná Správou katastra pre h.

pod V., ktorej predmetom je prevod nehnuteľností – rodinný dom, súp. č. X. postavený na

2

parc. č. X., pozemok parc. č. X. o výmere X. mdruh pozemku – zast. plochy a nádvoria

2

a pozemok parc. č. X. o výmere X. mdruh pozemku – záhrady, nachádzajúcich sa v B.,

evidovaných Správou katastra pre h. na LV č. X., je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že je

vlastníkom nehnuteľností a pri pracovnej návšteve Katastrálneho úradu Bratislava III náhodne

zistil, že bez jeho vedomia a v jeho mene bol 24. októbra 2005 pod č. k. V.X. podaný návrh

na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, ktorú

vlastnoručne nepodpísal, žalovaného – kupujúceho - nepozná a nehnuteľnosti nemal záujem

predať. Na právne úkony súvisiace s podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností bol na základe generálnej plnej moci z 21. októbra 2005 (ďalej len „plná moc“),

ktorú taktiež vlastnoručne nepodpísal, zastúpený žalovaným. Ďalej uviedol, že žalovaný 26.

októbra 2005 na Katastrálnom úrade Bratislava III podal žiadosť o zasielanie písomností

určených žalobcovi v súvislosti s katastrálnym konaním na adresu žalovaného, čo by malo za

2

následok, že by sa o zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v dohľadnej dobe ani

nedozvedel. Poukázal na to, že na kúpnej zmluve a plnej moci nie je uvedená jeho aktuálna

adresa trvalého bydliska v B. na P., ale adresa trvalého bydliska v B. na B. podľa

neaktuálnych údajov z LV č. X.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. decembra 2010 č.k. -266

žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

459,93 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe

vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností,

že kúpna zmluva bola uzavretá a pravosť podpisu žalobcu na kúpnej zmluve bola overená.

Podľa overenej plnej moci žalobca splnomocnil žalovaného na všetky úkony súvisiace

s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, 24. októbra 2005 bol Katastrálnemu úradu

Bratislava III doručený návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech

žalovaného ako kupujúceho, ktorý bol podpísaný žalobcom i žalovaným. Okresný súd mal

ďalej preukázané, že žiadosťou z 26. októbra 2005 adresovanou Katastrálnemu úradu

Bratislava III žalovaný požiadal v mene žalobcu o zasielanie všetkých dokladov na svoju

adresu. Správa katastra pre h. rozhodnutím č. V. z 8. novembra 2005 konanie o návrhu na

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušila z dôvodu, že jej bolo 2.

novembra 2005 doručené potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej

polície o trestnom oznámení na neznámeho páchateľa o trestnom čine podvodu vo veci

kúpnej zmluvy a 8. novembra 2005, úradne osvedčená žaloba o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a návrh na vydanie predbežného opatrenia „zákaz previesť vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam“, podaný na Okresnom súde Bratislava III. Uznesením Úradu justičnej

a kriminálnej polície OR PZ Bratislava III mal okresný súd preukázané, že na základe

trestného oznámenia žalobcu bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu pod ČVS:

ORP-1169/OEK-B3-2005. Znaleckým posudkom č. 04/06 z 10. apríla 2006, vypracovaným

v trestnom konaní znalcom z odboru písmoznalectvo, ručné písmo, A. D. nebolo v súvislosti

s uzavretím kúpnej zmluvy jednoznačne preukázané, že sa jedná o podpisy žalobcu, ale

nebolo to ani vylúčené. Okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odvetvia písmoznalectvo, ručné písmo, JUDr. I. N., ktorého úlohou bolo určiť, či podpis na

kúpnej zmluve je „v kolónke predávajúci“ pravým podpisom žalobcu. Znaleckým posudkom

č. 39/2010 z 1. júna 2010 mal okresný súd preukázané, že kúpnu zmluvu i návrh na vklad

vlastníckeho práva podpísal žalobca, pričom v stupňovej škále záverečného hodnotenia bola

určená jednoznačnosť I. stupňom. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil § 80 písm.

3

c/ a a . O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. apríla 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že kúpna zmluva je neplatná

a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho

konania vo výške 431,79 Eur do rúk jeho právneho zástupcu do troch dní. Odvolací súd

na pojednávaní oboznámil znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity

č. X. z 9. júna 2011, vyhotovený v trestnom konaní a predložený žalobcom v odvolacom

konaní. Podľa v spojení s mal odvolací súd

za to, že ide o dôkaz, ktorého predloženie súdu prvého stupňa do rozhodnutia vo veci samej

(7. decembra 2010) nebolo možné, z ktorého dôvodu naň v odvolacom konaní prihliadal.

Týmto znaleckým posudkom mal odvolací súd preukázané, že podpisy žalobcu nachádzajúce

sa na poslednej strane kúpnej zmluvy a na návrhu na vklad vlastníckeho práva boli

vyhotovené priamou metódou technického falšovania, t.j. priamym obkreslením pravého

podpisu žalobcu. Týmto znaleckým posudkom mal tiež preukázané, že podpisy žalobcu,

nachádzajúce sa na poslednej strane troch kúpnych zmlúv, na plnej moci a na čestnom

prehlásení z 21. októbra 2005, na štyroch rovnopisoch poslednej strany kúpnej zmluvy

a v osvedčovacej knihe notárskeho úradu nevyhotovil žalobca. S poukazom na znalecký

posudok JUDr. I. N., vypracovaný v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že síce podľa

záverov tohto znalca sú podpisy žalobcu na kúpnej zmluve a návrhu na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností vlastnoručnými podpismi žalobcu, avšak tri sporné podpisy

žalobcu v osvedčovacej knihe notára nie sú jeho vlastnoručnými podpismi, ale ide

o napodobnené falzifikáty napísané neznámym falšovateľom, ktorá skutočnosť i podľa tohto

znaleckého posudku spochybňuje osobu skutočného predávajúceho. Pochybnosti podľa

odvolacieho súdu vzbudzuje aj obsah čestného prehlásenia o prevzatí kúpnej ceny žalobcom

od žalovaného 24. októbra 2005, ktoré je datované a overené notárom už 21. októbra 2005.

Na základe uvedeného považoval odvolací súd kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny

úkon. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil a a Občianskeho

zákonníka s poukazom na . O náhrade trov konania rozhodol

podľa , s poukazom na

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie podľa § 238 ods. 1

, keď jeho dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia , a

Odňatie možnosti konať pred súdom ( v spojení s

) videl v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska vykonaného

dokazovania a v tom, že odvolací súd porušil rovnosť účastníkov konania, keď napriek zmene

petitu žalobcom v odvolacom konaní tomuto návrhu vyhovel bez rozhodnutia podľa § 95

ods. 1 Inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (

ods. 2 písm. b/ ) videl v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý

za situácie, keď mal k dispozícii ďalší znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní a nie

v preskúmavanom konaní, pričom išlo o dva rozdielne znalecké posudky, bez toho, aby

nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, svoje rozhodnutie založil

na znaleckom posudku vypracovanom v trestnom konaní. Znalecký posudok tak mal povahu

len listinného dôkazu podľa a nie dôkazu podľa Dovolací

dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom žalovaný bližšie

neodôvodnil ( ). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol

zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, alternatívne

navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje

za vecne správne, vydané v konaní, v ktorom žalovanému neboli odňaté jeho procesné práva.

Poukázal na účelovosť vytýkaných nedostatkov znaleckého posudku a na prehliadnutie faktu,

že aj keď sa znalecké posudky odlišovali, zistenie, že podpisy v osvedčovacej knihe notára

nie sú vlastnoručnými podpismi žalobcu mali spoločné. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť a uložiť mu povinnosť nahradiť mu trovy

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov podľa až d/ Dovolacie dôvody, ktorými bolo

dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( )

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež inými vadami, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na námietku dovolateľa, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení ,

dovolací súd sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v

Dovolateľ nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

So zreteľom na obsah dovolania a s prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

), dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred

súdom ( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

6

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V preskúmavanej veci žalovaný dôvod dovolania podľa videl

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska vykonaného dokazovania

a v tom, že odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu petitu v odvolacom konaní bez

rozhodnutia podľa , čím porušil rovnosť účastníkov konania, odňal

mu právo namietať dôvodnosť a oprávnenosť zmeneného návrhu.

Pokiaľ ide o námietku, že tým, že odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu petitu

v odvolacom konaní bez rozhodnutia podľa a žalovanému tým odňal

možnosť konať pred súdom, dovolací súd uvádza nasledovné:

Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Zo spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti na P. v B., uzatvorenej 21. októbra 2005 medzi

žalobcom a žalovaným. V odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím

petitom navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určí

neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, k rodinnému domu, súp.

2

č. X., postavenom na pozemku parc. č. X. o výmere X. m, druh pozemku zastavané plochy

2

a nádvoria a pozemku parc. č. X. o výmere X. m, druh pozemku záhrady, nachádzajúcich sa

v B., vedených Správou katastra pre h. na LV č. X., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným

21. októbra 2005.

V danom prípade podľa názoru dovolacieho súdu nešlo o návrh na zmenu petitu

žaloby v zmysle , ale o bližšie označenie kúpnej zmluvy, jej doplnenie

o nehnuteľnosti, ktoré boli jej predmetom, ktorú úpravu žalobca vykonal už podaním

zo 14. mája 2008 doručenú osobne súdu prvého stupňa v ten istý deň (por. č.l. 86-90), aj keď

žalobca toto svoje podanie označil za zmenu žalobného návrhu. V tomto prípade totiž nešlo

ani o kvalitatívnu, ani kvantitatívnu zmenu žalobného petitu, žalobou sa nežiadalo niečo iné,

ani sa nežiadalo viac, a teda nešlo o takú zmenu, o ktorej by súd bol povinný rozhodnúť podľa

Dovolací súd zároveň poznamenáva, že odvolanie žalobcu proti rozsudku

súdu prvého stupňa bolo žalovanému riadne doručené a mal možnosť sa k nemu vyjadriť,

namietať prípadné nesprávne určenie predmetu kúpnej zmluvy v žalobnom petite. Zo spisu

vyplýva, že v konaní pred odvolacím súdom neboli žalovaným namietané žiadne dôvody, pre

ktoré by špecifikované nehnuteľnosti nemali byť predmetom kúpnej zmluvy a označenie

týchto nehnuteľnosti vychádza z predmetu kúpnej zmluvy. Rozhodnutím o určení neplatnosti

kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľností sa obnovuje vlastnícke právo

pôvodného vlastníka k týmto nehnuteľnostiam. Preto sa vyžaduje, aby kúpna zmluva bola

označená i svojim predmetom. Určením, že neplatná je kúpna zmluva označená nielen

dátumom uzavretia, ale i svojim predmetom a evidenciou na príslušnej správe katastra sa nič

nemení na predmete konania, ani právnom postavení žalovaného. Pokiaľ preto krajský súd

dospel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná a výrok rozhodnutia vyznel v súlade

s predmetom kúpnej zmluvy a jej evidenciou na príslušnej správe katastra (bez vydania

uznesenia podľa ), neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dôvod dovolania podľa § 237

písm. f/ nie je daný.

Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Odvolaciemu súdu vytýkal, že

za situácie, keď mal k dispozícii ďalší znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní

a naviac išlo o rozdielne znalecké posudky, bez toho, aby nariadil vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku, svoje rozhodnutie založil na znaleckom posudku vypracovanom

v trestnom konaní. Znalecký posudok tak mal povahu len listinného dôkazu podľa § 125

a nie dôkazu podľa , akú mal znalecký posudok vypracovaný

v konaní pred súdom prvého stupňa.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie

je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Podľa , ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré

treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne;

znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko

znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd

v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.

Podľa , znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi,

vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.

Podľa , dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí,

ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

V preskúmavanej veci odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením

sa so znaleckým posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, odboru

písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo č. X., vypracovaným v trestnej veci trestného činu

podvodu 9. júna 2011 a predloženým žalobcom v odvolacom konaní. Napriek tomu, že

odvolací súd svoje rozhodnutie založil na tomto znaleckom posudku, vypracovanom v inom

konaní, nenariadil vypracovanie znaleckého posudku, neustanovil znalca a nevypočul

ho v súlade s Uspokojil sa s predloženým znaleckým posudok len ako

s „listinným dôkazom“, ktorý má nižšiu dôkaznú hodnotu ako v konaní pred súdom prvého

stupňa podaný znalecký posudok. Na tomto listinnom dôkaze založil svoje skutkové a právne

závery, hoci v konaní pred súdom prvého stupňa bol vypracovaný a podaný znalecký

posudok s iným záverom. Odvolací súd tak porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých

9

dôkazných prostriedkov. Znalecký posudok obsiahnutý v trestnom spise možno síce

v súvisiacom občianskom súdnom konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy využiť ako

listinný dôkaz podľa , ale vzhľadom na špecifickosť tohto konania,

v ktorom sa majú niektoré otázky riešiť inak než v trestnom konaní, javí sa vhodným,

ak je znalec v občianskom súdnom konaní ustanovený a vypočutý. Naviac, ak má súd pri

rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí

ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho

rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku. Pre túto

úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť

rozpory v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom,

vedeckým alebo inou inštitúciou.

Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k tzv. inej vade, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), je okolnosťou, pre ktorú musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom takou vadou, nemôže byť považované za správne.

Pokiaľ dovolateľ ako ďalší dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci

( ), dovolací súd napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom

na už spomenutú vadu, pre ktorú rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie

dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľa, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. augusta 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková