Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
63f/390447.c915dc.pdf
PDF · 142.21 KB
No categories available
6Tdo/36/2013
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 36/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 22. augusta 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. B. a spol. pre obzvlášť
závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa §§ 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, 20 Tr. zák.,
o dovolaní obvineného P. B. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. januára 2012,
sp. zn. 3To 38/2009, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici
z 20. januára 2009, sp. zn. 2T 163/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. B. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Obvinený P. B. s ďalším obvineným bol rozsudkom Okresného súdu v Považskej
Bystrici z 20. januára 2009, sp. zn. 2T 163/2008, uznaný vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/
Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že
obžalovaný 1/ Š. F. ako konateľ a vedúci organizačnej zložky obchodnej spoločnosti
M., C., s.r.o. organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom P. X., P. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s obžalovaným 2/ P. B. s cieľom neoprávneného výberu finančných
prostriedkov zo spoločnosti M., C., s.r.o. P. v presne nezistenom čase najneskôr
do 21. februára 2006 vypracovali a podpísali fiktívnu Zmluvu o sprostredkovaní
medzi záujemcom M., C., s.r.o., organizačná zložka zahraničnej osoby, D.,
a sprostredkovateľom P. B.-A., H. X. s dátumom uzavretia zmluvy 22. apríl 2001, na základe
ktorej obžalovaný 2/ P. B. vystavil dňa 15. januára 2006 faktúru číslo X. na sumu
355 506,87 eur (10 710 000 Sk) a obžalovaný 1/ Š. F. zadal dňa 21. februára 2006 v pobočke
Č. a.s. v P. príkaz na úhradu tejto faktúry a týmto spôsobom neoprávnene z účtu spoločnosti
M., C., s.r.o. číslo X./X. vedeného v Č. a.s. previedol na účet spoločnosti obžalovaného
2/ P. B.-A. číslo X./X. vedeného v S. a.s. sumu 355 506,87 eur (10 710 000 Sk),
čím spoločnosti M. C., s.r.o. organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom P. X.,
P. spôsobil škodu vo výške 355 506,87 eur (10 710 000 Sk).
Za to mu bol uložený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov s tým, že pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.).
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad
na dobu 1 (jeden) rok.
Poškodenú stranu súd I. stupňa odkázal s ich nárokom na náhradu škody na konanie
o veciach občiansko-právnych.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. januára 2012, sp. zn. 3To 38/2009,
na podklade odvolania obvinených a poškodenej strany podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/,
ods. 3 Tr. por. zrušil vyššie citovaný rozsudok vo výroku o treste obžalovaného B. a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere sedem a pol roka, použijúc ustanovenie § 39
ods. 1 Tr. zák. Oboch obvinených zaviazal k náhrade spôsobenej škody vo výške
355 506,87 eur. Zároveň zamietol odvolanie obvineného Š. F..
Dňa 14. mája 2013 podal obvinený P. B. prostredníctvom svojho obhajcu
na súde prvého stupňa dovolanie proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, kde tento namieta
uvedené rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide o prvý uplatnený dovolací dôvod, uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
tak jeho naplnenie vidí obvinený v tom, že oba súdy riadne neodôvodnili svoje rozhodnutia,
nevyhodnotili riadne dôkazy, nezdôvodnili, prečo odmietli vykonať ním navrhované
doplnenie dokazovania, ďalej hodnotí jednotlivé výpovede svedkov, listinné dôkazy. Zároveň
poukázal na niektoré rozhodnutia tunajšieho súdu i Ústavného súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorých musia byť rozhodnutia súdov jasne a výstižne odôvodnené.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uviedol
obvinený B. tú skutočnosť, že súdmi zistený skutok nevykazuje ani kto mal byť podvedenou
osobou, ani popis konania, ktorým by niekto iného zavádzal, uvádzal nepravdivé skutočnosti.
Spoluobvinený F. bol oprávnenou osobou disponovať s majetkom poškodenej právnickej
osoby.
Na záver dovolania obvinený žiada, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu v spojení s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a vec vráti
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a to v inom
zložení senátu.
Následne bolo na príslušný prvostupňový súd doručené i písomné vyjadrenie
okresnej prokuratúry k predmetnému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento
sa s dôvodovou argumentáciou dovolateľa nestotožňuje.
Predovšetkým má za to, že namietané hodnotenie dôkazov a ďalších argumentov
dovolateľa, sústreďujúcich sa na dôkaznú a vyhodnocovaciu činnosť súdov, tak tieto
podľa neho stoja mimo dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide o skutkový stav veci tak, ako ho ustálil a zistil prvostupňový súd,
ako aj odvolací súd, tak tento nevykazuje žiadne nedostatky, ktoré by dovoľovali spochybniť
v tej nadväznosti prijaté právne závery súdov o vine obvineného.
A ako uviedol v tejto súvislosti ďalej, žiadna skutočnosť uvádzaná dovolateľom
týkajúca sa nevyhovenia návrhom na vykonanie dôkazov alebo odstránenie rozporov
nenasvedčuje tomu, že by súdy vybočili zo zákonom vymedzeného priestoru dokazovania.
To isté pritom platí aj pre napádaný postup súdov týkajúci sa obvineným navrhovaného
doplnenia dokazovania.
Oba súdy svoje rozhodnutie opreli o zákonne vykonané dôkazy a hodnotili
ich vierohodnosť, žiadne právo na obhajobu obvineného nebolo porušené.
Bola jednoznačne preukázaná fiktívnosť predmetnej „zmluvy“.
Na záver upozornil prokurátor okresnej prokuratúry na tú skutočnosť, že obsah
konkrétnych námietok a právnych názorov dovolateľa smeruje len ku skutkovým zisteniam
súdov, revízia ktorých nie je s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v dovolacom konaní
možná. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú pritom podľa jeho názoru zistenému skutkovému
stavu veci a zákonu a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obvinenému považuje
z toho dôvodu za zákonné a dôvodné.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje preto podané dovolanie podľa § 392 ods. 1
Tr. por. zamietnuť.
Zástupca poškodenej strany vo svojom vyjadrení, okrem totožných argumentov
uvedených vo vyjadrení prokurátora, poukázal na konanie obvinených, ktorí sa predovšetkým
snažia vyhnúť sa povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Uviedol, že obvinený napáda len
skutkové zistenia, pričom aj jeho vina bola jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom,
listinnými dôkazmi i svedeckými výpoveďami. Zástupca poškodeného ďalej poukázal
na charakter svedkov, na ktorých sa v dovolaní poukazuje, vrátane kriminálnej minulosti,
zdôraznil, že obvinený nemal oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami nad 5 000 eur,
spôsobená škoda trestnou činnosťou predstavovala 2-3ročný zisk spoločnosti, ktorá vôbec
nemala záujem na uzatváranie takýchto sprostredkovateľských zmlúv. Ďalej hodnotí
jednotlivé svedecké výpovede, listinné dôkazy.
Na záver navrhol odmietnuť dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania
(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje
právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,
ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti.
Podľa § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy
v danom prípade nesprávne vyhodnotili výpovede jednotlivých svedkov a listinných dôkazov,
tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu,
akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov,
resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky skutkového
charakteru, ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. z dovolacieho konania vylúčené.
Uvedené pritom rovnako platí tiež i pre odmietnutie vykonania obvineným navrhovaných
dôkazov, ktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovažoval za potrebné
z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu (v tomto smere viď i uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené
pod R 21/2010). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp. odmietnutím
vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať žiadny dovolací dôvod.
Tak zo znenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné
konanie je v zásade dvojinštančné, a že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,
ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu
či nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Čo sa týka v danom prípade uplatneného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., tak v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu opodstatnenosť
námietok obvineného, pretože ako už aj bolo skôr spomenuté, skutkový stav tak, ako bol
zo strany súdov nižších stupňov zistený je pre dovolací súd záväzný a pokiaľ ide potom o jeho
právne posúdenie, tak toto je i podľa jeho názoru správne, keďže posudzovaný skutok napĺňa
všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu týrania podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.
Opätovne sa pritom v tejto súvislosti javí ako žiaduce poukázať na to, že to,
aké dôkazy súdy vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného
dokazovania vyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní
už nemá oprávnenie preskúmavať a to aj vo vzťahu k tomu či daná zmluva bola fiktívnou,
ako je to konštatované v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku.
V tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom
súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10
Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje
za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.
Pokiaľ ide o ďalší uplatňovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
treba zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie
práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu,
zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie
ustanovení o povinnej obhajobe.
Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným
v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie,
uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných
záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež
k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia.
Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať,
predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto
návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré
sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli
v predmetnej veci riadne zabezpečené.
Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
len na podklade toho, že sa obvinený domnieva, že rozhodnutia boli neadekvátne
odôvodnené. Z preskúmavaných rozhodnutí je pritom zrejmé, že rozhodnutia sú primerane
odôvodnené, aj s hodnotením jednotlivých dôkazov a odôvodnením, prečo súdy neuverili
niektorým svedkom.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. augusta 2013
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová