Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/36/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 22. augusta 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. B. a spol. pre obzvlášť

závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa §§ 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, 20 Tr. zák.,

o dovolaní obvineného P. B. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. januára 2012,

sp. zn. , v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici

z 20. januára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. B. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Obvinený P. B. s ďalším obvineným bol rozsudkom Okresného súdu v Považskej

Bystrici z 20. januára 2009, sp. zn. , uznaný vinným zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/

Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

obžalovaný 1/ Š. F. ako konateľ a vedúci organizačnej zložky obchodnej spoločnosti

M., C., s.r.o. organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom P. X., P. po predchádzajúcej

vzájomnej dohode s obžalovaným 2/ P. B. s cieľom neoprávneného výberu finančných

prostriedkov zo spoločnosti M., C., s.r.o. P. v presne nezistenom čase najneskôr

do 21. februára 2006 vypracovali a podpísali fiktívnu Zmluvu o sprostredkovaní

medzi záujemcom M., C., s.r.o., organizačná zložka zahraničnej osoby, D.,

a sprostredkovateľom P. B.-A., H. X. s dátumom uzavretia zmluvy 22. apríl 2001, na základe

ktorej obžalovaný 2/ P. B. vystavil dňa 15. januára 2006 faktúru číslo X. na sumu

355 506,87 eur (10 710 000 Sk) a obžalovaný 1/ Š. F. zadal dňa 21. februára 2006 v pobočke

Č. a.s. v P. príkaz na úhradu tejto faktúry a týmto spôsobom neoprávnene z účtu spoločnosti

2

M., C., s.r.o. číslo X./X. vedeného v Č. a.s. previedol na účet spoločnosti obžalovaného

2/ P. B.-A. číslo X./X. vedeného v S. a.s. sumu 355 506,87 eur (10 710 000 Sk),

čím spoločnosti M. C., s.r.o. organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom P. X.,

P. spôsobil škodu vo výške 355 506,87 eur (10 710 000 Sk).

Za to mu bol uložený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov s tým, že pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.).

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad

na dobu 1 (jeden) rok.

Poškodenú stranu súd I. stupňa odkázal s ich nárokom na náhradu škody na konanie

o veciach občiansko-právnych.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. januára 2012, sp. zn. ,

na podklade odvolania obvinených a poškodenej strany podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/,

ods. 3 zrušil vyššie citovaný rozsudok vo výroku o treste obžalovaného B. a uložil mu

trest odňatia slobody vo výmere sedem a pol roka, použijúc ustanovenie § 39

ods. 1 Tr. zák. Oboch obvinených zaviazal k náhrade spôsobenej škody vo výške

355 506,87 eur. Zároveň zamietol odvolanie obvineného Š. F..

Dňa 14. mája 2013 podal obvinený P. B. prostredníctvom svojho obhajcu

na súde prvého stupňa dovolanie proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, kde tento namieta

uvedené rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v ,

Pokiaľ ide o prvý uplatnený dovolací dôvod, uvedený v ,

tak jeho naplnenie vidí obvinený v tom, že oba súdy riadne neodôvodnili svoje rozhodnutia,

nevyhodnotili riadne dôkazy, nezdôvodnili, prečo odmietli vykonať ním navrhované

doplnenie dokazovania, ďalej hodnotí jednotlivé výpovede svedkov, listinné dôkazy. Zároveň

poukázal na niektoré rozhodnutia tunajšieho súdu i Ústavného súdu Slovenskej republiky,

podľa ktorých musia byť rozhodnutia súdov jasne a výstižne odôvodnené.

3

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa uviedol

obvinený B. tú skutočnosť, že súdmi zistený skutok nevykazuje ani kto mal byť podvedenou

osobou, ani popis konania, ktorým by niekto iného zavádzal, uvádzal nepravdivé skutočnosti.

Spoluobvinený F. bol oprávnenou osobou disponovať s majetkom poškodenej právnickej

osoby.

Na záver dovolania obvinený žiada, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu v spojení s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a vec vráti

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a to v inom

zložení senátu.

Následne bolo na príslušný prvostupňový súd doručené i písomné vyjadrenie

okresnej prokuratúry k predmetnému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento

sa s dôvodovou argumentáciou dovolateľa nestotožňuje.

Predovšetkým má za to, že namietané hodnotenie dôkazov a ďalších argumentov

dovolateľa, sústreďujúcich sa na dôkaznú a vyhodnocovaciu činnosť súdov, tak tieto

podľa neho stoja mimo dovolacích dôvodov podľa ,

Pokiaľ ide o skutkový stav veci tak, ako ho ustálil a zistil prvostupňový súd,

ako aj odvolací súd, tak tento nevykazuje žiadne nedostatky, ktoré by dovoľovali spochybniť

v tej nadväznosti prijaté právne závery súdov o vine obvineného.

A ako uviedol v tejto súvislosti ďalej, žiadna skutočnosť uvádzaná dovolateľom

týkajúca sa nevyhovenia návrhom na vykonanie dôkazov alebo odstránenie rozporov

nenasvedčuje tomu, že by súdy vybočili zo zákonom vymedzeného priestoru dokazovania.

To isté pritom platí aj pre napádaný postup súdov týkajúci sa obvineným navrhovaného

doplnenia dokazovania.

Oba súdy svoje rozhodnutie opreli o zákonne vykonané dôkazy a hodnotili

ich vierohodnosť, žiadne právo na obhajobu obvineného nebolo porušené.

Bola jednoznačne preukázaná fiktívnosť predmetnej „zmluvy“.

4

Na záver upozornil prokurátor okresnej prokuratúry na tú skutočnosť, že obsah

konkrétnych námietok a právnych názorov dovolateľa smeruje len ku skutkovým zisteniam

súdov, revízia ktorých nie je s poukazom na v dovolacom konaní

možná. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú pritom podľa jeho názoru zistenému skutkovému

stavu veci a zákonu a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obvinenému považuje

z toho dôvodu za zákonné a dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje preto podané dovolanie podľa § 392 ods. 1

zamietnuť.

Zástupca poškodenej strany vo svojom vyjadrení, okrem totožných argumentov

uvedených vo vyjadrení prokurátora, poukázal na konanie obvinených, ktorí sa predovšetkým

snažia vyhnúť sa povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Uviedol, že obvinený napáda len

skutkové zistenia, pričom aj jeho vina bola jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom,

listinnými dôkazmi i svedeckými výpoveďami. Zástupca poškodeného ďalej poukázal

na charakter svedkov, na ktorých sa v dovolaní poukazuje, vrátane kriminálnej minulosti,

zdôraznil, že obvinený nemal oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami nad 5 000 eur,

spôsobená škoda trestnou činnosťou predstavovala 2-3ročný zisk spoločnosti, ktorá vôbec

nemala záujem na uzatváranie takýchto sprostredkovateľských zmlúv. Ďalej hodnotí

jednotlivé svedecké výpovede, listinné dôkazy.

Na záver navrhol odmietnuť dovolanie obvineného podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje

právo a podal riadny opravný prostriedok.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Podľa dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

Podľa v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy

v danom prípade nesprávne vyhodnotili výpovede jednotlivých svedkov a listinných dôkazov,

tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu,

akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov,

resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky skutkového

charakteru, ktoré sú v zmysle z dovolacieho konania vylúčené.

Uvedené pritom rovnako platí tiež i pre odmietnutie vykonania obvineným navrhovaných

6

dôkazov, ktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovažoval za potrebné

z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu (v tomto smere viď i uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. , uverejnené

pod R 21/2010). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp. odmietnutím

vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať žiadny dovolací dôvod.

Tak zo znenia dovolacieho dôvodu podľa ,

ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné

konanie je v zásade dvojinštančné, a že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,

ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu

či nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Čo sa týka v danom prípade uplatneného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, tak v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu opodstatnenosť

námietok obvineného, pretože ako už aj bolo skôr spomenuté, skutkový stav tak, ako bol

zo strany súdov nižších stupňov zistený je pre dovolací súd záväzný a pokiaľ ide potom o jeho

právne posúdenie, tak toto je i podľa jeho názoru správne, keďže posudzovaný skutok napĺňa

všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu týrania podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

Opätovne sa pritom v tejto súvislosti javí ako žiaduce poukázať na to, že to,

aké dôkazy súdy vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného

dokazovania vyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní

už nemá oprávnenie preskúmavať a to aj vo vzťahu k tomu či daná zmluva bola fiktívnou,

ako je to konštatované v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom

súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10

, resp. práva podľa a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje

za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.

Pokiaľ ide o ďalší uplatňovaný dovolací dôvod podľa

treba zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie

7

práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu,

zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie

ustanovení o povinnej obhajobe.

Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným

v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie,

uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných

záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež

k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať,

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto

návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré

sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli

v predmetnej veci riadne zabezpečené.

Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa

len na podklade toho, že sa obvinený domnieva, že rozhodnutia boli neadekvátne

odôvodnené. Z preskúmavaných rozhodnutí je pritom zrejmé, že rozhodnutia sú primerane

odôvodnené, aj s hodnotením jednotlivých dôkazov a odôvodnením, prečo súdy neuverili

niektorým svedkom.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. augusta 2013

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová