Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/27/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej

veci obvineného V. M. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2013 v Bratislave sťažnosť

obvineného V. M., ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, zo 16. augusta 2013, sp. zn. 53/2012

a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného V. M. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo 16. augusta 2013, sp. zn. 53/2012, na podklade návrhu

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

predĺžil lehotu trvania väzby obvineného V. M. do 7. apríla 2014.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. sťažnosť bezprostredne po vyhlásení

uznesenia priamo do zápisnice o výsluchu, ktorú písomne dňa 18. augusta 2013

prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil (č.l. 559). Podľa názoru obvineného, aby ho bolo

možné vziať do väzby, resp. ponechať ho vo väzbe, musí okrem formálnych náležitostí

existovať tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby a to dôvodnosť obvinenia

a dôvodnosť väzby. Pri rozhodovaní o návrhu na predĺženie lehoty väzby je potrebné skúmať

materiálnu podmienku obvinenia spočívajúcu vo vyššom stupni pravdepodobnosti,

že páchateľom trestného činu je konkrétny obvinený. Nestačí len všeobecné podozrenie

z trestnej činnosti konkrétne nepodložené. Z trestnej činnosti obvineného usvedčuje

iba výpoveď svedka K., ktorý figuruje ako kľúčový svedok aj v ďalších trestných konaniach

2

obvineného. Vierohodnosť výpovede tohto svedka bola predmetom znaleckého dokazovania.

V tejto súvislosti obvinený poukazuje na ustálenú judikatúru (R 12/1987), podľa ktorej znalec

psychológ je povolaný vyjadriť sa k črtám osobnosti obvineného, prípadne svedka, nie je však

oprávnený vyjadrovať sa k otázke vierohodnosti jeho výpovede. Obvinený ďalej poukazuje

na rozhodnutie námestníka Okresnej prokuratúry Topoľčany, že výpoveď svedka K. obsahuje

viacero rozporných tvrdení. Neexistuje žiadny procesne spôsobilý dôkaz, ktorý by usvedčoval

obvineného zo spáchania skutkov kladených mu za vinu. Podľa názoru obvineného

rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie došlo k porušeniu princípu právnej istoty,

že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva

rovnaká odpoveď.

Obvinený ďalej namieta nezákonný spôsob jeho odovzdania venezuelskými orgánmi

slovenským orgánom v Ríme. Z Venezuely bol vyhostený na základe červeného

medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného Interpolom č. A - 3688/6-2011

z 21. júna 2011, teda analogicky pri uplatnení zásady extradičného konania mal byť

predvedený pred sudcu, ktorý na jeho osobu vydal zatykač a nemal byť predvedený

pred sudcu pre prípravné konanie, ktorý naňho vydal zatykač vo veci, v ktorej je teraz

vo väzbe. Z uvedeného vyplýva, že o jeho vzatí do väzby 7. februára 2013 nerozhodol

zákonný sudca.

Obvinený V. M. preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

napadnuté rozhodnutie a prepustil ho z väzby na slobodu. Zároveň obvinený v zmysle § 304

ods. 2 požiadal o účasť pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu

o predĺžení lehoty väzby.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku. Zistil, že sťažnosť

obvineného V. M. nie je dôvodná.

Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný vyšetrovateľom Prezídia Policajného

zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ

pod sp. zn. ČVS: PPZ-418/NKA-PZ-ZA-2012, pôvodne vyšetrovateľom Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania

pod ČVS: (PPZ-96/BOK-ZA-2012) pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

3

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa

(skutok č. 1) a pre trestný čin vraždy podľa , ,

z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa na skutkovom

základe uvedenom v uznesení.

Obvinený V. M. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 53/2012,

zo 7. februára 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, z 20. februára 2013 z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, písm. c/ . Lehota väzby u obvineného začala plynúť

7. februára 2013 o 10.10 hod. a je vykonávaná v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 53/2012, z 10. apríla 2013 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 10. mája 2013 bola

zamietnutá žiadosť obvineného V. M. o prepustenie z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu

ČVS: PPZ-418/NKA-PZ-ZA-2012 a súdneho spisu, sp. zn. 53/2012, dospel k záveru,

že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na predĺženie lehoty väzby

u obvineného postupoval správne a v súlade so zákonom.

Pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného mal najvyšší súd na zreteli tiež ustanovenie

, podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej

lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas.

Podľa základná lehota väzby v prípravnom konaní

je sedem mesiacov, prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr

v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím

obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie

návrh na predĺženie tejto lehoty.

Podľa druhej a tretej vety predĺžiť lehotu väzby možno

len vtedy, ak návrh podľa ods. 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci

4

alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného

na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného

konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom

konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa ods. 7 (v danom prípade 25 mesiacov).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Špecializovaný trestný súd Pezinok

pri svojom rozhodovaní dodržal všetky formálno-procesné zákonné podmienky a taktiež

z vecného hľadiska je rozhodnutie o predĺžení lehoty väzby správne a zákonné. Sudca

pre prípravné konanie rozhodnutie náležite odôvodnil, a preto najvyšší súd na tam uvedené

skutočnosti poukazuje a tieto si osvojuje.

K predmetnej veci je potrebné predovšetkým uviesť, že doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré je trestné stíhanie vedené, boli spáchané,

pričom existuje dôvodné podozrenie, že tieto skutky spolu s ďalšími osobami spáchal

obvinený. Pri vykonávaní dokazovania najmä preverovaním obhajobných tvrdení obvineného,

že v čase páchania skutkov sa nachádzal v cudzine (podrobne túto otázku ozrejmuje

Špecializovaný trestný súd Pezinok na str. 4-8, 13, 14 svojho rozhodnutia), nedošlo k zmene

dôkaznej situácie v prospech obvineného, aby sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti

rozptýlilo alebo výrazne zoslabilo.

Na jednotlivých dôvodoch väzby sa doposiaľ vykonaným vyšetrovaním nič

nezmenilo, dôvody väzby sú rovnaké, ako boli ustálené pri rozhodovaní súdov o vzatí

obvineného V. M. do väzby.

Pokiaľ sa jedná o sťažovateľove námietky ohľadne vierohodnosti výpovede svedka K.,

tieto už boli predmetom konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky a súd

sa s nimi vysporiadal v uznesení z 10. mája 2013, preto sťažnostný súd

v tomto štádiu konania odkazuje na dôvody rozhodnutia z 10. mája 2013.

Námietku obvineného, že o jeho väzbe bolo rozhodnuté nezákonným sudcom

sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 20. februára 2013, sp. zn.

.

Obvinený V. M. bol zadržaný na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu

ako aj Medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ktorý vydal sudca pre prípravné konanie

5

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, a preto bol v súlade s ust. § 73 ods. 4 Trestného

poriadku dodaný súdu, ktorého sudca príkaz vydal a ten v zákonnej lehote o väzbe

obvineného rozhodol.

Podľa , , medzinárodný

zatýkací rozkaz stráca platnosť odovzdaním vydanej osoby súdu podľa § 494 ods. 1

alebo súdu, ktorý vydal príkaz na zatknutie podľa § 73 ods. 1, odvolaním, vydaním nového

medzinárodného zatýkacieho rozkazu v tej istej trestnej veci.

Vydaním nového zatýkacieho rozkazu vo veci predchádzajúci zatýkací rozkaz stráca

platnosť. Ani súd, ktorý vydal pôvodný zatýkací rozkaz, ani súd, ktorý vydáva nový zatýkací

rozkaz nemusí pôvodný zatýkací rozkaz v tejto situácii osobitne odvolať. Zatýkací rozkaz

vydáva súd, ktorý je v danej trestnej veci príslušný konať v čase, keď k potrebe vydania

nového zatýkacieho rozkazu dôjde. V danom prípade na vydanie zatýkacích rozkazov bol

príslušný Špecializovaný trestný súd.

Podľa názoru najvyššieho súdu u obvineného V. M. je daná materiálna podmienka

väzby, teda že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie sa stali, majú znaky trestného činu

a je dôvodné podozrenie, že sa skutkov dopustil aj obvinený V. M.. U obvineného V. M.

je splnená aj ďalšia materiálna podmienka existencie väzby aj v tomto štádiu konania,

pretože je daná reálna obava, že obvinený by sa po prípadnom prepustení z väzby na slobodu

mohol správať spôsobom predpokladaným v ust. § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/

. Okrem toho, že obvinený sa trestnému stíhaniu vyhýbal pobytom

v cudzine, v prípade uznania viny mu hrozí pomerne vysoký trest odňatia slobody. Obvinený

V. M. patrí medzi kriminálne závadové osoby páchajúce obzvlášť závažnú trestnú činnosť

sofistikovaným, detailne premysleným spôsobom spolu so spoločníkmi. Z odpisu registra

trestov vyplýva, že bol už viackrát súdne trestaný za rozličnú trestnú činnosť.

Jeho prepustením na slobodu preto naďalej hrozí, že môže ujsť, aby sa vyhol trestnému

stíhaniu. Trvá tiež reálna obava, že na slobode by mohol ovplyvňovať najmä hlavného

svedka J. K., alebo že by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Ako už vo svojom

rozhodnutí poukázal Špecializovaný trestný súd, je potrebné vykonať celý rad dôkazov

(preverenie okolností ciest obvineného do Kanady a Číny v nadväznosti na počet pasov

a podozrivé okolnosti ich získania, vysporiadať sa so zaistenými mobilnými telefónmi,

vypočuť svedka, ktorý sa nedostavil na predvolanie vyšetrovateľa, počkať na výsledky

vyžiadaných právnych pomocí z Rakúska, Nemecka, Kanady a Číny, atď). Tieto úkony

6

si vyžadujú primeraný časový úsek, ktorý aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky je možno konkretizovať do doby predĺženia lehoty väzby, t.j. do 7. apríla 2014.

Najvyšší súd konštatuje, že doposiaľ vykonávané vyšetrovanie prebieha v súlade

s ustanovením bez prieťahov.

V súvislosti so žiadosťou obvineného zúčastniť sa neverejného zasadnutia za účelom

konania o jeho sťažnosti v zmysle najvyšší súd uvádza,

že z ustanovenia vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe

má právo zúčastniť sa neverejného zasadnutia aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca.

Pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto

osobám umožniť. Sťažnostný súd nepovažoval za potrebné umožniť účasť obvinenému

na neverejnom zasadnutí, nakoľko jeho obhajca v písomnom podaní sťažnosti

vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil námietky obvineného k väzbe a taktiež obvinený mal

možnosť vyjadriť sa k dôvodom väzby pri jeho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie

16. augusta 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia

Špecializovaného trestného súdu Pezinok a sťažnosť obvineného V. M. podľa § 193 ods. 1

písm. c/ ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. augusta 2013

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracovala : JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová