Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
99d/388574.45b068.pdf
PDF · 148.56 KB
No categories available
3Tost/27/2013
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 27/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej
veci obvineného V. M. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2013 v Bratislave sťažnosť
obvineného V. M., ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, zo 16. augusta 2013, sp. zn. Tp 53/2012
a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného V. M. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením zo 16. augusta 2013, sp. zn. Tp 53/2012, na podklade návrhu
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
predĺžil lehotu trvania väzby obvineného V. M. do 7. apríla 2014.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. sťažnosť bezprostredne po vyhlásení
uznesenia priamo do zápisnice o výsluchu, ktorú písomne dňa 18. augusta 2013
prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil (č.l. 559). Podľa názoru obvineného, aby ho bolo
možné vziať do väzby, resp. ponechať ho vo väzbe, musí okrem formálnych náležitostí
existovať tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby a to dôvodnosť obvinenia
a dôvodnosť väzby. Pri rozhodovaní o návrhu na predĺženie lehoty väzby je potrebné skúmať
materiálnu podmienku obvinenia spočívajúcu vo vyššom stupni pravdepodobnosti,
že páchateľom trestného činu je konkrétny obvinený. Nestačí len všeobecné podozrenie
z trestnej činnosti konkrétne nepodložené. Z trestnej činnosti obvineného usvedčuje
iba výpoveď svedka K., ktorý figuruje ako kľúčový svedok aj v ďalších trestných konaniach
obvineného. Vierohodnosť výpovede tohto svedka bola predmetom znaleckého dokazovania.
V tejto súvislosti obvinený poukazuje na ustálenú judikatúru (R 12/1987), podľa ktorej znalec
psychológ je povolaný vyjadriť sa k črtám osobnosti obvineného, prípadne svedka, nie je však
oprávnený vyjadrovať sa k otázke vierohodnosti jeho výpovede. Obvinený ďalej poukazuje
na rozhodnutie námestníka Okresnej prokuratúry Topoľčany, že výpoveď svedka K. obsahuje
viacero rozporných tvrdení. Neexistuje žiadny procesne spôsobilý dôkaz, ktorý by usvedčoval
obvineného zo spáchania skutkov kladených mu za vinu. Podľa názoru obvineného
rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie došlo k porušeniu princípu právnej istoty,
že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď.
Obvinený ďalej namieta nezákonný spôsob jeho odovzdania venezuelskými orgánmi
slovenským orgánom v Ríme. Z Venezuely bol vyhostený na základe červeného
medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného Interpolom č. A - 3688/6-2011
z 21. júna 2011, teda analogicky pri uplatnení zásady extradičného konania mal byť
predvedený pred sudcu, ktorý na jeho osobu vydal zatykač a nemal byť predvedený
pred sudcu pre prípravné konanie, ktorý naňho vydal zatykač vo veci, v ktorej je teraz
vo väzbe. Z uvedeného vyplýva, že o jeho vzatí do väzby 7. februára 2013 nerozhodol
zákonný sudca.
Obvinený V. M. preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
napadnuté rozhodnutie a prepustil ho z väzby na slobodu. Zároveň obvinený v zmysle § 304
ods. 2 Trestného poriadku požiadal o účasť pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu
o predĺžení lehoty väzby.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku. Zistil, že sťažnosť
obvineného V. M. nie je dôvodná.
Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný vyšetrovateľom Prezídia Policajného
zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ
pod sp. zn. ČVS: PPZ-418/NKA-PZ-ZA-2012, pôvodne vyšetrovateľom Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania
pod ČVS: (PPZ-96/BOK-ZA-2012) pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona
(skutok č. 1) a pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v uznesení.
Obvinený V. M. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 53/2012,
zo 7. februára 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3 Tos 6/2013, z 20. februára 2013 z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Lehota väzby u obvineného začala plynúť
7. februára 2013 o 10.10 hod. a je vykonávaná v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 53/2012, z 10. apríla 2013 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tost 15/2013, z 10. mája 2013 bola
zamietnutá žiadosť obvineného V. M. o prepustenie z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu
ČVS: PPZ-418/NKA-PZ-ZA-2012 a súdneho spisu, sp. zn. Tp 53/2012, dospel k záveru,
že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na predĺženie lehoty väzby
u obvineného postupoval správne a v súlade so zákonom.
Pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného mal najvyšší súd na zreteli tiež ustanovenie
§ 76 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej
lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas.
Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku základná lehota väzby v prípravnom konaní
je sedem mesiacov, prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr
v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím
obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie
návrh na predĺženie tejto lehoty.
Podľa druhej a tretej vety § 76 ods. 3 Trestného poriadku predĺžiť lehotu väzby možno
len vtedy, ak návrh podľa ods. 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci
alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného
na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného
konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom
konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa ods. 7 (v danom prípade 25 mesiacov).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Špecializovaný trestný súd Pezinok
pri svojom rozhodovaní dodržal všetky formálno-procesné zákonné podmienky a taktiež
z vecného hľadiska je rozhodnutie o predĺžení lehoty väzby správne a zákonné. Sudca
pre prípravné konanie rozhodnutie náležite odôvodnil, a preto najvyšší súd na tam uvedené
skutočnosti poukazuje a tieto si osvojuje.
K predmetnej veci je potrebné predovšetkým uviesť, že doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré je trestné stíhanie vedené, boli spáchané,
pričom existuje dôvodné podozrenie, že tieto skutky spolu s ďalšími osobami spáchal
obvinený. Pri vykonávaní dokazovania najmä preverovaním obhajobných tvrdení obvineného,
že v čase páchania skutkov sa nachádzal v cudzine (podrobne túto otázku ozrejmuje
Špecializovaný trestný súd Pezinok na str. 4-8, 13, 14 svojho rozhodnutia), nedošlo k zmene
dôkaznej situácie v prospech obvineného, aby sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti
rozptýlilo alebo výrazne zoslabilo.
Na jednotlivých dôvodoch väzby sa doposiaľ vykonaným vyšetrovaním nič
nezmenilo, dôvody väzby sú rovnaké, ako boli ustálené pri rozhodovaní súdov o vzatí
obvineného V. M. do väzby.
Pokiaľ sa jedná o sťažovateľove námietky ohľadne vierohodnosti výpovede svedka K.,
tieto už boli predmetom konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky a súd
sa s nimi vysporiadal v uznesení 1 Tost 15/2013 z 10. mája 2013, preto sťažnostný súd
v tomto štádiu konania odkazuje na dôvody rozhodnutia z 10. mája 2013.
Námietku obvineného, že o jeho väzbe bolo rozhodnuté nezákonným sudcom
sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 20. februára 2013, sp. zn.
Obvinený V. M. bol zadržaný na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu
ako aj Medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ktorý vydal sudca pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, a preto bol v súlade s ust. § 73 ods. 4 Trestného
poriadku dodaný súdu, ktorého sudca príkaz vydal a ten v zákonnej lehote o väzbe
obvineného rozhodol.
Podľa § 491 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku medzinárodný
zatýkací rozkaz stráca platnosť odovzdaním vydanej osoby súdu podľa § 494 ods. 1
alebo súdu, ktorý vydal príkaz na zatknutie podľa § 73 ods. 1, odvolaním, vydaním nového
medzinárodného zatýkacieho rozkazu v tej istej trestnej veci.
Vydaním nového zatýkacieho rozkazu vo veci predchádzajúci zatýkací rozkaz stráca
platnosť. Ani súd, ktorý vydal pôvodný zatýkací rozkaz, ani súd, ktorý vydáva nový zatýkací
rozkaz nemusí pôvodný zatýkací rozkaz v tejto situácii osobitne odvolať. Zatýkací rozkaz
vydáva súd, ktorý je v danej trestnej veci príslušný konať v čase, keď k potrebe vydania
nového zatýkacieho rozkazu dôjde. V danom prípade na vydanie zatýkacích rozkazov bol
príslušný Špecializovaný trestný súd.
Podľa názoru najvyššieho súdu u obvineného V. M. je daná materiálna podmienka
väzby, teda že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie sa stali, majú znaky trestného činu
a je dôvodné podozrenie, že sa skutkov dopustil aj obvinený V. M.. U obvineného V. M.
je splnená aj ďalšia materiálna podmienka existencie väzby aj v tomto štádiu konania,
pretože je daná reálna obava, že obvinený by sa po prípadnom prepustení z väzby na slobodu
mohol správať spôsobom predpokladaným v ust. § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/
Trestného poriadku. Okrem toho, že obvinený sa trestnému stíhaniu vyhýbal pobytom
v cudzine, v prípade uznania viny mu hrozí pomerne vysoký trest odňatia slobody. Obvinený
V. M. patrí medzi kriminálne závadové osoby páchajúce obzvlášť závažnú trestnú činnosť
sofistikovaným, detailne premysleným spôsobom spolu so spoločníkmi. Z odpisu registra
trestov vyplýva, že bol už viackrát súdne trestaný za rozličnú trestnú činnosť.
Jeho prepustením na slobodu preto naďalej hrozí, že môže ujsť, aby sa vyhol trestnému
stíhaniu. Trvá tiež reálna obava, že na slobode by mohol ovplyvňovať najmä hlavného
svedka J. K., alebo že by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Ako už vo svojom
rozhodnutí poukázal Špecializovaný trestný súd, je potrebné vykonať celý rad dôkazov
(preverenie okolností ciest obvineného do Kanady a Číny v nadväznosti na počet pasov
a podozrivé okolnosti ich získania, vysporiadať sa so zaistenými mobilnými telefónmi,
vypočuť svedka, ktorý sa nedostavil na predvolanie vyšetrovateľa, počkať na výsledky
vyžiadaných právnych pomocí z Rakúska, Nemecka, Kanady a Číny, atď). Tieto úkony
si vyžadujú primeraný časový úsek, ktorý aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je možno konkretizovať do doby predĺženia lehoty väzby, t.j. do 7. apríla 2014.
Najvyšší súd konštatuje, že doposiaľ vykonávané vyšetrovanie prebieha v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku bez prieťahov.
V súvislosti so žiadosťou obvineného zúčastniť sa neverejného zasadnutia za účelom
konania o jeho sťažnosti v zmysle § 304 ods. 2 Trestného poriadku najvyšší súd uvádza,
že z ustanovenia § 302 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe
má právo zúčastniť sa neverejného zasadnutia aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca.
Pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto
osobám umožniť. Sťažnostný súd nepovažoval za potrebné umožniť účasť obvinenému
na neverejnom zasadnutí, nakoľko jeho obhajca v písomnom podaní sťažnosti
vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil námietky obvineného k väzbe a taktiež obvinený mal
možnosť vyjadriť sa k dôvodom väzby pri jeho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie
16. augusta 2013.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia
Špecializovaného trestného súdu Pezinok a sťažnosť obvineného V. M. podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. augusta 2013
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracovala : JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová