Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
99d/390586.9c5211.pdf
PDF · 98.76 KB
No categories available
2Cdo/188/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 188/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti H., M., nar. X. a E., nar. X., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov, matka M. H., nar. X., bývajúca v Š.,
zastúpená Mgr. K. S., advokátkou v T. a otec M. H., nar. X. bývajúci v Š., zastúpený
JUDr. M. M., advokátom v N., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 12 P 178/2011, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 23. júla 2012 sp. zn. 11 CoP 48/2012
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. júla 2012 sp. zn.
11 CoP 48/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 3. apríla 2012 č.k. 12 P 178/2011-324 zamietol
návrh matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca určenú
rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 17 P 157/2009-129 zo dňa 13.1.2010 a to
na maloletého M. zo sumy 120 € na sumu 200 € mesačne a na maloletú E. zo sumy 80 € na
sumu 150 € mesačne počnúc dňom podania návrhu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Trnave na odvolanie matky uznesením z 23. júla 2012 č.k.
11 CoP 48/2012-340 odmietol odvolanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci bol
napadnutý rozsudok právnej zástupkyni matky detí doručený dňa 19. apríla 2012 a lehota
na podanie odvolania začala plynúť podľa § 57 ods. 1 O.s.p. dňom po doručení, teda dňa
20. apríla 2012. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 15. deň, teda 4.5.2012.
Odvolanie však bolo zo strany právnej zástupkyne matky na pošte podané až dňa 5.5.2012,
teda po uplynutí odvolacej lehoty. Keďže odvolanie bolo podané oneskorene, odvolací súd ho
odmietol bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletých detí,
ktorého prípustnosť odvodzovala z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. z dôvodu, že ako
účastníkovi konania jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedla, že s názorom
odvolacieho súdu sa nemôže stotožniť, nakoľko má za to, že vychádzal z nesprávnych
skutkových zistení. Opravný prostriedok bol totiž podaný na pošte G. pod podacím číslom R.
dňa 4.5.2012, tzn. posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania. K jeho odmietnutiu
odvolacím súdom došlo zrejme z dôvodu, že zásielka bola v uvedený deň podaná na konci
pracovného času tesne pred zatvorením pobočky, takže príslušná zamestnankyňa pošty už
zrejme mala nastavenú pečiatku s dátumom ďalšieho pracovného dňa, ktorou ňou podanú
zásielku označila. S priloženého podacieho lístka je však zrejmé, že k zmeškaniu odvolacej
lehoty nedošlo, pričom dôkazom toho, že podací lístok skutočne patrí k predmetnému
odvolaniu je podacie číslo, ktoré je uvedené aj na obálke obsahujúcej spomínané podanie.
Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky navrhol dovolanie
zamietnuť.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vo svojom vyjadrení k podanému
dovolaniu uviedol, že nemôže zaujať stanovisko, nakoľko listinné dôkazy uvádzané
v dovolaní im neboli predložené. Ponecháva teda rozhodnutie na úvahe dovolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr to, či dovolanie matky maloletých detí
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [viď § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.] na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia
odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenia o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej
pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu
vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Matkou maloletých je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí
odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.
Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky zameral osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto
rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím tohto dňa,
ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
pripadol na deň 4.5.2012 (piatok), kedy matka maloletých detí aj podala odvolanie na pošte
G., o čom svedčí aj podací lístok (č.l. 347), na ktorom podacie číslo sa zhoduje s podacím
číslom, ktoré je uvedené na obálke, v ktorej bolo zaslané odvolanie (viď č.l. 330). Odvolanie,
ktoré podala matka maloletých detí na pošte G. dňa 4.5.2012 bolo preto podané včas,
v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že matke maloletých detí bola odmietnutím odvolania
(ku ktorému došlo bez splnenia podmienok pre postup podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.)
znemožnená realizácia jej procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania
rozhodnutia súdu včas podaným opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu jej teda
v danom prípade bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. augusta 2013
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová