Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/188/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci starostlivosti o maloleté

deti H., M., nar. X. a E., nar. X., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov, matka M. H., nar. X., bývajúca v Š.,

zastúpená Mgr. K. S., advokátkou v T. a otec M. H., nar. X. bývajúci v Š., zastúpený

JUDr. M. M., advokátom v N., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Galanta

pod sp. zn. , o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 23. júla 2012 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. júla 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 3. apríla 2012 č.k. -324 zamietol

návrh matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca určenú

rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -129 zo dňa 13.1.2010 a to

na maloletého M. zo sumy 120 € na sumu 200 € mesačne a na maloletú E. zo sumy 80 € na

sumu 150 € mesačne počnúc dňom podania návrhu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave na odvolanie matky uznesením z 23. júla 2012 č.k.

-340 odmietol odvolanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci bol

napadnutý rozsudok právnej zástupkyni matky detí doručený dňa 19. apríla 2012 a lehota

na podanie odvolania začala plynúť podľa dňom po doručení, teda dňa

20. apríla 2012. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 15. deň, teda 4.5.2012.

Odvolanie však bolo zo strany právnej zástupkyne matky na pošte podané až dňa 5.5.2012,

2

teda po uplynutí odvolacej lehoty. Keďže odvolanie bolo podané oneskorene, odvolací súd ho

odmietol bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletých detí,

ktorého prípustnosť odvodzovala z ustanovenia z dôvodu, že ako

účastníkovi konania jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedla, že s názorom

odvolacieho súdu sa nemôže stotožniť, nakoľko má za to, že vychádzal z nesprávnych

skutkových zistení. Opravný prostriedok bol totiž podaný na pošte G. pod podacím číslom R.

dňa 4.5.2012, tzn. posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania. K jeho odmietnutiu

odvolacím súdom došlo zrejme z dôvodu, že zásielka bola v uvedený deň podaná na konci

pracovného času tesne pred zatvorením pobočky, takže príslušná zamestnankyňa pošty už

zrejme mala nastavenú pečiatku s dátumom ďalšieho pracovného dňa, ktorou ňou podanú

zásielku označila. S priloženého podacieho lístka je však zrejmé, že k zmeškaniu odvolacej

lehoty nedošlo, pričom dôkazom toho, že podací lístok skutočne patrí k predmetnému

odvolaniu je podacie číslo, ktoré je uvedené aj na obálke obsahujúcej spomínané podanie.

Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky navrhol dovolanie

zamietnuť.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vo svojom vyjadrení k podanému

dovolaniu uviedol, že nemôže zaujať stanovisko, nakoľko listinné dôkazy uvádzané

v dovolaní im neboli predložené. Ponecháva teda rozhodnutie na úvahe dovolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr to, či dovolanie matky maloletých detí

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [viď ] na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

3

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ). Ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenia o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením ( ).

Matkou maloletých je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí

odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.

Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky zameral osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa

ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky pre takéto

rozhodnutie neboli splnené.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím tohto dňa,

ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň ( ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania

pripadol na deň 4.5.2012 (piatok), kedy matka maloletých detí aj podala odvolanie na pošte

G., o čom svedčí aj podací lístok (č.l. 347), na ktorom podacie číslo sa zhoduje s podacím

číslom, ktoré je uvedené na obálke, v ktorej bolo zaslané odvolanie (viď č.l. 330). Odvolanie,

ktoré podala matka maloletých detí na pošte G. dňa 4.5.2012 bolo preto podané včas,

v zákonom stanovenej lehote ( ).

Z uvedeného vyplýva, že matke maloletých detí bola odmietnutím odvolania

(ku ktorému došlo bez splnenia podmienok pre postup podľa )

znemožnená realizácia jej procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania

rozhodnutia súdu včas podaným opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu jej teda

v danom prípade bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová