Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a00/390581.b28f3c.pdf
PDF · 105.92 KB
No categories available
2ECdo/118/2013
Najvyšší súd 2 ECdo 118/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom A.,
IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou V., so sídlom K., IČO: X., proti povinnému K.
P., nar. X., naposledy bytom L., zomrelom X., o vymoženie 948,91 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10 Er 534/2012, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. decembra 2012 sp. zn.
18 CoE 116/2012 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. decembra 2012 č.k.
18 CoE 116/2012-35 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 15. júna
2012 č.k. 10 Er 534/2012-16 žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. D. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 52 a nasl. OZ
a ustanovenia Smernice 93/13/EHS odôvodnil tým, že v posudzovanej veci sa vymáha plnenie
zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.
Proti tomuto rozhodnutiu podala oprávnená včas odvolanie, v ktorom namietala, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 19. decembra 2012
č.k. 18 CoE 116/2012-35 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V ďalšom výroku náhradu
trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Vo svojom rozhodnutí poukázal na prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej
zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú a tak nezakladajúcu právomoc rozhodcovského
súdu rozhodnúť vo veci.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, ktoré
odôvodnila ust. § 237 písm. a/, d/, e/ a f/ a ust. § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Žiadala,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že poverí súdneho exekútora
vykonaním exekúcie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie
súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou,
riadne zastúpenou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či jej opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.),
alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p.
vylúčené.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má
spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť
mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu.
Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania
prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania),
aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné
procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý
čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať
procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá (§ 19
O.s.p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká
u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou
fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka).
Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zomrel X., t.j. pred rozhodnutím odvolacieho
súdu 19. decembra 2012. Teda v čase rozhodovania krajského súdu povinný nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak krajský súd napriek tejto skutočnosti rozhodol,
zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. (ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania).
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. l O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. augusta 2013
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová