Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndz/2/2013

Identifikačné číslo spisu: 1013201548 Dátum vydania rozhodnutia: 09.09.2013 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1013201548.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: W. X., r.č. XXXXXX/XXX, bytom G., XXX XX Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o námietke zaujatosti proti sudkyni Krajského súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Milota Tóthová nie je v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

Odôvodnenie

I.

1. Prostredníctvom svojho podania doručeného na krajský súd dňa 26.08.2013 (č.l. 11 spisu krajského súdu) označeným ako „Žiadosť o zmenu sudcu“ navrhovateľka požadovala o zmenu sudcu vo veci z dôvodu zaujatosti, nakoľko v tej istej veci bola v roku 2002 riešená vo svoj neprospech. Takto sformulovanú námietku navrhovateľka bližšie neodôvodnila.

2. V uvedenej časti konajúca sudkyňa vyhodnotila návrh ako námietku zaujatosti vznesenú účastníkom proti jej osobe.

3. Namietaná sudkyňa JUDr. Milota Tóthová vo vyjadrení z 28. augusta 2013 k námietke navrhovateľky uviedla, že sa necíti byť zaujatá počas celého konania ani v súčasnosti. Nemá pomer k pojednávanej veci a nie je v príbuzenskom a ani v inom vzťahu k účastníkom konania. Sudkyňa podotkla len to, že tvrdenie navrhovateľky, že vzhľadom na to, že v roku 2002 rozhodovala vo veci, v ktorej bola navrhovateľka neúspešná, je iba všeobecné konštatovanie a nemá žiaden vplyv na jej rozhodovanie v prejednávanej veci. Taktiež prehlásila, že s odporkyňou nemá žiadne osobné vzťahy vrátane jej pracovníkov. Súčasne dala na zváženie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozhodol o návrhu navrhovateľky.

II.

4. Po posúdení námietky navrhovateľky o zaujatosti sudkyne konajúcej v predmetnej veci z hľadiska zákonných dôvodov vymedzených na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci ( a platný v čase vznesenia námietky) a po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) k záveru, že tejto námietke nemožno vyhovieť.

5. Navrhovateľka námietku zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne vo všeobecnosti vyvodzuje z predchádzajúceho súdneho sporu, v ktorom negatívne rozhodla o jej návrhu. Z uvedeného vyplýva záver, že postup a samotné rozhodnutie sudcu, ktoré je podľa osobnej mienky navrhovateľky v rozpore s jej predstavami o spravodlivosti, by malo byť spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania. Najvyšší súd v svojej ustálenej judikatúre (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 02. júna 2008) už viackrát zdôraznil, že s uvedeným názorom navrhovateľa nemožno vôbec súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov.

6. V zmysle zákonného textu obsiahnutého v ustanovení (ďalej len „“) sú sudcovia vylúčení z prejednania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti so zákonnou výnimkou uvedenou v odseku 3 cit. ustanovenia, podľa ktorej za dôvod na vylúčenie sudcu nie je možné označiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

7. Pritom jediným predpokladom, ktoré zákonodarca pripustil pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je preukázanie existencie takého vzťahu sudcu k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci.

8. Možnú existenciu hore uvedeného vzťahu majú vnútroštátne súdy v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti Belgicku) preverovať zo subjektívneho, ako aj z objektívneho hľadiska. V žiadnom prípade však z uvedenej judikatúry nevyplýva záver, že nesúhlas účastníka konania s aplikáciou procesných alebo hmotno-právnych predpisov konajúcim sudcom môže založiť pochybnosti o jeho nestrannosti zo subjektívneho alebo z objektívneho hľadiska.

9. Najvyšší súd na tomto mieste upozorňuje, že preverovanie subjektívneho hľadiska vychádza zo zistenia osobného postoja konajúceho sudcu k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom. V prípade, že sudkyňa jednoznačne a nespochybňujúcim spôsobom vyjadrila svoje vnútorné presvedčenie o svojej nestrannosti, potom sa jej nestrannosť neustále predpokladá až do okamihu predloženia dôkazu opaku. Z obsahu spisu sp. zn. a najmä z vyjadrenia sudkyne samotnej nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by mohli čo aj len podporiť mienku navrhovateľky, že sudkyni Krajského súdu v Bratislave bráni v prejednaní tejto veci jej zaujatosť.

10. Naopak objektívne hľadisko je založené na zistení, či sudca v každom štádiu súdneho konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti o tom, že bude v danej veci rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (teória zdania a m.m. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18.06.2003). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obavy účastníka o nestrannosť sudcu sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.

11. Najvyšší súd z námietky navrhovateľky zistil, že okolnosti namietané navrhovateľkou majú svoj spoločný základ v kritike účastníka konania vzťahujúcej sa na minulý postup a na aplikáciu právnych predpisov vo veci konajúcej sudkyne Krajského súdu v Bratislave. S takto sformulovanou námietkou je však spojený nežiaduci procesný stav, že pri rozhodovaní o námietke zaujatosti sudkyne nadriadený súd

rozhodujúci o námietke by musel preverovať namietanú nezákonnosť alebo nesprávnosť, poprípade nevhodnosť predchádzajúceho postupu vo veci konajúcej sudkyne - toto je však v právnom štáte vylúčené.

12. Takéto oprávnenie pre súd rozhodujúci o námietke nemožno vyvodiť ani z ustanovenia právnych predpisov, lebo toto oprávnenie prislúcha v zmysle článku 48 ods. 1 iba zákonnému sudcovi, ktorým je vždy sudca všeobecného súdu konajúci o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku účastníka. Opačný výklad by vytvoril zákonom nepredpokladanú možnosť kontroly a zasahovania účastníka konania do súdneho rozhodovania pred jeho ukončením finálnym rozhodnutím.

13. Vzhľadom k tomu, že z námietok navrhovateľky nevyplývajú žiadne okolnosti preukazujúce zaujatosť alebo vzbudzujúce pochybnosť o nezaujatosti sudkyne JUDr. Miloty Tóthovej pre jej pomer k veci alebo k účastníkom alebo k právnym zástupcom a ani samotná sudkyňa žiadne neuviedla, Najvyšší súd v súlade s rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok ( ).