Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndob/27/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F., s. r. o.,

D., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou I., s. r. o., F., IČO: X., vedenej

na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , o námietke zaujatosti, takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. B. H. n i e j e v y l ú č e n á

z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaním z 15. 08. 2013, doručeným Krajskému súdu v Trnave

dňa 16. 08. 2013 vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. B.H., ktorá je ako sudca

pridelená na rozhodovanie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava

z 03. 07. 2013, č. k. -1380.

Navrhovateľ námietku zaujatosti odôvodnil pochybnosťami o objektívnej nestrannosti

JUDr. H. pri rozhodovaní o predmetnej veci, a to v duchu tzv. teórie zdania, podľa ktorej nie

je dostatočné, že sudca má pocit, že je subjektívne nestranný, ale musí sa ako nestranný javiť

aj z pohľadu účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 11. 05. 2005.

Ako dôvod, spochybňujúci nestrannosť sudkyne uviedol, že JUDr. H. v období

od 01. 05. 1980 do 09. 12. 1990 pracovala ako podnikový právnik v Š., š. p. H., pričom v

tomto období prichádzala do styku s terajšími i bývalými spoločníkmi navrhovateľa.

Prejednávané odvolanie smeruje proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti odmietnutiu

vykonania zápisu zmien do obchodného registra, ktorým Okresný súd Trnava odmietol

vykonať zápis navrhovaných zmien v spoločnosti F., s. r. o. Poukázal na skutočnosť, že JUDr.

H. odovzdávala celú právnu agendu, ktorú dovtedy v rámci Š., š. p. H. spravovala, p. M.. Táto

2

agenda bola z pohľadu p. M. ako likvidátorky neúplná a nesprávne vedená. Nedostatky boli

zo strany p. M. otvorene komunikované voči JUDr. H., čo negatívne poznačilo ich ďalšie

vzťahy a vyvolalo skryté nepriateľstvo. Po stupňujúcich sa nezhodách JUDr. H. ukončila

v podniku pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, čo opätovne bolo z jej strany vnímané

ako účelovo nastolená situácia, za ktorou stála p. M.. Z dôvodu osobných nezhôd JUDr. H.

bola vylúčená z okruhu osôb, pôvodne patriacich medzi riadiacich pracovníkov štátneho

podniku, ktorí sa zúčastnili na privatizácii Š.Š., š. p. H. a Š., š. p. D., na ktorej participovali

všetci spoločníci F.. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že JUDr. H. sa každoročne

zúčastňovala rôznych akcií usporiadaných spoločnosťou F., čo je možné podložiť svedeckými

výpoveďami. JUDr. H. je tiež rovesníčkou a dobrou kamarátkou Ing. R. Č. a títo boli

spolužiaci v ročníku na Gymnáziu v H. a do dnešného dňa udržiavajú blízky priateľský vzťah

. Navrhovateľ bol toho názoru, že JUDr. H. mala a má blízky vzťah práve s Ing. Č. a Ing. K.,

ktorí sa snažia obmedziť konanie p. M. a spoločníkov F. s cieľom ovládnuť spoločnosť a jej

majetok. Uvedené väzby k spoločnosti F. a jeho bývalým či terajším spoločníkom smerujú

k tomu, že JUDr. H. sa nemôže cítiť ani subjektívne ako nezaujatý a nestranný sudca.

Prípadný subjektívny pocit a názor sudkyne o tom, že sa necíti byť zaujatá (subjektívny

pocit), nie je dostatočným pre dovodenie záveru, že v konaní skutočne rozhoduje nestranný

sudca. Je nutné, aby bola posúdená aj objektívna nestrannosť. Navrhuje preto JUDr. H.

vylúčiť z rozhodovania o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Trnava z 03. 07. 2013, č.

k. -1380.

Sudkyňa JUDr. B.H. vo vyjadrení k podanej námietke zaujatosti uviedla, že vec sp.

zn. , v ktorej je sudcom spravodajcom, bola do oddelenia senátu zapísaná

dňa 31. 07. 2013. Poukázala na skutočnosť, že o odvolaní rozhoduje senát, pozostávajúci z

troch sudcov a o veci sa rozhoduje hlasovaním, nejedná sa teda o rozhodnutie samosudcu.

Potvrdila skutočnosť, že do 09. 12. 1990 bola zamestnaná v Š., š. p. H. vo funkcii

podnikového právnika a v tomto čase z hľadiska svojho pracovného zaradenia nevyhnutne

prichádzala do styku s mnohými osobami, ktoré boli v tom čase zamestnancami uvedeného

podniku. V čase jej odchodu táto organizácia nebola v likvidácii, právnu agendu

neodovzdávala p. M.. Menovaná pracovala v učtárni tohto podniku a jej nadriadeným bol

ekonomický námestník, s ktorým v prípade potreby prichádzala JUDr. H. do styku. Nevie

o žiadnom dôvode pre ktorý by mala odovzdávať agendu právneho oddelenia p. M., ani

o dôvodoch, pre ktoré by mala voči nej pociťovať skryté nepriateľstvo. O privatizáciu Š., š. p.

3

sa osobitne nezaujímala, ani sa na nej nezúčastňovala. Do času oboznámenia sa s obsahom

navrhovateľom vznesenej námietky zaujatosti nemala vedomosť o tom, že v spoločnosti F., s.

r. o. bola vedená na zozname partnerov spolupracujúcich s touto spoločnosťou, o jej aktivity

sa vôbec nezaujíma, žiadnych akcií sa nezúčastňovala, uvádzané tvrdenia preto považuje za

vymyslené a nepravdivé. O tom, aké sú vzájomné vzťahy spoločníkov spoločnosti F., s. r. o.

nemá dôvod sa osobitne zaujímať, neudržiava žiadne vzťahy s Ing. K. ani s Ing. Č., nikdy

neboli priateľmi a nie sú jej známe žiadne dôvody, pre ktoré by mala pociťovať skryté

nepriateľstvo voči p. M., nemá žiaden vzťah k danej veci, k navrhovateľovi alebo k jeho

zástupcovi, ktorý by dosiahol taký charakter a intenzitu, že jej bude brániť o veci nezávisle

a nestranne rozhodnúť.

Na doplnenie uviedla, že vo veci, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

bola spoločnosťou F., s. r. o. H. voči nej vznesená námietka zaujatosti

založená na takmer totožných skutočnostiach ako v predmetnej veci, o ktorej už bolo

rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn.

zo 04. 12. 2012 a z rovnakej podstaty vychádzali ďalšie námietky, o ktorých rozhodoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.

z 13. 06. 2013 a sp. zn. z 18. 6. 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený podľa § 16 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ) po preskúmaní vznesenej námietky zaujatosti dospel

k záveru, že nie je daná existencia dôvodov na vylúčenie predsedníčky senátu JUDr. B.H.

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich právnym zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Citovaným ustanovením ako základného procesného

predpisu v občianskom súdnom konaní je zabezpečené základné právo na prejednanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len Listina) a (ďalej len SR).

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej

4

zásady, podľa ktorej nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1

Listiny a SR). Vzhľadom na uvedené, sudcu možno vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných

dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato

a spravodlivo.

Z ustanovenia , z ktorého je potrebné pri posudzovaní námietky

zaujatosti vychádzať, vyplýva požiadavka nestrannosti súdu (sudcu). Nestrannosť sudcu

je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska a jednak z objektívneho hľadiska.

Preverovanie subjektívneho hľadiska vychádza zo zistenia osobného postoja konajúceho

sudcu k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom. Zo subjektívneho hľadiska je nestranný taký

sudca, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia nezávislý na prejednávanej veci

a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim

nemá žiadne predsudky, priateľský, alebo naopak nepriateľský vzťah, teda že účastníci

sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte

predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda predpoklad, že vec bude

posudzovať úplne nezávisle a slobodne. V prípade, že sudca jednoznačne

a nespochybňujúcim spôsobom vyjadril svoje vnútorné presvedčenie o svojej nestrannosti,

potom sa nestrannosť neustále predpokladá až kým nie je preukázaný opak. Objektívne

hľadisko je založené na zistení, či sudca v každom štádiu súdneho konania poskytuje

verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti o tom, že bude

v danej veci rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (tzv. teória zdania).

Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obavy

účastníka o nestrannosť sudcu sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci zákon spája nielen

so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale vylúčenie sudcu je podmienené už aj samotnými

pochybnosťami o jeho nezaujatosti. Nejde teda o hodnotenie subjektívneho pocitu sudcu,

ktorý má vo veci konať a rozhodnúť, ani o hodnotenie subjektívnych pocitov účastníkov

konania. Z rozhodovania môže byť vylúčený aj sudca, u ktorého vzhľadom k spôsobu konania

vo veci, je možné objektívne pochybovať o jeho nezaujatosti, pretože sudca má byť

5

nielenže nezaujatý, ale jeho konanie a rozhodovanie vo veci sa má aj všeobecne javiť

ako nestranné a nezaujaté.

V prejednávanej veci nadriadený súd z obsahu spisu zistil, že Krajskému súdu

v Trnave bol dňa 31. 07. 2013 Okresným súdom Trnava predložený spis sp. zn.

na rozhodnutie o odvolaní spoločnosti F., s. r. o. (navrhovateľ). Vec bola

pridelená na rozhodnutie senátu 21Cob, ktorého predsedníčkou a sudcom spravodajcom

v prejednávanej veci, je JUDr. B. H..

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade skúmal námietku zaujatosti

zo subjektívnej stránky, pričom vychádzal z vyjadrenia konajúcej sudkyne, ktorá sa vo veci

necíti zaujatá.

Nadriadený súd ďalej preskúmal nestrannosť namietanej sudkyne aj z objektívneho

hľadiska so zameraním na navrhovateľom uvádzané dôvody.

Navrhovateľ spochybňuje nestrannosť sudkyne s poukazom na jej pôsobenie

vo funkcii podnikovej právničky v štátnom podniku Š.H. v období do 09. 12. 1990. Ďalej

poukazuje na negatívny postoj sudkyne k p. M., ako aj na intenzívne priateľstvo namietanej

sudkyne s Ing. R. Č., ktorý sa snaží obmedziť konanie p. M. v spoločnosti F., s. r. o.

Nadriadený súd má za to, že skutočnosť, že sudkyňa prichádzala v rámci bežných

pracovných kontaktov pred takmer 23 rokmi do styku s účastníkmi konania prípadne ďalšími

spoločníkmi spoločnosti, ktorej sa konanie v predmetnej veci týka, nemožno považovať

za dôvod pre spochybnenie jej nezaujatosti. JUDr. H. zároveň poprela nepriateľský vzťah

k p. M. a rovnako poprela intenzívny priateľský vzťah s Ing. Č.. Pripustila síce, že vyššie

spomenuté osoby pozná, avšak jej vzťah k týmto osobám nie je taký, aby dosiahol taký

charakter a intenzitu, ktorá by jej bránila o prejednávanej veci nezávisle a nestranne

rozhodnúť.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že námietka zaujatosti voči JUDr. B. H. nie je dôvodná, a preto návrhu na jej vylúčenie z

konania a rozhodovania predmetnej veci v zmysle ustanovenia nevyhovel.

6

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 09. septembra 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková