Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/33/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 11. septembra 2013 v trestnej veci obvineného R. K.

pre zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 155 ods. 1 Tr. zák.

a iné vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal

obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. R. H., proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave zo 6. septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 13. februára 2012, sp. zn. , bol

obvinený R. K. uznaný za vinného zo spáchania

zločinu ublíţenia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 155 ods. 1 Tr. zák.

a prečinu výtrţníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

v bode 1/ a pokračujúceho prečinu výtrţníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v bode 2/

na tom skutkovom základe, ţe

1/ obvinený R. K. a V. K. dňa 25. novembra 2009 v čase asi o 18.00 hod. na ulici H. v M.

v bare „U.“, za prítomnosti M. V., M. L., H. S. a ďalších svedkov, po vzájomnej dohode

pristúpili k poškodenému P. S., kde ho obvinený V. K. neznámym predmetom udrel

odzadu po temene hlavy, potom sa všetci traja presunuli do vedľajšej miestnosti, kde ho

obaja obvinení začali na zemi kopať a udierať päsťami do oblasti hlavy, v dôsledku čoho

utrpel poškodený P. S. ťaţké zranenia, a to KC traumu, otras mozgu, krvácanie

do mozgových krytov, a to pod tvrdý obal tzv. duru vpravo v oblasti čela a temena vpravo

a krvácanie pod mäkký obal tzv. pavúčnicu, krvácanie do okolia vnútorného zdvojeného

listu tvrdého obalu mozgu vľavo, trieštivú zlomeninu nosných kostí, trieštivú zlomeninu

dutiny hornej čeľuste vľavo, krvácanie do tejto tvárovej časti lebky a zlomeninu

jarmového oblúka hornej čeľuste tvárových kostí obojstranne, ktoré si vyţiadali

hospitalizáciu a práceneschopnosť v trvaní najmenej 156 dní,

2/ obvinený R. K. dňa 25. novembra 2009 v čase asi o 21.15 hod. na ulici H. v M.

na parkovisku pred barom „U.“ po predchádzajúcom verbálnom incidente, fyzicky

napadol poškodeného P. S. tým spôsobom, ţe ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti

tváre.

Okresný súd obvinenému R. K. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/,

§ 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţil úhrnný nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného

na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráţenia.

Podľa súd zaviazal oboch obvinených solidárne uhradiť

poškodenému P. S. škodu vo výške 6 396,70 €. Podľa súd poškodeného

P. S. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Podľa § 288

ods. 1 súd odkázal poškodené strany D. a S. s nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku Okresného súdu Piešťany podali obvinený V. K. a obvinený R. K.

odvolania, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo 6. septembra 2012, sp. zn. ,

podľa zamietol ako nedôvodné.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený R. K. prostredníctvom

svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v , teda ţe bolo

zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a ,

teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V dovolaní obvinený namietal, ţe sa odvolací súd vôbec nevysporiadal s námietkami

obhajoby a vo svojom rozhodnutí neuviedol právne úvahy ohľadne subjektívnej stránky

trestného činu k úmyslu obvineného spôsobiť ťaţkú ujmu na zdraví napriek tomu, ţe mu táto

povinnosť vyplýva z ustanovenia resp. Odvolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia len uviedol, ţe súd prvého stupňa vyvodil správne právne závery.

Ţiadnym spôsobom úvahy k právnej kvalifikácii, resp. argumenty k námietkam obhajoby

neuviedol a ţiadne úvahy nedoplnil. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 spočíva v oprávnení kaţdého domáhať sa ochrany svojich

práv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo účastníka konania

na odôvodnenie. Za daného stavu je, podľa názoru obvineného, rozhodnutie odvolacieho súdu

absolútne nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

ako to uvádza napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. .

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa obvinený

poukazoval na to, ţe zločin ublíţenia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. vyţaduje úmyselné

zavinenie, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie,

ale aj na objekt, následok, príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku.

Pri dokazovaní trestného činu ublíţenia na zdraví podľa § 155 Tr. zák. je dôleţité

dokazovanie úmyslu páchateľa, aký následok svojim konaním chcel spôsobiť, resp. s akým

následkom bol uzrozumený. Obvinený K. vţdy prezentoval bitku v bare „U.“ ako krčmovú

bitku, bola to však bitka vzájomná. Popieral len dôvod začatia bitky, pričom poukazoval,

ţe bitku začal poškodený S.. Pri bitke nepouţil ţiadny predmet ako zbraň, bil sa holými

rukami. Spôsob bitky medzi obvineným K. a poškodeným S. je zrejmý aj z bodu 2/ obţaloby,

kedy sa obaja opätovne pobili pred krčmou, pričom táto bitka nemala ani na jednom z nich

následky ublíţenia na zdraví z právneho hľadiska. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol teda

preukázaný úmysel obvineného spôsobiť ťaţkú ujmu na zdraví. Obvinený mal za to,

ţe uvedené konanie mal súd vyhodnotiť ako súbeh úmyselného ublíţenia na zdraví podľa

§ 156 Tr. zák. a nedbanlivostného spôsobenia ťaţkej ujmy na zdraví podľa § 157 Tr. zák.

Na záver dovolania namietal, ţe sa súdy nevysporiadali s konaním jednotlivých

obvinených. Poukazoval na výpoveď poškodeného S., ktorý tvrdil, ţe bol zvrchu

nad obvineným K., ktorý leţal pod ním na zemi, takto ho drţal, keď dostal úder,

pravdepodobne nohou. Tento úder vykonal obvinený K. a bol takej intenzity, ţe po ňom

zostal poškodený chvíľu v bezvedomí.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie

zákona v neprospech obvineného a zrušil uznesenie Krajského súdu Trnava zo 6. septembra

2013, sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu Piešťany z 13. februára 2012,

sp. zn. .

K dovolaniu sa vyjadril aj poškodený P. S., ktorý povaţoval postup súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu za správny.

K dovolaniu obvineného K. sa vyjadril aj obvinený V. K.. Poukazoval na to,

ţe poškodený S. najskôr obvinil zo skutku len obvineného K. a aţ po takmer pol roku

(doposiaľ nevedno z akých dôvodov) vzniesol vyšetrovateľ Policajného zboru obvinenie

aj voči K.. Sám K. však v priebehu celého trestného konania tvrdil, ţe obvinený K. nebol

účastníkom jeho incidentu s poškodeným S.. Uvedené potvrdzuje aj jeho výpoveď z 28. júna

2010.

Namietal aj proti tvrdeniam K., ţe súdy sa dostatočne nevysporiadali s konaním

obvinených, najmä v tom smere, ţe údajne K. mal kopnúť poškodeného S. do hlavy. Uvedené

nezodpovedá výpovedi K. z 28. júna 2010. Poukazoval aj na zvukovo-obrazový záznam

z rekonštrukcie vykonanej dňa 12. augusta 2010 v bare „U.“, z ktorého je zrejmé, ţe to bol

práve poškodený S., ktorý povalil obvineného K. a K. v smere do vedľajšej miestnosti tak,

ţe obvinený K. a K. leţali na chrbtoch a poškodený S. leţal na nich a drţal ich svojou pravou

a ľavou rukou kaţdého z nich okolo krku a potvrdil aj tú zásadnú skutočnosť, ţe obvinený K.

ţiadnym spôsobom nebil poškodeného S.. V súvislosti s týmito tvrdeniami povaţoval

dovolanie obvineného za relevantne nepodloţené a vzhľadom na vykonané dokazovanie

za nepresvedčivé a do určitej miery účelové.

Najvyšší súd, ako súd dovolací, síce primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné

( ), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v

a písm. i/

V dovolaní obvinený namietal, ţe konaním krajského súdu došlo k porušeniu jeho

práva na obhajobu v zmysle , nakoľko sa súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia v dostatočnej miere nevysporiadal s námietkami obhajoby uvedenými

v odvolaní a tieţ neuviedol právne úvahy ohľadne subjektívnej stránky – úmyslu obvineného

spôsobiť ťaţkú ujmu na zdraví.

Právo na obhajobu kaţdého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom

poriadku upravené v ustanovení Vyjadruje jeden z právnych princípov,

na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu

zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náleţitému

zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu ( ),

právo nechať sa obhajovať obhajcom (, ), ako aj právo na povinnú

obhajobu (, ). Jednotlivé zloţky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené

v ďalších ustanoveniach .

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenia práva

na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej

obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých

úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr.

rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité

sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne

ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Podstata uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa zo strany

obvineného spočívala v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. V tejto

súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe dovolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie je, s ohľadom

na ustanovenie , prípustné.

Najvyšší súd, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , uznáva, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Uvedené právo však nie je moţné

vykladať tak, ţe zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré zodpovedá jeho

predstavám. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky

argumenty obvineného, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov uvádzaných obvineným. O porušenie tohto práva nejde ani v prípade,

ak odvolací súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukáţe v podstatnej časti

na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa.

S poukazom na vyššie uvedené mal najvyšší súd za to, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktorý sa v plnej miere stotoţnil s odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa, odkázal

na jeho správne úvahy a tieto čiastočne doplnil, zodpovedá ustanoveniu

Obvinený v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa

Z obsahu podaného dovolania vyplýva, ţe obvinený namietal predovšetkým nepreukázanie

subjektívnej stránky.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3, podľa ktorého dovolací dôvod v zmysle

nemôţe napĺňať poukaz na to, ţe vykonaným dokazovaním

nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiţ predstavuje

vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo,

ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon

obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/ potom môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku

v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové

zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,

a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 11. septembra 2013

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová