Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/40/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 11. septembra 2013 v trestnej veci obvineného J. O.

pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal

obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. R., proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave, zo dňa 6. októbra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. O. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 26. mája 2010, sp. zn. , bol

obvinený J. O. uznaný za vinného zo spáchania

pokračovacieho zločinu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1 Tr. zák. na skutkových základoch uvedených v bodoch 1/ aţ 14/ predmetného

rozsudku.

Okresný súd obvinenému J. O. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2,

ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody vo výmere

8 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.

Okresný súd súčasne zaviazal obvineného podľa na náhradu

škody poškodeným, ktorú presne vymedzil vo svojom rozhodnutí. So zvyškom nároku

odkázal poškodených podľa na občianske súdne konanie. Podľa

ods. 1 súd poškodených Ing. H. H. a G. K. odkázal s nárokmi na náhradu škody

na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský

súd v Bratislave uznesením zo 6. októbra 2010, sp. zn. , podľa

zamietol ako nedôvodné.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v , teda ţe zásadným

spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu, , teda

ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

a , teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal, ţe prvostupňový súd zle vyhodnotil dôkazy.

Poukazoval na to, ţe v prípravnom konaní sa síce priznal k spáchaniu všetkých skutkov, toto

však urobil pod nátlakom a pred súdom vinu uznal len pri skutkoch pod bodmi 4/, 13/ a 14/

rozsudku. Obvinený namietal, ţe prvostupňový súd pri vyhodnotení dôkazov dospel k záveru,

ţe spôsob spáchania jednotlivých skutkov vykazuje podobnosť, a to spôsobom vniknutia

do bytov, ktoré sa nachádzali na prízemí, resp. na prvom poschodí. Nakoľko však išlo

o skutky spáchané vo viacerých obvodoch mesta, nemusel ich, podľa názoru obvineného,

spáchať ten istý človek.

Ďalej obvinený namietal rozpory pri vyčíslení škody. Poukazoval na to, ţe súd

ho uznal vinným z pokračovacieho zločinu krádeţe, pričom svojim konaním spôsobil značnú

škodu, konkrétne 40 213,89 €. Avšak vo výroku, ktorým ho súd zaviazal na náhradu škody

voči poškodeným vyčíslil škodu len na 19 886,41 €. Vzhľadom na uvedené mal za to, ţe súd

nesprávne určil výšku škody a v končenom dôsledku nesprávne uloţil trest pri hornej hranici

trestnej sadzby, ktorý povaţoval za neprimerane prísny.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa namietal,

ţe previerky výpovedí na mieste činu sa uskutočňovali bez ustanoveného obhajcu. Zo strachu

pred políciou vypovedal a ku skutkom sa priznal. Vo svojich výpovediach sa zamotal, čoho

by sa v prítomnosti obhajcu, ktorý by mu ozrejmil situáciu, nedopustil a mal by aj istotu

o korektnosti postupu vyšetrovateľov.

Ţiadal preto, aby najvyšší súd podľa vyslovil porušenie zákona

v jeho neprospech, podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III

z 26. mája 2010, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo 6. októbra 2010, sp. zn. , a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd, ako súd dovolací, síce primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné

( ), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v ,

písm. g/ a písm. i/

V dovolaní obvinený namietal, ţe v prípravnom konaní došlo k porušeniu jeho práva

na obhajobu.

Právo na obhajobu kaţdého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom

poriadku upravené v ustanovení Vyjadruje jeden z právnych princípov,

na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu

zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náleţitému

zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu ( ),

právo nechať sa obhajovať obhajcom (, ), ako aj právo na povinnú

obhajobu (, ). Jednotlivé zloţky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené

v ďalších ustanoveniach .

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenie práva

na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej

obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých

úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr.

rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité sú teda

aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne

ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, ţe v predmetnej veci začal

vyšetrovateľ trestné stíhanie voči J. O. pre pokračovací zločin krádeţe podľa

§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím

prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. (pre 8 skutkov)

na základe uznesenia z 28. mája 2009, ČVS: ORP-506/OVK-B3-2009. Obvinený bol

zadrţaný dňa 28. mája 2009, kedy bol vypočutý a následne boli vykonané prvotné previerky

na mieste činu. Nasledujúci deň (29. mája 2009) podal prokurátor návrh na vzatie obvineného

do väzby, pričom sudca pre prípravné konanie ešte v ten istý deň uznesením, sp. zn.

13/2009, rozhodol o vzatí obvineného do väzby z dôvodov uvedených v

písm. a/, písm. c/ Nakoľko bol naplnený dôvod povinnej obhajoby v zmysle

ods. 1 písm. a/ , Okresný súd Bratislava III obvinenému opatrením z 1. júna 2009,

sp. zn. 13/09, ustanovil obhajcu JUDr. M. R..

Uznesením zo 4. júna 2009, ČVS: ORP-1259/2-OSV-B3-2009, začal vyšetrovateľ

trestné stíhanie voči J. O. pre prečin krádeţe podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

(pre 1 skutok).

Následne začal vyšetrovateľ trestné stíhanie voči J. O. pre pokračovací zločin krádeţe

podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím

prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. (pre 5 skutkov)

na základe uznesenia z 8. júna 2009, ČVS: ORP-337/OVK-B4-2009. Nakoľko sa obvinený

toho času nachádzal vo väzbe, sudca Okresného súdu Bratislava IV telefonicky ustanovil

za obhajkyňu JUDr. A. R..

Z uvedeného je zrejmé, ţe obvinenému po naplnení dôvodov povinnej obhajoby podľa

bol ihneď ustanovený obhajca. Po vznesení obvinenia zo dňa

8. júna 2009 bola obvinenému ustanovená obhajkyňa, ktorá bola prítomná pri nasledujúcich

výsluchoch obvineného. Tieţ bola upovedomená o vykonávaní previerok výpovedí na mieste

činu, avšak na úkon sa nedostavila. Obvinený však do zápisnice o previerke výpovede

z 9. júna 2009 (č.l. 769-773) vyhlásil, ţe úkonu sa zúčastní aj bez prítomnosti svojej

obhajkyne. Čo sa týka previerok výpovedí na mieste činu z 28. mája 2009, tieto sa uskutočnili

bez prítomnosti obhajcu, nakoľko si obvinený obhajcu nezvolil a v tom čase dôvod povinnej

obhajoby ešte neexistoval.

Dovolací dôvod v zmysle teda naplnený nebol.

Obvinený ďalej uplatnil dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/

Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, ţe obvinený namietal predovšetkým spôsob,

akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy

v jeho neprospech.

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania

pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,

kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov,

dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť

konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení

rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti.

Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená

v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie

dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť

ako dôvod dovolania podľa (nezákonne vykonané dôkazy),

ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený

skutkový stav) v jeho prospech.

Keďţe Okresný súd Bratislava III vykonal dokazovanie zákonným spôsobom

v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský

súd v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať obvineným

uvádzaný dôvod dovolania podľa

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, ţe rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

Obvinený v dovolaní namietal nesprávne určenú výšku škody, ktorá mala mať

za následok uloţenie neprimerane prísneho trestu.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú

sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody

nemoţno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaloţených nákladov na obstaranie rovnakej

alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

Podľa § 126 ods. 3 Tr. zák. ak nemoţno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným

zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú váţne pochybnosti o správnosti výšky škody

alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo

potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku

objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého

posudku.

Po preštudovaní predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe výška škody,

ktorú svojim konaním obvinený spôsobil, bola riadne preukázaná, a to odbornými

vyjadreniami, resp. znaleckými posudkami v hodnote 40 123,89 €. Skutočnosť, ţe obvinený

bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zaviazaný k náhrade škody 19 886,41 €

je spôsobená tým, ţe si niektorí poškodení voči obvinenému neuplatnili nárok na náhradu

škody. Táto okolnosť však nemala vplyv na kvalifikáciu skutku ako trestného činu, pri ktorom

je kvalifikačným momentom výška škody, ktorú obvinený svojim konaním spôsobil (nie

skutočnosť, či si poškodený voči obvinenému náhradu škody uplatnil).

Vzhľadom na ustálenú výšku škody, ktorej správnosť najvyšší súd s poukazom

na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ nemohol skúmať, okresný súd postupoval správne,

keď obvineného uznal vinným z pokračovacieho zločinu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obvinený svojim konaním spôsobil značnú škodu.

Uloţenie trestu potom zodpovedalo konaniu páchateľa ako aj skutočnosti, ţe obvinený

bol v minulosti viackrát odsúdený za majetkovú trestnú činnosť a predmetných skutkov

sa dopustil v krátkom časovom intervale po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu

odňatia slobody. Súd teda postupoval správne, keď obvinenému ukladal (po zvýšení dolnej

hranice trestnej sadzby) trest odňatia slobody v rozmedzí 5 rokov a 4 mesiace aţ 10 rokov.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd, bez meritórneho preskúmania veci,

na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania

uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová