Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9c2/388953.703c0e.pdf
PDF · 97.79 KB
No categories available
6ECdo/124/2013
Najvyšší súd 6 ECdo 124/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, pobočka Roţňava, so sídlom v Roţňave, Štítnická
12, proti povinnej TARPOL, s.r.o., naposledy so sídlom v Revúcej, Ţelezničná č. 268 ,
o vymoženie 623,61 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn.
6 Er 1358/2008, dovolaní súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom
Exekútorského úradu v Roţňave, Akademika Hronca č. 3, proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 30. januára 2013 sp.zn. 2 CoE 385/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací označeným uznesením potvrdil
uznesenie Okresného súdu Revúca ako exekučného súdu z 12. apríla 2011 č.k.
6 Er 1358/2008-18 v odvolaním napadnutom výroku, ktorým exekútorovi JUDr. Petrovi
Hodermarskému nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Potvrdenie uznesenia exekučného
súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Ţiadal, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s uznesením exekučného súdu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil vadami konania vyplývajúcimi
z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. odňatím moţnosti konať pred súdom. Za vady konania
označil to, ţe sa odvolací súd vôbec nezaoberal jeho argumentáciou, ktorú uviedol v odvolaní.
Namietal i nesprávne právne posúdenie veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie
o trovách konania, teda i exekučného konania, resp. exekúcie.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani vady konania vyplývajúce
z § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré poukazoval dovolateľ. V zmysle tohto ustanovenia je totiţ
dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa
pritom rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať
v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo
na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).
V predmetnej veci dovolateľ veci namietal, ţe sa odvolací dostatočne
nezaoberal dôvodmi jeho odvolania.
Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Poukazuje aj
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005,
podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je
rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
(§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať
na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní“.
Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením
súdu prvého stupňa spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p., keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu
konania z hľadiska skutkového aj právneho posúdenia veci. Odvolací súd v dostatočnom
rozsahu reagoval i na odvolacie námietky dovolateľa, keď pokiaľ ide o judikáty uvádzané
v odvolaní, treba povaţovať za postačujúce, ak na ne reagoval poukázaním na novšie
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V ďalšej časti dovolateľ nespochybnil procesný postup odvolacieho súdu, ktorým by
mu bola znemoţnená realizácia jeho procesných práv, ale namietal nesprávne právne
posúdenie veci – otázku podľa akého ustanovenia Exekučného poriadku bolo potrebné
zastaviť exekúciu. Touto otázkou by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by
dovolanie bolo prípustné. O taký prípad však nešlo, keďţe odňatie procesných práv
dovolateľovi zo spisu nevyplýva a prípadné nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe
prípustnosť dovolania nezakladá.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie súdneho exekútora podľa § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím
analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2
tohto ustanovenia, pretoţe oprávnenej ani povinnej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne
trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. septembra 2013
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová