Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/105/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. I., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. B. M., advokátom, spol. s r.o., so sídlom v N., proti ţalovaným

1/ D. O., zastúpenej JUDr. E. M., advokátkou so sídlom v K., 2/ T. M., bývajúcej v K., 3/ Ž.

M., bývajúcej v K., 4/ Ľ. M., bývajúcej v K., 5/ M. K., naposledy bývajúcej v P., zastúpenej

opatrovníkom J. I., bývajúcim v K., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej

na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 23. augusta 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná 1/ je povinná do troch dní zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 79,58 € na účet JUDr. B. M., advokáta, spol. s r.o., so sídlom v N., vedený

vo V., a.s. pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom (v poradí tretím) z 22. septembra 2011 č.k.

-258 určil, ţe nehnuteľnosť v k.ú. D., zapísaná na LV č. X. ako parcela č. KN X.

2

– trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosť“), patrí v podiele 5/24 do

dedičstva po O. M., narodenom X. a zomrelom X., a v podiele 19/24 do dedičstva po J. M.,

narodenej X. a zomrelej X.. Naliehavý právny záujem ţalobkyne na poţadovanom určení

videl v jej tvrdení, ţe je dedičkou. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe O. M. (otec

ţalobkyne) bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 5/24; jeho vlastníctvo

je zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. X.. J. M. (matka ţalobkyne) bola ku dňu svojej

smrti vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 19/24, ktorý zdedila po (svojom manţelovi) O. M.,

hoci bol zapísaný ešte na jeho právneho predchodcu (otca) Š. M. (čo potvrdzuje rozhodnutie

Štátneho notárstva v Čadci z 29. septembra 1986, sp. zn. ). Uvedené nemôţe byť

spochybnené skutočnosťou, ţe ţalovaná 1/ si dala vlastnícke právo k nehnuteľnosti osvedčiť

notárskou zápisnicou a následne zapísať do katastra nehnuteľností na seba. Ţalovanú 1/

zaviazal zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania ( ); voči ţalovaným 2/ aţ

5/ ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju ţalobkyňa neuplatnila.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovanej 1/ rozsudkom z 23. augusta 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil.

Poukázal na rozsiahle dokazovanie, správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu

prvého stupňa, i na náleţité odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Námietky

ţalovanej 1/ o nesprávnosti právnych záverov súdu prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodné

vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, podľa ktorých boli O. M. a J. M. ku dňu ich

smrti vlastníkmi nehnuteľnosti v zistených podieloch. Tvrdenie ţalovanej 1/ o nedostatku

naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení neuznal, nakoľko ţaloby

dedičov o určenie, ţe tá – ktorá vec patrí do dedičstva, súdna prax beţne akceptuje. Pokiaľ

ţalovaná 1/ namietala, ţe predmetom ţaloby nemalo byť určenie, ţe nehnuteľnosť patrí do

dedičstva po O. M. a J. M., ale určenie, ţe O. M. a J. M. boli ku dňu ich smrti vlastníkmi

nehnuteľnosti, konštatoval, ţe otázku, aký druh určovacej ţaloby zvoliť, treba posudzovať pre

kaţdý prípad osobitne, s prihliadnutím na to, aby sa určovacím rozsudkom neobišiel zákonný

postup pri prejednaní dedičstva po tom – ktorom poručiteľovi; v prejednávanej veci vlastnícke

právo poručiteľov i veľkosť ich spoluvlastníckych podielov vyplývali z listinných dôkazov

(list vlastníctva, rozhodnutie v dedičskej veci), preto je rozsudok dostatočným podkladom pre

účely (ďalšieho) dedičského konania. Dovolanie v tejto otázke nepripustil vzhľadom na to, ţe

otázka je uţ súdnou praxou riešená, pričom právne názory na jej riešenie sú jednotné –

v oboch prípadoch ide o posúdenie, či bol poručiteľ v čase smrti vlastníkom veci. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s , s prihliadnutím na

to, ţe ţalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná 1/ dovolanie, ktoré odôvodnila

nesprávnym právnym posúdením veci ( ). Poukázala na (v poradí

druhý, odvolacím súdom zrušený) rozsudok súdu prvého stupňa z 8. apríla 2010 č.k.

-186, ktorým bola ţaloba zamietnutá z dôvodu, ţe ţalobkyňa nepreukázala, ţe

by jej právni predchodcovia O. M. a J. M. boli ku dňu ich smrti spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti. Namietala, ţe O. M. nikdy nevlastnil podiel 5/24, pretoţe kúpna zmluva

uzavretá s K. M., rod. B. (jeho matkou a starou matkou ţalobkyne), na základe ktorej sa tak

malo stať, bola súdom určená za neplatnú. J. M. zase nemohla vlastniť podiel 19/24, pôvodne

patriaci Š. M. (otcovi O. M. a starému otcovi ţalobkyne), nakoľko tento nebol prejednaný ani

v dedičskom konaní po Š. M., a teda uţ vôbec nemohol byť predmetom dedičstva po O. M.,

po ktorom ho mala zdediť ona. Súdom vyčítala i nesprávne posúdenie naliehavého právneho

záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení, ktorý podľa jej názoru nie je daný. Zdôraznila, ţe

otázka o určenie, či tá – ktorá vec (ne)patrí do dedičstva, sa môţe riešiť len v konaní, ktorého

účastníkmi sú iba do úvahy pripadajúci dedičia poručiteľa. Vo vzťahu dedičov k tretím

osobám (tu ţalovanej 1/) sa však takýmto určením postavenie dedičov nevyrieši, nakoľko

v dedičskom konaní nie je moţné prejednať vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísané v prospech

iného vlastníka bez toho, aby tomu predchádzalo konanie o určenie vlastníctva k týmto

nehnuteľnostiam – a v takom konaní by vzhľadom na jeho sporový charakter súd mohol

rozhodnúť len o vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti. Odvolací súd však napriek

výslovnej ţiadosti ţalovanej 1/ nepripustil v tejto otázke proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd „dovolaniu vyhovel.“

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe nie sú splnené procesné

podmienky jeho prípustnosti, preto ho navrhla odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

aţ 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ţalovaná 1/ dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle

aţ 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania podľa v dovolaní namietané neboli a dovolací

súd ich existenciu nezistil. Dovolanie preto ani podľa prípustné nie je.

Dovolanie je odôvodnené výhradne nesprávnosťou právnych záverov zaujatých

súdmi niţších stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Pokiaľ dovolateľka tvrdila, ţe odvolací súd nekonal správne, keď napriek jej návrhu

nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, dovolací súd uvádza, ţe ustanovenie § 238

ods. 3 oprávňuje odvolací súd zaloţiť výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania

(len) vtedy, ak toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. Posúdenie existencie

zásadného právneho významu vyplýva z právneho posúdenia veci, preto patrí súdu, a nie

účastníkom konania. Zákonná úprava prípustnosti dovolania je kogentná; v prípade,

ak odvolací súd prípustnosť dovolania nevysloví, ako je tomu v danej veci, dovolací súd nie

je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj napr.

R 38/1993).

Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči

ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Ţalobkyňa si náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich výšku vyčíslila

podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Dovolací súd priznal ţalobkyni

náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval

uţ pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby – písomné vyjadrenie

k dovolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) vo výške 58,69 €, čo spolu s náhradou výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky), a 20 % DPH (13,26 €; § 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkom 79,58 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková