Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
660/389754.2fa06a.pdf
PDF · 142.44 KB
No categories available
5Co/13/2013
Najvyšší súd 5 Co 13/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou F.
P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. B. F., PhD.,
advokát a konateľ, proti povinnému M. K., bývajúcemu v Č., o vymoženie 76 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp.zn. 2 Er 95/2011,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. novembra
2012, sp.zn. 14 Co E 333/2012 takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo 4. júna 2012, č.k. 2 Er 95/2011-18 exekúciu
vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod. sp.zn. EX 636/11 vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 39,83 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 7. novembra 2012, sp.zn.
14 CoE 333/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a uznesenie okresného
súdu potvrdil. Prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovaných otázkach
výkladu nepovažoval za potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie súdu z dôvodu, že žiadnu
právne relevantnú skutočnosť nevyhnutnú pre rozhodnutie v danej exekučnej veci nemal
za spornú. Rozhodovanie exekučných súdov považoval za plne konformné a v súlade
s početnou konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Vzhľadom k uvedenému dospel
k záveru, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na jeho prerušenie v zmysle § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. a návrh oprávnenej zamietol. V potvrdzujúcom výroku svojho rozhodnutia sa
odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými okresným súdom a jeho rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Konštatoval, že pokiaľ právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže
byť (a to ani z časti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenia konania
podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Trvala
na legitimite exekučného titulu oprávnenej a legitimite jej návrhu prerušenie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -
subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie
sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné
podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca
zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2
O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. novembra 2012, sp.zn. 14 CoE 333/2012, ktoré trpí
takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. septembra 2013
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová