Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/44/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí

dňa 24. septembra 2013 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému Z.

G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave z 13. decembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Z. G. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 25. augusta 2010, sp. zn. ,

bol obvinený Z. G. uznaný vinným obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držaním a obchodovaním

s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času v roku 2008 do vykonania domovej prehliadky dňa

11.09.2008 v mieste svojho trvalého bydliska, v obci O. na L., v záhrade vo fóliovníku si po

obstaraní z bližšie nezisteného zdroja zasadil a vypestoval 6 kusov rastlín veľkosti 2,10 až

2,30 m o celkovej hmotnosti 40,46 kg v čerstvom stave vykazujúcich znaky typické pre

rastlinný rod Cannabis – konope, pričom kriminalistickým skúmaním sa zistilo, že

upotrebiteľný materiál po vysušení predstavoval množstvo 4,21 kg s priemernou

koncentráciou tetrahydrokanabinolu 3,8% hmotnostného, pričom z tohto množstva

obsahujúceho 160 g tetrahydrokanabinolu by sa dalo pripraviť 8420 až 15998 obvykle

jednorazových dávok omamnej látky, ktorých hodnota na čiernom trhu by sa podľa

odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky pohybovala v rozpätí od 11.179,71 €

do 42.482,91 €, rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle

2

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

do I. skupiny omamných látok.

Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený

trest odňatia slobody v trvaní desať rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na jeden rok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obvinený na hlavnom pojednávaní

odvolanie.

Krajský súdu v Trnave uznesením z 13. decembra 2012, sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného Z. G. zamietol.

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený Z. G.

prostredníctvom svojej obhajkyne dňa 17. apríla 2013 dovolanie z dovolacieho dôvodu

uvedeného v ustanovení Konštatoval v ňom, že zavinenie tvorí

základ trestnej zodpovednosti, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu

a vyjadruje vnútorný (psychický) vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu.

Rozporoval závery odvolacieho súdu, že obvinený konal vo forme nepriameho úmyslu, ktorý

spočíva na vedomostnej zložke. Poprel konanie čo i len v nepriamom úmysle zasadiť

a vypestovať rastliny, ktorých účinky sú omamné, argumentujúc, tým že nevedel, že môže

porušenie zákona spôsobiť. Poukázal na to, že nebolo zistené, kde zadovážil sadenice na tieto

rastliny a spôsob ich pestovania, ani to, na aký konkrétny cieľ tieto rastliny vo svojom

fóliovníku pestoval. Vidí pochybenie polície v tom, že mala počkať do dozretia rastlín

a zistiť, komu pestovanie slúži, odhaliť celý obchod s drogami a len tak bez pochybností

preukázať nielen jeho vinu, ale aj pohnútku vedúcu k zadováženiu alebo prechovávaniu

omamnej látky. Zdôraznil, že iba pracuje v poľnohospodárskom družstve ako opravár

poľnohospodárskej techniky, drogy nepozná, noviny veľa nečíta, nevie po slovensky,

televíziu pozerá v maďarskom jazyku, na Slovenku neexistuje systém zabezpečujúci

v potrebnej miere všeobecnú osvetu v súvislosti s drogami, a preto sa nestotožňuje so závermi

3

odvolacieho súdu, že musel vedieť, že sa jedná o marihuanu, ktorá je omamnou látkou, ktorej

výroba je zakázaná a trestná, a nie o liečivé bylinky.

Poukázal na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku ako trestný čin, pretože

nešlo o trestný čin, lebo nebola preukázaná subjektívna stránka (zavinenie).

Dovolaním sa obvinený Z. G. domáha, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona

v ustanovení § 172 ods. 1 písm. e/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. (v tomto znení

mal zrejme dovolateľ na mysli ustanovenie § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

v zmysle znenia právnej kvalifikácie skutku, ktorým bol uznaný vinným – poznámka senátu

dovolacieho súdu), zrušil napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu

prvého stupňa vo výroku o vine a treste a prikázal, aby súd o ktorého rozhodnutie ide, vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K predmetnému dovolaniu podal písomné vyjadrenie prokurátor Krajskej prokuratúry

v Trnave. Uviedol v ňom, že súdom zistený skutok po objektívnej i subjektívnej stránke

vyčerpáva všetky znaky žalovaného trestného činu (§ 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/

Tr. zák.) a z jeho popisu je dostatočne zrejmé zavinenie obvineného Z. G. k nelegálne

zadováženým a vypestovaným rastlinám rodu Cannabis – konope a to vo forme minimálne

nepriameho úmyslu v zmysle Tr.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

ktorý fyzickej osobe zakazuje akúkoľvek manipuláciu s rastlinami rodu Cannabis – konope,

majúcimi charakter omamnej látky, neospravedlňuje žiadneho páchateľa, teda ani obvineného

Z. G.. Podľa prokurátora úmysel v konaní obvineného, ktoré je opísané v zistenom skutku,

možno vyvodiť tiež s aktívneho správania sa obvineného smerujúceho k určitému cieľu (po

obstaraní z bližšie nezisteného zdroja zasadil a vypestoval...). Vzhľadom na to, že dôvody

dovolania uvádzané obvineným Z. G. nie sú splnené, prokurátor navrhol, aby dovolací súd

podané dovolanie odmietol podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie

dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2

písm. h/ ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou

oprávnenou na jeho podanie ( ), v zákonnej lehote (

) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa

4

obligatórne obsahové náležitosti (, ) a že obvinený pred podaním

dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil,

že dovolanie podané obvineným Z. G. nie je dôvodné, a preto ho podľa

odmietol.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní, podstatne užšie.

Dovolateľ, obvinený Z. G., uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení

– rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom

však dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Preto

aj pre posúdenie veci dovolacím súdom zostáva rozhodnou skutková veta ustálená

v rozhodnutí súdu prvého stupňa a potvrdená uznesením odvolacieho súdu, že obvinený Z. G.

„si po obstaraní z bližšie nezisteného zdroja zasadil a vypestoval“ rastliny rodu Cannabis –

konope bližšie špecifikované v skutkovej vete uvedeného rozsudku.

Pre zločin, ktorým bol obvinený Z. G. uznaný vinným, sa vyžaduje úmyselné

zavinenie vo forme úmyslu priameho (dolus directus), alebo úmyslu nepriameho (dolus

indirectus – eventualis). V prvej alternatíve páchateľ chcel spôsobom uvedeným v trestnom

zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, v druhej alternatíve páchateľ

vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich

spôsobí, bol s tým uzrozumený. Treba pripomenúť, že zavinenie je vnútorný, psychický vzťah

páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a je vybudované na zložke a) poznania, ktoré

zahŕňa vnímanie páchateľa, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré páchateľ vnímal pred

tým alebo ku ktorým dospel svojim úsudkom na základe poznatkov a skúseností, a na zložke

b) vôľovej, ktorá zahŕňa chcenie alebo uzrozumenie, teda rozhodnutie konať určitým

spôsobom so znalosťou podstaty veci. Vedomostná zložka je pri priamom i nepriamom

úmysle rovnaká. Pre konkrétnu trestnú vec obvineného je postavená na všeobecnom poznaní

5

bežného občana o škodlivosti drog, neoprávneného nakladania s nimi (vyjadrená v zákonnom

ustanovení písmen a/ - d/ § 172 ods. 1 Tr. zák.) a s tým spojeného trestnoprávneho postihu.

Drogová scéna, účinky drog, ich základné poznanie sú fenoménom z dlhoročného hľadiska

pre tento zemepisný región (v širšom rozsahu než územie Slovenskej republiky) tak zrejmým,

že nemožno akceptovať obhajobu obvineného uplatnenú v dovolaní (obdobnú obhajobu

uplatnenú v odvolacom konaní riešil druhostupňový súd) o svojej nevedomosti o drogách,

ktorú spája s neovládaním slovenského jazyka a nesledovaním slovenských médií, pretože

tento fenomén je zhodný a problémový i v okolitých štátoch a nemôže sa nedotýkať hoci

i v nepriamych prejavoch každého občana, ktorý sa pohybuje v reálnom živote a bežných

sociálnych (medziľudských) vzťahoch, z ktorých obvinený Z. G., žijúci a pracujúci v tomto

prostredí, sa nevyčleňuje. Vo vzťahu k námietke obvineného o (ne) poznaní konkrétnej

rastliny rodu Cannabis, je treba vychádzať z okolností jej nadobudnutia a pestovania

obvineným (súdmi prvého a druhého stupňa ustálené konanie obvineného v skutkovej vete),

ktorá pre svoju charakteristiku, veľkosť, dôvod pestovania vo fóliovníku, nepredajnosť

a legálnu nenadobudnuteľnosť v obchodoch, resp. v širšom slova zmysle na trhu, jasne

preukazuje, že sa jedná o špecifikum zjavne poznané obvineným, ktoré spĺňajú aj ľudia

s nižším dosiahnutým vzdelaním a životnými skúsenosťami, než objektívne obvinený má.

Za týchto okolností tak dovolací súd, zhodne so závermi súdov nižších stupňov,

neakceptoval obhajobu obvineného o absencii u neho zložky poznania, ako jedného

zo základných dvoch pilierov zavinenia ku konkrétnemu trestnému činu. Vôľová zložka

zavinenia je pri priamom a nepriamom úmysle odlišná, spočívajúca v jej odstupňovaní.

Pri priamom úmysle páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným

zákonom, pričom slovom „chcel“ je vyjadrená tak vôľová zložka, ako aj zložka vedomostná,

premietnutá v predstave páchateľa o chránenom záujme, proti ktorému smerovala jeho vôľa

poškodiť ho alebo ho ohroziť. Pri nepriamom úmysle páchateľ vedel, že svojim konaním

môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného a pre prípad,

že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V prípade uzrozumenia páchateľ nerátal so žiadnou

konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť následku, ktorý si predstavoval ako možný.

S uvedenými odlišnosťami je však vôľová zložka oboch foriem úmyslu pre konkrétnu trestnú

vec charakterizovaná slovesami preukazujúcimi aktívne konanie obvineného pre ďalšie

rozhodovanie už nemenne zakotvenými v skutkovej vete rozsudku ...“(si po) obstaraní

(z bližšie nezisteného zdroja) zasadil (a) vypestoval“...

6

Priamy i nepriamy úmysel ako formy zavinenia sú obligatórnou zložkou subjektívnej

stránky trestného činu, ktorej naplnenie je jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného

činu. Preukázanie jednej z foriem úmyselného zavinenia podlieha dokazovaniu rovnako

ako objektívne znaky trestného činu (konanie, následok, príčinný vzťah). Vychádza teda

z dôkazov v ich jednotlivostiach i v ich súhrnne. Keďže sa v kategórii zavinenia preukazuje

vedomostná i vôľová zložka konania páchateľa, podstatnou býva jeho výpoveď, ktorá

je najpreukaznejšou sondou do jeho vnútorného vnímania, prežívania, prejavov a spúšťacích

mechanizmov jeho konania. Spravidla je to priznanie obvineného, ktoré najjednoznačnejšie

preukáže priamy či nepriamy úmysel páchateľa. Pri absencii tohto dôkazu je potrebné

vychádzať z ostatných dôkazov na preukaznosť jednej z týchto dvoch rovín úmyselného

zavinenia. Pokiaľ na základe vykonaného dokazovania súdy nižších stupňov ustálili naplnenie

znakov aspoň eventuálneho úmyslu, nie je tým vylúčený i úmysel priamy, avšak (zrejme)

nebol dôkazmi jednoznačne preukázaný.

Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že závery súdov nižších stupňov

o forme minimálne nepriameho úmyslu zavinenia obvineného Z. G. vo vzťahu k zločinu,

ktorým bol uznaný vinným, sú v súlade s a niet preto dôvodu vyhovieť

dovolaniu obvineného z ním uvedeného dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371

ods. 1 písm. i/ Najvyšší súd preto postupom podľa uznesením

bez preskúmania veci dovolanie odmietol.

Najvyšší súd sa v rámci tohto konania zameral na otázke súvisiace s podaným

dovolaním a nad tento rámec neriešil iný problém prvostupňového konania, ktorý nemal

praktický dopad na postavenie obvineného Z. G. v súvislosti s uznaním jeho viny

a vykonania uloženého trestu, resp. ochranného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. René Štepánik

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková