Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/224/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. Š.,

bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov otca Ing. J. Š., bývajúceho v K., zastúpeného

JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné

námestie 7, a matky Ing. A. Š., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Tatianou Timoranskou,

advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, o návrhu otca na zmenu

umiestnenia maloletého dieťaťa, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 12 P

17/2011, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. júna 2012, sp.zn. 9 CoP

28/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie otca o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 27. marca 2012 č.k. -104

zamietol návrh otca na zmenu umiestnenia maloletého J. Š. a rozhodol o trovách

konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe dieťa sa nachádza vo výchove matky, ktorá riadne

zabezpečuje jeho starostlivosť a má vytvorené podmienky pre zabezpečovanie jeho

priaznivého fyzického a psychického vývoja. Neboli preto splnené zákonné

predpoklady pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností,

z ktorého dôvodu návrhu otca nevyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie otca rozsudkom z 21. júna 2012,

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade

trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţite

zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Stotoţnil sa so súdom prvého stupňa

v tom, ţe v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili matke naďalej

zabezpečovať starostlivosť o maloletého, a ani také, ktoré by dokazovali, ţe matka

starostlivosť o dieťa dostatočne nezabezpečuje. Pokiaľ otec namietal, ţe súd prvého stupňa

nevykonal dokazovanie pribratím znalca, uviedol, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania

vyplýva, ţe maloletý sa riadne pripravuje do školy, ide o dieťa spolupracujúce a vyrovnané

a ani učitelia v jeho správaní nepostrehli ţiadne zmeny. Zo ţiadnych dôkazov, či uţ

písomných alebo fotografických, neboli preukázané tvrdenia otca, ţe by dieťa nebolo

spokojné a ţe by sa matka o neho riadne nestarala. Zhodne so súdom prvého stupňa

nepovaţoval preto za potrebné doplniť dokazovanie pribratím znalca do konania.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţoval za vecne správne.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie otec maloletého

dieťaťa. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe mu

postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

, lebo prvostupňový súd, ani odvolací súd sa dôsledne nevyporiadali s predloţenými

písomnými a fotografickými dôkazmi a nepovaţovali za potrebné vyhovieť jeho ţiadosti, aby

do konania bol pribratý súdny znalec z odboru psychológie. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Matka ţiadala mimoriadny opravný prostriedok otca ako neprípustný odmietnuť.

Okrem iného uviedla, ţe otec sa od marca roku 2012 s dieťaťom nestretáva a nejaví o neho

ţiaden záujem. Vyslovila presvedčenie, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je v záujme

maloletého syna, podporuje jeho zdravý a nerušený psychický vývoj a preto ho povaţovala

za vecne správne.

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči

ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ a proti

rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení , a

Podľa štvrtého odseku však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa

rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (o návrhu na zmenu umiestnenia maloletého

dieťaťa), pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné,

ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238

ods. 4 ).

Dovolací súd preskúmal z úradnej povinnosti (, druhá veta )

prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/ ustanovenia § 237

Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení.

K výhrade dovolateľa ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu, keď

súd nenariadil ním navrhované znalecké dokazovanie, treba uviesť, ţe súd pri vykonávaní

dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté

dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou

účastníkovi odňatie moţnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretoţe v zmysle

ustanovenia veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných

dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaţe na návrhy účastníka konania. Napokon

treba uviesť, ţe odvolací súd v svojom rozhodnutí náleţite zdôvodnil, prečo nevykonal

znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili ním predloţené

písomné a fotografické dôkazy, dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia

dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci

prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy

dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom

nevykonáva ( ) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy

vykonané v konaní na súdoch niţších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov

nezakladá procesnú vadu konania v zmysle

Napokon, k námietke dovolateľa, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba

uviesť, ţe uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietka

účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba povaţovať

za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám o sebe prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto

prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Keďţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4

a dovolací súd nezistil ţiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia

, dovolanie otca v zmysle ustanovenia v spojení s

písm. c/ odmietol. Vecnú správnosť rozhodnutia dovolací súd (vzhľadom na jeho

neprípustnosť) neskúmal.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová