Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b42/389460.9ef94b.pdf
PDF · 116.42 KB
No categories available
6Cdo/224/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 224/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. Š.,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov otca Ing. J. Š., bývajúceho v K., zastúpeného
JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné
námestie 7, a matky Ing. A. Š., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Tatianou Timoranskou,
advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, o návrhu otca na zmenu
umiestnenia maloletého dieťaťa, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 12 P
17/2011, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. júna 2012, sp.zn. 9 CoP
28/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie otca o d m i e t a.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 27. marca 2012 č.k. 12P 17/2011-104
zamietol návrh otca na zmenu umiestnenia maloletého J. Š. a rozhodol o trovách
konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe dieťa sa nachádza vo výchove matky, ktorá riadne
zabezpečuje jeho starostlivosť a má vytvorené podmienky pre zabezpečovanie jeho
priaznivého fyzického a psychického vývoja. Neboli preto splnené zákonné
predpoklady pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností,
z ktorého dôvodu návrhu otca nevyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie otca rozsudkom z 21. júna 2012,
sp.zn. 9 CoP 28/2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţite
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Stotoţnil sa so súdom prvého stupňa
v tom, ţe v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili matke naďalej
zabezpečovať starostlivosť o maloletého, a ani také, ktoré by dokazovali, ţe matka
starostlivosť o dieťa dostatočne nezabezpečuje. Pokiaľ otec namietal, ţe súd prvého stupňa
nevykonal dokazovanie pribratím znalca, uviedol, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, ţe maloletý sa riadne pripravuje do školy, ide o dieťa spolupracujúce a vyrovnané
a ani učitelia v jeho správaní nepostrehli ţiadne zmeny. Zo ţiadnych dôkazov, či uţ
písomných alebo fotografických, neboli preukázané tvrdenia otca, ţe by dieťa nebolo
spokojné a ţe by sa matka o neho riadne nestarala. Zhodne so súdom prvého stupňa
nepovaţoval preto za potrebné doplniť dokazovanie pribratím znalca do konania.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţoval za vecne správne.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie otec maloletého
dieťaťa. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe mu
postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/
O.s.p., lebo prvostupňový súd, ani odvolací súd sa dôsledne nevyporiadali s predloţenými
písomnými a fotografickými dôkazmi a nepovaţovali za potrebné vyhovieť jeho ţiadosti, aby
do konania bol pribratý súdny znalec z odboru psychológie. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Matka ţiadala mimoriadny opravný prostriedok otca ako neprípustný odmietnuť.
Okrem iného uviedla, ţe otec sa od marca roku 2012 s dieťaťom nestretáva a nejaví o neho
ţiaden záujem. Vyslovila presvedčenie, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je v záujme
maloletého syna, podporuje jeho zdravý a nerušený psychický vývoj a preto ho povaţovala
za vecne správne.
Kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči
ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti
rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.
Podľa štvrtého odseku § 238 O.s.p. však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených
Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení
alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa
rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (o návrhu na zmenu umiestnenia maloletého
dieťaťa), pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné,
ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238
ods. 4 O.s.p.).
Dovolací súd preskúmal z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.)
prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/ ustanovenia § 237
O.s.p. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení.
K výhrade dovolateľa ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu, keď
súd nenariadil ním navrhované znalecké dokazovanie, treba uviesť, ţe súd pri vykonávaní
dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté
dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie moţnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretoţe v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaţe na návrhy účastníka konania. Napokon
treba uviesť, ţe odvolací súd v svojom rozhodnutí náleţite zdôvodnil, prečo nevykonal
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie.
Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili ním predloţené
písomné a fotografické dôkazy, dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia
dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy
dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom
nevykonáva (§ 243a ods. 2 O.s.p.) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy
vykonané v konaní na súdoch niţších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov
nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Napokon, k námietke dovolateľa, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba
uviesť, ţe uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka
účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba povaţovať
za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorý však sám o sebe prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto
prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Keďţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4
O.s.p. a dovolací súd nezistil ţiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia
§ 237 O.s.p., dovolanie otca v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. odmietol. Vecnú správnosť rozhodnutia dovolací súd (vzhľadom na jeho
neprípustnosť) neskúmal.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2013
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová