Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-80-2021.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému Ľ. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. K., Š. XX/XX, zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 1.835,18 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1Csp/114/2020-119 z 13.8.2021 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 736,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.082,92 € od 12.12.2020 do zaplatenia do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 21,72%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 752,26 €, úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,79 % ročne zo sumy 1. 612,40 € od 5.4.2018 až do zaplatenia ako aj v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne prevyšujúcej sumu 1.192,60 € od 5.4.2018 do 25.5.2018, sumu 1.178,54 € od 26.5.2018 do 18.7.2018, sumu 1.176,26 € od 19.7.2018 do 12.12.2018, sumu 1. 164,86 € od 13.12.2018 do 20.5.2019, sumu 1.152,32 € od 21.5.2019 do 17.6.2019, sumu 1.149,28 € od 18.6.2019 do 22.7.2019, sumu 1.147,38 € od 23.7.2019 do 20.8.2019, sumu 1.145,48 € od 21.8.2019 do 24.9.2019, sumu 1.142,44 € od 25.9.2019 do 13.12.2019, sumu 1.138,64 € od 14.12.2019 do 30.12.2019, sumu 1. 136,74 € od 31.12.2019 do 10.2.2020, sumu 1.130,96 € od 11.2.2020 do 17.4.2020, sumu 1.127,05 € od 18.4.2020 do 14.7.2020, sumu 1.116,93 € od 15.7.2020 do 22.9.2020, sumu 1.106,81 € od 23.9.2020 do 11.12.2020, sumu 1.098,37 € od 12.12.2020 do 26.4.2021, sumu 1.082,92 € od 27.4.2021 do zaplatenia (I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 346,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.12.2020 do zaplatenia (II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,23 % (IV.), o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (V.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.835,18 € spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny 1.612,40 € vo výške 14,79 % od 5.4.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 5.4.2018 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. (ďalej len ,,Cetelem“) ako veriteľ uzavrela dňa 19.8.2015 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému
úver vo výške 2.000 €. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť spolu s úrokmi v 52 pravidelných mesačných splátkach po 55,98 €, a to až do celkovej výšky 2.720,64 €. Žalovaný však predpísané splátky neplnil riadne a včas a na predmetný úver do podania žaloby uhradil len 883,07 €. Žalobca tak v dôsledku porušenia zmluvných povinností pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4.4.2018, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 30.4.2018. Ku dňu podania žaloby dlh žalovaného predstavoval sumu 1.835,18 €, pozostávajúci z dlžnej istiny vo výške 1.612,40 € a dlžných úrokov z úveru vo výške 222,78 €. V žalobe tiež uviedol, že ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Spoločnosť Cetelem tak v dôsledku zlúčenia bez likvidácie zanikla a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a mal za to, že zmluva sa musí považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Tvrdil, že v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom, v dôsledku čoho bola nesprávne vypočítaná výška RPMN, absentujú tiež všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Poplatok za poistenie úveru, ktorý bol súčasťou mesačnej splátky a v zmluve uvedený iba v percentuálnej výške 6,99 %, nebol zahrnutý do celkových nákladov úveru. Zároveň namietal neunesenie dôkazného bremena ohľadom preverenia bonity spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.
4. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 10,12 €, 8,44 € a 15,45 € späť, dôvodiac úhradou uvedených súm zo strany žalovaného po začatí konania. V časti o zaplatenie 718,25 € vzal žalobu späť s odôvodnením, že po zohľadnení námietok žalovaného a preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. S poukazom na § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. tak skonštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu čiastočne vzal žalobu späť.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 19.8.2015 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom a revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.000 € s výškou mesačnej splátky 55,98 €, počtom splátok 52, splatnosťou v 15. deň v mesiaci, termínom konečnej splatnosti 15.1.2020 a celkovou čiastkou k zaplateniu 2.720,64 €. V Zmluve bola uvedená výška úrokovej sadzby 14,79 %, odplaty 14,79 %, RPMN 15,83 % a priemernej RPMN 18,34 %. Listom zo dňa 30.4.2018 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.4.2018 a vyzval žalovaného na úhradu celého zostatku dlhu vo výške 1.910,85 €, pozostávajúceho z dlžnej istiny vo výške 1.612,40 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 298,45 €.
6. Vec posúdiac podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a podrobiac Zmluvu prieskumu, súd prvej inštancie prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na jej základe. Zistil, že k RPMN a celkovej čiastke k zaplateniu absentujú údaje použité na ich výpočet. Zdôraznil, že podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ majú byť uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý právny názor vyslovil aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C-448/17 HOOS c/a Danko v rozsudku z 20.9.2018. Zo zmluvy tiež nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, ktoré si priemerný spotrebiteľ nemá možnosť sám vypočítať. Z tvrdení tak žalobcu ako aj žalovaného mal za nespornú aj skutočnosť, že v Zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Uvedené údaje pritom považoval za smerodajné pre spotrebiteľa z hľadiska posúdenia výhodnosti resp. nevýhodnosti daného úveru. Podotkol tiež, že žalobca ani na výzvu súdu nezdokladoval splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže predložil iba dotazník vyplnený žalovaným bez preukázania pravdivosti údajov v ňom uvedených. Z uvedených dôvodov vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho má žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 2.000 € po odrátaní úhrad žalovaného vo výške 901,61 € a zohľadnení späťvzatia žaloby v časti 752,26 €. Žalovanému tak uložil povinnosť uhradiť zvyšnú časť nároku v sume 346,11 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade žalovaného v priebehu konania, a to od 12.12.2020 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na pomer úspechu (18,85 %) a neúspechu (81,15 %) žalobcu, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,23 %.
7. Rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý názor zastával aj sám, avšak nestotožnil sa s výpočtom sumy, ktorú má žalovaný po zohľadnení bezúročnosti a bezpoplatkovosti doplatiť. Uviedol, že dňa 13.4.2021 doručil súdu čiastočné späťvzatie, v ktorom sám uviedol, že úverová zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, v dôsledku čoho sa musí úver v súlade s § 11 ods. 1 ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto skutočnosti žalobca odrátal z poskytnutého úveru (2.000 €) sumu 901,63 € predstavujúcu prijaté úhrady na predmetný úver, a to do dňa podania žaloby vo výške 883,07 € a po začatí konania v výške 10,12 € a 8,44 €. Rozdiel vo výške 1.098,37 € predstavuje sumu, ktorú mu žalovaný po zohľadnení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má ešte zaplatiť. Z toho dôvodu vzal žalobu v časti o zaplatenie 718,25 €, úrokov z dlžnej istiny a prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, nakoľko ide o sumu predstavujúcu rozdiel medzi sumou 1.816,62 €, ktorú žiadal žalobca priznať po čiastočnom späťvzatí (podanie zo dňa 25.1.2021) a sumou 1.098,37 €. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne odpočítal od sumy skutočne poskytnutého úveru vo výške 2.000 €, okrem úhrad žalovaného, ktoré mali byť správne odpočítané vo výške 917,08 € (po zohľadnení všetkých úhrad), aj sumu 752,26 €, ktorá bola predmetom čiastočného späťvzatia žaloby. V zmysle čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 13.1.2021 však bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako aj úhrady žalovaného zohľadnené. Poukázal na to, že ak súd prvej inštancie prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, k priznanej sume vo výške 346,11 € dospel súd nesprávne. Podľa názoru žalobcu mala byť správne uvedená suma 1.082,92 € (2.000 € - 917,08 € = 1.082,92 €). Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podané odvolanie v časti nesprávneho odpočítania celkových úhrad žalovaného od istiny poskytnutého úveru považuje za správne a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že umožní žalovanému splácať zostatok nesplatenej istiny a trovy konania v mesačných splátkach po 50 € k 25. dňu v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou splátky.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.1.2022 o 9:55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Výroky rozsudku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené a žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 346,11 € s prísl., neboli odvolaním napadnuté (§ 379 CSP), nadobudli právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP a ust. § 367 ods. 1 a contrario CSP), a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
13. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy však nevyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny záver o peňažnej povinnosti žalovaného voči žalobcovi. V skutkových okolnostiach prípadu tak dospel k nesprávnym záverom, ktoré neobstoja.
17. Svojimi odvolacími námietkami odvolateľ urobil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť výpočtu peňažnej povinnosti žalovaného po zohľadnení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a doposiaľ vykonaných úhrad žalovaného na predmetný úver.
18. Súd prvej inštancie vyhodnotil úver poskytnutý na základe Zmluvy v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ a § 11 ods. 2 ZoSÚ ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak po zohľadnení tejto skutočnosti a čiastočného späťvzatia žaloby uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 346,11 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Odvolací súd sa s takto vypočítanou sumou peňažnej povinnosti uloženej žalovanému nestotožňuje a odvolacie námietky žalobcu považuje za dôvodné. Zároveň aj sám žalovaný v odvolacom konaní uznal, že suma, ktorú má žalobcovi zaplatiť, bola vypočítaná nesprávne.
19. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 €. Z prehľadu úhrad žalovaného na č. l. 109 spisu má odvolací súd za preukázané úhrady žalovaného na predmetný úver vo výške 917,08 €. Keďže úver bol súdom prvej inštancie vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, nárok žalobcu musí predstavovať rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a sumou úhrad žalovaného, t. j. 2.000 € - 917,08 € = 1.082,92 €, ktorú správne mal súd prvej inštancie žalobcovi priznať.
20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal o povolenie splácať dlh v mesačných splátkach po 50 € pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania alebo neuhradenia niektorej splátky. Žalovaný však nepredložil žiadne dôkazy odôvodňujúce umožniť mu ním požadované splácanie dlhu v splátkach, preto odvolací súd jeho žiadosti nevyhovel a uložil mu povinnosť plnenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Vzhľadom na zmenu odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách celého konania a v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 21,72 % (podľa pomeru úspechu vo veci a po zohľadnení dôvodov čiastočného späťvzatia žaloby 60,86 % úspechu žalobcu mínus 39,14 % úspechu žalovaného).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním s pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).