Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bc0/389419.7a6526.pdf
PDF · 104.04 KB
No categories available
4Cdo/62/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 62/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. Z., bývajúceho v Š.,
proti odporcovi J. Z., bývajúcemu v P., zastúpeného JUDr. M. J., advokátom vo V.,
o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
3 C 77/2009, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. septembra
2012 sp. zn. 15 CoP 54/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou v poradí druhým rozsudkom z 26. marca 2012 č.k.
3 C 77/2009-149 zmenil rozsudok Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 8. apríla 2003 č.k.
9 C 714/2002-39 v časti o výţivnom navrhovateľa tak, ţe výţivné na neho zvýšil zo sumy
300 Sk (9,96 Eur) na 100 Eur mesačne od 12. marca 2009 do budúcna s tým, ţe odporca
je povinný ho platiť k rukám navrhovateľa vţdy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca vopred
a dlţné výţivné za obdobie od 12. marca 2009 do 26. marca 2012 v sume 2 558,51 Eur
je povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu s beţným výţivným v mesačných splátkach
po 50 Eur, pod stratou výhody splátok. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ţe navrhovateľ pochádza z manţelstva
rodičov M. Z. a J. Z., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ţiar nad Hronom
z 8. apríla 2003 č.k. 9 C 714/2002-39, pričom navrhovateľ bol zverený do výchovy a opatery
matky a odporca bol povinný platiť na neho výţivné v sume 300 Sk (9,96 Eur). Navrhovateľ
sa od 19. septembra 2008 stal študentom vysokej školy, teda na jeho strane došlo k podstatnej
zmene pomerov, ktorá so sebou priniesla aj podstatné zvýšenie nákladov najmä v súvislosti
so štúdiom, pričom navrhovateľa je naďalej potrebné povaţovať za nezaopatrené dieťa, ktoré
nie je schopné samo sa ţiviť. Odporca ako starobný dôchodca poberá starobný dôchodok vo
výške 384,50 Eur a na jeho strane nastala podstatná zmena pomerov v tom, ţe mu ubudli dve
vyţivovacie povinnosti voči súrodencom navrhovateľa. Súd prihliadol na námietky odporcu
týkajúce sa zvýšených výdavkov súvisiacich s jeho zdravotným stavom, na odôvodnené
potreby navrhovateľa ako študenta vysokej školy pripravujúceho sa na budúce povolanie a na
zmenu pomerov u matky, ktorej príjem sa zníţil, a dospel k záveru, ţe návrh bol podaný
dôvodne majúc za to, ţe vyţivovacia povinnosť je prvoradá povinnosť rodiča. Pri rozhodnutí
o dlţnom výţivnom súd vychádzal zo skutočnosti, ţe odporca navrhovateľovi prispieva
na výţivné sumou 29,87 Eur mesačne (ktorá suma pôvodne predstavovala celkovú sumu
výţivného určenú na navrhovateľa i jeho dvoch súrodencov), ktorá je odporcovi zráţaná
na základe uznesenia Okresného súdu Ţiar nad Hronom sp. zn. E 80/2002, a dlţné výţivné
zníţené o túto sumu vypočítal za jednotlivé roky, povoliac odporcovi splátky vo výške 50 Eur
mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady
úspechu v konaní, ktorý mal navrhovateľ, ten však náhradu trov neţiadal, preto mu súdom
nebola priznaná.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Prešove v poradí druhým rozsudkom
z 12. septembra 2012 sp. zn. 15 CoP 54/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti
zvýšenia výţivného a zmenil ho v časti týkajúcej sa dlţného výţivného tak, ţe zníţil povolené
mesačné splátky odporcu z 50 Eur na 20 Eur. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dostatočne vykonané dokazovanie a naň
nadväzujúce správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými
sa v celom rozsahu stotoţnil, a zmenu výšky splátok odôvodnil poukazom na zásadnú zmenu
výšky vyţivovacej povinnosti odporcu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu
a s prihliadnutím na primeranosť a adekvátnosť splácania dlhu na výţivnom spolu s beţným
výţivným v súvislosti s dopadom na jeho majetkové pomery, kedy by neprimerane vysokými
splátkami došlo k podstatnému zníţeniu jeho doterajšej ţivotnej úrovne. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca v konaní
nebol úspešný a navrhovateľ náhradu trov neţiadal.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý napadnuté
rozhodnutie ţiadal zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V bliţšom zdôvodnení
dovolania okrem iného uviedol, ţe odvolací súd nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti,
najmä jeho príjmy a výdavky (v dovolaní podrobne špecifikované) ani jeho zdravotný stav,
a nesprávne posúdil dokazované skutočnosti, pretoţe neprihliadol na zvýšené výdavky
súvisiace so zavedením meny Euro a z neho vyplývajúce zvýšenie cien potravín a liekov.
Odporca zároveň vyjadril nesúhlas s interpretáciou zákona o rodine zo strany odvolacieho
súdu.
Navrhovateľ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydanému vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V predmetnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podmienky prípustnosti
dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto procesnej forme
sú upravené v ustanovení § 238 O.s.p., v zmysle ktorého platí, ţe ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci
rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.),
alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Dovolanie naopak nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení otcovstva, o zapretí rodičovstva
alebo o osvojení (§ 238 ods. 4 O.s.p.) ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy (§ 238 ods. 5 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok obsahujúci dva výroky:
potvrdzujúci výrok v časti o zvýšení výţivného (teda vo veci samej) a zmeňujúci výrok v časti
týkajúcej sa výšky splátok. Vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku by prípustnosť dovolania
prichádzala do úvahy len vtedy, ak by odvolací súd v tomto výroku zároveň vyslovil
prípustnosť dovolania z dôvodu, ţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu,
prípadne vtedy, ak by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4, o ktorú situáciu však v prejednávanej veci nejde. Rovnako nie
je splnená podmienka prípustnosti dovolania voči zmeňujúceho výroku napadnutého
rozhodnutia, nakoľko odvolací súd nevyslovil zmenu rozhodnutia vo veci samej, ale len
do výšky povolených splátok, a v prejednávanej veci nejde ani o prípad odchýlenia
sa od vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd sa k veci
po právnej stránke dosiaľ nevyjadroval. Moţno teda zhrnúť, ţe napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu (v ţiadnom z jeho výrokov) nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí
uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení
nemoţno vyvodiť.
V ustanovení § 238 ods. 4 Občiansky súdny poriadok zakotvuje zásadu, podľa ktorej
dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine, pričom výnimku z tejto
zásady predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,
o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi
dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva a o osvojení, ktorú je však moţné
aplikovať len za predpokladu, ţe by dovolanie bolo prípustné podľa ustanovení § 238 ods. 1
aţ 3 O.s.p. V preskúmavanej veci ide o určenie vyţivovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, teda
o takú vec, ktorá je upravená zákonom o rodine a uvedená výnimka sa na ňu nevzťahuje.
Prípustnosť dovolania je preto v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. expressis verbis
vylúčená.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je totiţ konanie
postihnuté niektorou z uvedených vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia
vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené [porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 11/1998, ktoré bolo
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania (zväzku) 4 ročník 1998 na strane 76
pod č. 38].
Súd v tejto súvislosti skúmal, či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ prv
začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania pred nesprávne obsadeným súdom, a dospel k záveru, ţe konanie netrpí ţiadnou
z vymenovaných vád podľa § 237 O.s.p., pričom ani dovolateľ tieto vady konania nenamietal.
Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
dovolací súd sa ním nezaoberal, nakoľko tento je síce relevantným dovolacím dôvodom, sám
osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nie je moţné napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu, a teda ani preskúmaniu týchto dovolacích dôvodov.
Vzhľadom na uvedené, teda ţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno
vyvodiť z § 238 O.s.p. (resp. týmto ustanovením je prípustnosť dovolania v prejednávanej
veci expressis verbis vylúčená), a neboli zistené (ani dovolateľom tvrdené) iné vady uvedené
v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania
voči odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
a § 224 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
pretoţe nepodal návrh na uloţenie takejto povinnosti.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková