Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/382/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. B. CSc.,

bývajúceho v Ţ., 2/ Ing. D. V. PhD., bývajúcej v Z., obaja zastúpení Advokátskou

kanceláriou JUDr. C. s.r.o., so sídlom v Ţ., proti ţalovanej S. F., bývajúcej v Ţ., o určenie

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 15. mája 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 15. mája 2012

sp. zn. v časti, v ktorej bol rozsudok Okresného súdu Ţilina zo 16. novembra

2011 č.k. -80 vo výroku o náhrade trov konania potvrdený z r u š u j e a vec

v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 16. novembra 2011 č.k. -80 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe M. je vlastníkom nehnuteľnosti

konkretizovanej v petite ţaloby a ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

ţalovanej náhradu trov konania vo výške 1.182,45 Eur na účet jej právnej zástupkyne do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanovením

, vecne tým, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem

na určení, ţe M. je vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č. X vo vchode č. X v obytnom dome súp.

č. X., postavenom na parcele č. X. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 580/4959,

nachádzajúcom sa v katastrálnom území Ţ., zapísanom na LV č. X., a nesplnili tak jednu zo

základných procesných podmienok úspešnosti ţaloby o určenie vyplývajúcej z citovaného

ustanovenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ods.

1 veta prvá a a , , a ,

ods. 3 Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

2

právnych sluţieb. Uviedol, ţe ţalovaná si uplatnila náhradu trov konania spolu vo výške

1.182,45 Eur za tri úkony právnej sluţby z trhovej hodnoty bytu vo výške 23.000,- Eur (jeden

úkon právnej sluţby vo výške 386,74 Eur + reţijný paušál vo výške 7,41 Eur; spolu 3 x

386,74 Eur + 3 x 7,41 Eur). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal okresný súd

z predmetu sporu. V prípade, keď nie je moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva

v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je 1/13

výpočtového základu, t.j. 57,- Eur. Ţalovanej preto titulom trov právneho zastúpenia priznal

sumu 193,23 Eur za tri úkony právnej sluţby (za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, za vyjadrenie k ţalobnému návrhu a za účasť na pojednávaní 3 x 57,- Eur

+ reţijný paušál 3 x 7,41 Eur).

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 15. mája 2012 sp. zn.

rozsudok okresného súdu podľa a v celom rozsahu ako

vecne správny potvrdil, pričom v bliţších podrobnostiach poukázal na podrobné odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania si vyhradil

na samostatné rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu, do časti, ktorým bol rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o náhrade trov konania potvrdený (ďalej len „v napadnutej časti“), podali

ţalobcovia dovolanie z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom podľa § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s , keď túto procesnú vadu konania videli

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti. Navrhli rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť tak, ţe im bude uloţená povinnosť zaplatiť

ţalovanej spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania len vo výške 193,23 Eur

a ţalovanej navrhli uloţiť povinnosť nahradiť im trovy dovolacieho konania. Zároveň navrhli

odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 O.s.p), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle , moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Ţalobcovia dovolaním napadli časť výroku rozsudku odvolacieho súdu týkajúcu sa trov

konania. Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym

rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto

povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania

smerujúceho proti nemu posudzovať nie podľa ustanovení, ktoré vymedzujú kedy je prípustné

dovolanie proti rozsudku ( ), ale podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy

je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich

sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Ţalobcovia v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok o trovách konania, avšak

ustanovenie v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie

ţalobcov by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v (por. tieţ rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. , ktorý bol publikovaný

ako R 117/1999).

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na druhá veta ,

dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolatelia

nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalobcov preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na dovolacie námietky dovolateľov sa dovolací súd osobitne zameral

na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle , t.j.,

či postupom súdu im nebola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V danej veci ţalobcovia odňatie moţnosti konať pred súdom videli

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v napadnutej časti.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe včas podaným odvolaním

(č.l. 87) ţalobcovia výslovne napadli i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov

konania. V odvolaní poukázali na rozpor výroku s jeho odôvodnením. Uviedli, ţe súd prvého

stupňa v odôvodnení rozsudku, ktorý podrobne skutkovo i právne zdôvodnil, uviedol, ţe

ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške

193,23 Eur. Výrokom rozsudku však uloţil ţalobcom zaplatiť ţalovanej sumu 1.182,45 Eur.

V preskúmavanej veci je z rozhodnutia okresného súdu zrejmé, ţe výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania je v rozpore s jeho odôvodnením. Odvolací súd však

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď sa celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením.

S výslovne ţalobcami namietaným rozporom týkajúcim sa trov konania sa vôbec nezaoberal,

najmä, z akého dôvodu aj tento výrok povaţuje za správny napriek jeho neprehliadnuteľnému

zjavnému rozporu s jeho odôvodnením. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť

6

dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade úplnej

absencie odôvodnenia ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok, ktorý nemá

náleţitosti uvedené v je nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto

rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom

konaní náleţite argumentovať.

Záver odvolacieho súdu, ţe napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) ako vecne správny

podľa potvrdil s tým, ţe v bliţších podrobnostiach poukázal na podrobné

odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ( ) je nepreskúmateľný, keďţe

sa súd bliţšie nezaoberal okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania o odvolaní

ţalobcov (námietkami tvrdenými v odvolaní).

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu,

t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu

odvolacieho súdu.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje

sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje

Povinnosť odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane

a povinnosti súdu na strane druhej sa tak účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej

sa trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková