Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
688/389390.85b28b.pdf
PDF · 130.81 KB
No categories available
4Cdo/382/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 382/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. B. CSc.,
bývajúceho v Ţ., 2/ Ing. D. V. PhD., bývajúcej v Z., obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. C. s.r.o., so sídlom v Ţ., proti ţalovanej S. F., bývajúcej v Ţ., o určenie
vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 17 C 119/2011, o dovolaní
ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 15. mája 2012 sp. zn. 8 Co 100/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 15. mája 2012
sp. zn. 8 Co 100/2012 v časti, v ktorej bol rozsudok Okresného súdu Ţilina zo 16. novembra
2011 č.k. 17 C 119/2011-80 vo výroku o náhrade trov konania potvrdený z r u š u j e a vec
v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 16. novembra 2011 č.k. 17 C 119/2011-80 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe M. je vlastníkom nehnuteľnosti
konkretizovanej v petite ţaloby a ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
ţalovanej náhradu trov konania vo výške 1.182,45 Eur na účet jej právnej zástupkyne do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanovením
§ 80 písm. c/ O.s.p., vecne tým, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem
na určení, ţe M. je vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č. X vo vchode č. X v obytnom dome súp.
č. X., postavenom na parcele č. X. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 580/4959,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Ţ., zapísanom na LV č. X., a nesplnili tak jednu zo
základných procesných podmienok úspešnosti ţaloby o určenie vyplývajúcej z citovaného
ustanovenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
1 veta prvá O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. a § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 16
ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb. Uviedol, ţe ţalovaná si uplatnila náhradu trov konania spolu vo výške
1.182,45 Eur za tri úkony právnej sluţby z trhovej hodnoty bytu vo výške 23.000,- Eur (jeden
úkon právnej sluţby vo výške 386,74 Eur + reţijný paušál vo výške 7,41 Eur; spolu 3 x
386,74 Eur + 3 x 7,41 Eur). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal okresný súd
z predmetu sporu. V prípade, keď nie je moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je 1/13
výpočtového základu, t.j. 57,- Eur. Ţalovanej preto titulom trov právneho zastúpenia priznal
sumu 193,23 Eur za tri úkony právnej sluţby (za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, za vyjadrenie k ţalobnému návrhu a za účasť na pojednávaní 3 x 57,- Eur
+ reţijný paušál 3 x 7,41 Eur).
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 15. mája 2012 sp. zn.
8 Co 100/2012 rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil, pričom v bliţších podrobnostiach poukázal na podrobné odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania si vyhradil
na samostatné rozhodnutie.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu, do časti, ktorým bol rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o náhrade trov konania potvrdený (ďalej len „v napadnutej časti“), podali
ţalobcovia dovolanie z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom podľa § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., keď túto procesnú vadu konania videli
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti. Navrhli rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť tak, ţe im bude uloţená povinnosť zaplatiť
ţalovanej spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania len vo výške 193,23 Eur
a ţalovanej navrhli uloţiť povinnosť nahradiť im trovy dovolacieho konania. Zároveň navrhli
odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Ţalobcovia dovolaním napadli časť výroku rozsudku odvolacieho súdu týkajúcu sa trov
konania. Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku
odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym
rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto
povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania
smerujúceho proti nemu posudzovať nie podľa ustanovení, ktoré vymedzujú kedy je prípustné
dovolanie proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy
je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3
O.s.p.).
Ţalobcovia v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok o trovách konania, avšak
ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie
ţalobcov by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. (por. tieţ rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. 5 Cdo 69/1998, ktorý bol publikovaný
ako R 117/1999).
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.,
dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. dovolatelia
nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
ţalobcov preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na dovolacie námietky dovolateľov sa dovolací súd osobitne zameral
na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., t.j.,
či postupom súdu im nebola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
V danej veci ţalobcovia odňatie moţnosti konať pred súdom videli
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v napadnutej časti.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe včas podaným odvolaním
(č.l. 87) ţalobcovia výslovne napadli i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov
konania. V odvolaní poukázali na rozpor výroku s jeho odôvodnením. Uviedli, ţe súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku, ktorý podrobne skutkovo i právne zdôvodnil, uviedol, ţe
ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške
193,23 Eur. Výrokom rozsudku však uloţil ţalobcom zaplatiť ţalovanej sumu 1.182,45 Eur.
V preskúmavanej veci je z rozhodnutia okresného súdu zrejmé, ţe výrok rozsudku súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania je v rozpore s jeho odôvodnením. Odvolací súd však
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď sa celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením.
S výslovne ţalobcami namietaným rozporom týkajúcim sa trov konania sa vôbec nezaoberal,
najmä, z akého dôvodu aj tento výrok povaţuje za správny napriek jeho neprehliadnuteľnému
zjavnému rozporu s jeho odôvodnením. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť
dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade úplnej
absencie odôvodnenia ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok, ktorý nemá
náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto
rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom
konaní náleţite argumentovať.
Záver odvolacieho súdu, ţe napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, ţe v bliţších podrobnostiach poukázal na podrobné
odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) je nepreskúmateľný, keďţe
sa súd bliţšie nezaoberal okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania o odvolaní
ţalobcov (námietkami tvrdenými v odvolaní).
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu
odvolacieho súdu.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p.
Povinnosť odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane
a povinnosti súdu na strane druhej sa tak účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)
v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej
sa trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková