Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/30/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvinenej J. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy

podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. k § 13 ods. 1 Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 140 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí

v Bratislave dňa 2. októbra 2013 sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinenej J. K. proti uzneseniu sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

19. septembra 2013, sp. zn. 78/2013, a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinenej J. K. sa z a m i e t a jú.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením, zo dňa 19. septembra 2013, sp. zn. 78/2013, podľa

písm. c/ zobral do väzby obvinenú J. K. s tým, že väzba u obvinenej začala plynúť

od 16. septembra 2013 o 14.15 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej

Bystrici. Súčasne podľa , neprijal písomný sľub obvinenej

J. K..

Proti tomuto uzneseniu zahlásil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že nebol akceptovaný ním navrhovaný dôvod väzby podľa

2

Proti uvedenému uzneseniu zahlásila sťažnosť aj obvinená priamo do zápisnice

o výsluchu, ktorú následne odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne. V sťažnosti

poukazovala na to, že v deň údajného prvého kontaktu so svedkom Š. vo večerných hodinách

svedok sám inicioval kontakt s obvinenou a obdobne na druhý deň sa snažil s ňou telefonicky

kontaktovať, keď sa všetci traja svedkovia (Š., B., V.) mali stretnúť s obvinenou

pri Hypernove. Je teda zrejmé, že obvinená nielen do uskutočnenia výpovedí svedkov

v Lučenci a následne v Banskej Bystrici týchto už nekontaktovala, dokonca priamy kontakt

so svedkom Š. na ulici výslovne odmietla so slovami „daj mi pokoj“.

Z uvedeného vyplýva, že obvinená nemala reálny záujem daný trestný čin spáchať

a od akejkoľvek myšlienky upustila ešte pred nasadením agenta. Nie je teda dôvod

predpokladať, že by v danom konaní pokračovala. Postup polície v súvislosti s nasadením

agenta považovala obvinená za neštandardný, s cieľom len umelo zdokumentovať prípravu

k predmetnej trestnej činnosti.

Na druhej strane sa stotožnila so závermi súdu, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a/ nie je daný.

V závere sťažnosti obvinená žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

19. septembra 2013, sp. zn. 78/2013, a prepustil ju na slobodu.

Na základe podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým boli podané

sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosti prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinenej J. K.

nie sú dôvodné.

Obvinená je v posudzovanej veci trestne stíhaná na základe uznesenia vyšetrovateľa

Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky,

expozitúra Stred, zo dňa 16. septembra 2013, ČVS: PPZ-832/NKA-PZ-ST-2013 (č.l. 7-11)

o vznesení obvinenia, pretože je dôvodne podozrivá zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/

3

Tr. zák. k § 13 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 140 písm. a/ Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub,

že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží

obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočný a prijme ho.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-

832/NKA-PZ-ST-2013 dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie

obvinenej pre skutok, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie, sa vedie dôvodne, všetky

skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok bol spáchaný, má znaky vyššie špecifikovaného

trestného činu a existuje aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchala obvinená.

Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej do väzby,

je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná

materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa

Podľa zistenia najvyššieho súdu uvedený väzobný dôvod, pre ktorý bola obmedzená osobná

4

sloboda obvinenej, jej vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované

zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení

upravujúcom dôvody tzv. preventívnej väzby.

Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových

okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby

je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno

dosiahnuť inak.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že tieto konkrétne skutočnosti,

zakladajúce u obvinenej dôvod preventívnej väzby, vyplývajú najmä z konania obvinenej,

ktorá sa snažila nájsť niekoho na likvidáciu svojho bývalého manžela a svojich rodičov.

Svedčí o tom predovšetkým výpoveď svedka V. Š., ktorého obvinená oslovila za uvedeným

účelom, pričom túto požiadavku následne zopakovala aj pred ďalšími svedkami – T. V.

a V. B..

Nemožno sa v tomto smere stotožniť s názorom obhajoby, že obvinená nemala reálny

záujem daný trestný čin dokonať, nakoľko už ďalej nekontaktovala svedka Š.

a od akejkoľvek myšlienky upustila ešte pred nasadením agenta. V tomto smere je významná

výpoveď bývalého manžela obvinenej A. K., z ktorej vyplýva, že ho obvinená v posledných

desiatich rokoch viackrát presviedčala, aby zabil jej rodičov, pričom v poslednom roku

to bolo asi dva až trikrát. Najvyšší súd sa preto stotožnil s názorom prvostupňového súdu,

že správanie sa obvinenej ako aj jej konanie, je nevyspytateľné a nepredvídateľné, pričom

zakladá dôvodnú obavu, že v prípade jej ponechania na slobode môže pokračovať v páchaní

trestnej činnosti, resp. ju dokonať.

Najvyšší súd pritom poukazuje aj na uznesenie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 19. septembra 2013, sp. zn. 78/2013, kde tento

v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal dôvody, pre ktoré považoval väzobný dôvod

upravený v ustanovení za opodstatnený. Najvyšší súd si závery

súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa , najvyšší súd sa stotožnil

s názorom prvostupňového súdu, keď tento predmetný dôvod väzby neuznal. Z predloženého

5

spisového materiálu je zrejmé, že obvinená sa len jedenkrát zmienila o tom,

že by po vykonaní skutku chcela odísť do Japonska, pričom v tomto smere nevyvíjala žiadne

aktivity a aj z výpovedí svedkov – matky obvinenej aj bývalého manžela je zrejmé,

že obvinená by na cestu do Japonska nemala dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom

na uvedené mal aj najvyšší súd za to, že v súvislosti s väzobným dôvodom podľa § 71 ods. 1

písm. a/ tu neexistujú také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali reálnu obavu

z toho, že obvinená ujde, resp. sa bude skrývať pred orgánmi činnými v trestnom konaní a len

hrozba uloženia vysokého trestu nemôže byť sama o sebe dôvodom tzv. útekovej väzby.

Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, že u obvinenej J. K. nie je možné nahradiť väzbu

písomným sľubom. V danom prípade, s prihliadnutím na povahu trestnej činnosti, pre ktorú

je trestne stíhaná, ani najvyšší súd písomný sľub nepovažuje za dostatočný, pretože tento

substitučný inštitút neodstraňuje obavu, že obvinená v prípade prepustenia na slobodu bude

pokračovať v páchaní trestnej činnosti resp. čin dokoná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 2. októbra 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová