Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Rks/1/2013

Identifikačné číslo spisu: 9013899476 Dátum vydania rozhodnutia: 08.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:9013899476.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO 35 937 847, proti odporcom: 1/ P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. a 2/ V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., v konaní o zaplatenie 57,78 Eur, pôvodne vedenom na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. , o návrhu navrhovateľa na rozhodnutie podľa v spore o právomoc medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Podaním z 19. júla 2013 sa navrhovateľ obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom podľa „o rozhodnutie o zápornom kompetenčnom konflikte medzi súdom a orgánom štátnej správy“.

V súlade s ustanovením súd skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Z obsahu navrhovateľom predložených písomných podkladov vyplýva, že navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom domáhal na Okresnom súde v Rožňave zaplatenia sumy 57,78 Eur odporcami v 1./ a 2./ rade z titulu neuhradeného poistného na zdravotné poistenie po poručiteľovi P. - právnemu predchodcovi odporcov v 1./ a 2./ rade. Okresný súd Rožňava dňa 20. júla 2011 vydal uznesenie č. k. -9, ktorým rozhodol tak, že konanie zastavil s odôvodnením, že vo veci rozhodovania o nároku na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predmetné uznesenie Krajského súdu v Rožňava nadobudlo právoplatnosť dňa 10. augusta 2011. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou spisovú dokumentáciu, ktorá mu bola po právoplatnosti predmetného uznesenia postúpená Okresným súdom v Rožňave, vrátil navrhovateľovi dňa 08. januára 2013 s pripojeným stanoviskom č. z 03. januára 2013, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa si nemôže uplatňovať pohľadávku prostredníctvom úradu, pretože dedič nie je v postavení platiteľa poistného, je v postavení dlžníka, na ktorého prešli

záväzky poručiteľa poručiteľovou smrťou. Navrhovateľ podal v obdobnej veci návrh na Najvyšší súd SR o rozhodnutie v spore o právomoc, kde uznesením sp. zn. zo dňa 15. apríla 2009 rozhodol, že rozhodovanie v danej veci patrí do právomoci okresného súdu.

Následne navrhovateľom podaný návrh na obnovu pôvodného konania č. k. Okresný súd v Rožňave uznesením zo 06. júna 2013 č. k. -18 zamietol.

Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.

Podľa názoru súdu však v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na konanie o podanom návrhu navrhovateľa, ktorý ako vyplýva z predložených podkladov sa uspokojil s uznesením súdu prvého stupňa o zastavení konania a postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou; na podanie odvolania v zmysle poučenia vyplývajúceho z rozhodnutia vo veci rezignoval napriek tomu, že v tom čase mal k dispozícii uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. apríla 2009, ktorý už v minulosti vydal na návrh navrhovateľa v spore o právomoc v obdobnej veci rozhodnutie, kde uznesením vyslovil, že rozhodovanie v danej veci patrí do právomoci okresného súdu.

Vzhľadom na to, že základné sporové konanie je právoplatne zastavené /aj návrh na jeho obnovu bol zamietnutý/, pričom však sám správny orgán je pasívny a konanie v spore o právomoc medzi ním a súdom v predmetnej veci podľa neinicioval a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa nie je v pozícii mimoriadnej súdnej inštancie s právomocou revízie právoplatných rozhodnutí, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že za daných okolností nemožno hovoriť o prebiehajúcom konaní, v ktorom existuje spor o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy /o ktorej by nebolo známe stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia v inej obdobnej veci/, preto nie sú splnené podmienky na konania podľa .

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené, súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.