Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/195/2013

Najvyšší súd 2 Oboer 195/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému:

J. M., nar. X., bytom P., o vymoženie sumy 1 306,51 Eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2013, č. k. -63, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. februára

2013, č. k. -63 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal na Exekútorskom úrade Mgr. M. K. dňa 18. augusta 2006 návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky 1 306,51 Eur (39 360,--

Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zo dňa 8. marca 2006, sp. zn. SR 0241/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. marca

2006 a vykonateľnosť dňa 30. marca 2006. Následne súdny exekútor požiadal o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Liptovský Mikuláš

poverením č. 5505 *007819 zo dňa 4. decembra 2006.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 21. júna 2012, č. k.

-33 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, oprávnenému uložil

povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 171,40 Eur v lehote 3 dní

od právoplatnosti uznesenia, oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal a návrh na zmenu

2

súdneho exekútora zamietol. V odôvodení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným

titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok, ktorý z dôvodu

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúcej sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy, je materiálne nevykonateľný (nezáväzný). Pre absenciu

vykonateľného exekučného titulu súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že oprávnený predložil na vykonanie exekúcie

exekučný titul, ktorý je nespôsobilým exekučným titulom, z ktorého dôvodu oprávnený

zavinil, že sa exekúcia musela vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Preto súd prvého stupňa

uložil oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nahradenie nevyhnutých trov

exekúcie súdneho exekútora.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 28. februára 2013, č.k. -63 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd

v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý

poukázal na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky formou všeobecných úverových

podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemožno

považovať za individuálne dojednané, čo má za následok neplatnosť takejto doložky. Ani

podľa odvolacieho súdu, takáto doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského

súdu na prejednanie veci a rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na základe ktorého nie

je možné viesť exekúciu tak, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa. Výrok o trovách

konania sa zakladá podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a v rovnaký

deň podal aj podľa obsahu doplnenie dovolania (ďalej len „dovolanie“), ktoré odôvodnil tým,

že:

- súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

- v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust. v spojení

s ust. ),

3

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. ),

- súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. ),

- súd bol nesprávne obsadený (ust. v spojení s ust.

písm. g/ ),

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. píms. b/ ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Oprávnený má v dovolaní za to, že odvolací súd sa odvoláva na nekonkrétne

ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a vnútroštátne právne normy, ktoré upravujú režim

spotrebiteľských zmlúv. Takéto posúdenie trpí aj základnými vadami svojej

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a z tohto dôvodu porušuje právo na súdnu ochranu podľa

. Podľa názoru oprávneného, tvrdenia súdu (rozhodcovská doložka

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa;

spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej

doložky v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň

informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jeho

významu) nie sú akokoľvek zdôvodnené a preukázané a rovnako aj tvrdenie (žaloby, ktorých

cieľom je uspokojovanie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového

vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd) predstavuje ničím nepreukázanú domnienku súdu,

ktorá nemá základ v právnych či skutkových súvislostiach.

Ďalej oprávnený namieta, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora a zároveň nezdôvodnili, prečo považujú rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. Podľa dovolateľa mu rovnako odvolací súd

uprel právo na spravodlivý proces, keď o jeho procesnom návrhu na prerušenie konania

nerozhodol a v rozhodnutí svoj postup neodôvodnil.

4

Oprávnený má za to, že v danom prípade je nutné požiadať najmä o výklad pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Oprávnený

preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil

a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby

dovolací súd v celom rozsahu zrušil označené uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade úspechu žiada, aby mu bola priznaní

náhrada trov dovolacieho konania. Taktiež navrhuje, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c/

v spojení s a Zmluvy o fungovaní EÚ prerušil konanie

a Súdnemu dvoru Európskej Únie na základe čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej

Únie predložil prejudiciálne otázky v znení uvedenom v dovolaní. Oprávnený ďalej navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2013, č. k. -63.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.

1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

5

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a procesne prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia oprávneného, že mu bola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

6

Naplnenie tejto vady oprávnený vyvodzuje z toho, že súdy oboch stupňov nevyzvali

a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch (námietky

proti prejednaniu veci, konanie bez nariadenia pojednávania, dokazovania). Oprávnený ďalej

namieta, že odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom

podľa , vôbec o ňom nerozhodol a v odôvodnení svojho

rozhodnutia neuviedol dôvody pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal

a namieta aj nesprávne a nedostatočné odôvodnenie právnych záverov oboch súdov.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd o procesnom návrhu účastníka nerozhodol.

V tejto súvislosti sa dovolací súd bližšie zaoberal práve námietkou oprávneného,

podľa ktorej odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom

podľa , vôbec o ňom nerozhodol a v odôvodnení svojho

rozhodnutia neuviedol dôvody pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh oprávneného nazvaný ako „Návrh na prerušenie

konania postupom podľa ust. a Zmluvy o fungovaní EÚ

a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ bol doručený Okresnému súdu

Liptovský Mikuláš, podľa prezenčnej pečiatky, dňa 10. augusta 2012 (č. l. 56 spisu). Krajský

súd v Žiline ako súd odvolací napadnutým uznesením z 28. februára 2013 rozhodol iba

o odvolaní oprávneného zo dňa 16. júla 2012 (doručeného súdu dňa 18. júla 2012, č. l. 43

spisu) bez uvedenia dôvodu, prečo sa návrhom oprávneného na prerušenie konania vôbec

nezaoberal.

7

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust.

a Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej

argumentácie k podanému odvolaniu“ je v spise zažurnalizovaný na č. l. 56 spisu, teda

pred predkladacou správou súdu prvého stupňa (č. l. 62 spisu), ktorou tento vec predložil

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku. Z uvedeného je teda

zrejmé, že odvolací súd napriek tomu, že procesný návrh podaný oprávneným mal

k dispozícii, o tomto nerozhodol a vôbec neuviedol dôvody, prečo sa s uvedeným procesným

návrhom oprávneného do rozhodnutia o podanom odvolaní nezaoberal. Uvedeným postupom

tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/

Zistená vada konania, súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné

považovať za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,

nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

8

V Bratislave 15. októbra 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová