Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sži/4/2013

Identifikačné číslo spisu: 5012200883 Dátum vydania rozhodnutia: 16.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5012200883.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y. P., bytom U. XXXX/XX, XXX XX W. B. T., proti žalovanému: súdny exekútor JUDr. Pavol Crkoň, Exekútorský úrad Jesenského 7371/2, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -26 zo dňa 13. februára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. -26 zo dňa 13. februára 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozhodnutím Krajský súd v Žiline zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým mal žalovaný zamietnuť jeho žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Krajský súd takto rozhodol, keď poukázal na to, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci, nie verejnej správy a že z exekučného poriadku ako i zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva oprávnenie exekútora rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Vzhľadom k tomu exekútor nie je osobou povinnou v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a teda nemôže dôjsť ani k naplneniu predpokladu vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalobca a žiadal, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na články 1, 7, 14, 154c, 152 ako i znenie ust. , , ako i zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej uviedol, že má za to, že názory krajského súdu a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sporných otázkach o právomoci súdu a exekútora nie sú vecne správne, lebo samotné rozhodovanie exekútora o právach a povinnostiach vyplývajúcich z infozákona v spojení s rozhodovaním v zmysle správneho poriadku je výkonom verejnej štátnej správy, taktiež rozhodovacia činnosť (najmä o trovách exekučných konaní) a faktická činnosť exekútora v exekúciach je výkonom

verejnej štátnej moci ako ,,orgánu štátu“, za ktorý aj štát hmotnoprávne zodpovedá. Preto všetky orgány štátu sú povinnými osobami v zmysle § 2 ods. 1 infozákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( v spojení s a nasl. ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s , a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné v danej veci vyhovieť a to z nasledovných dôvodov :

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ustanovenia a v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ustanovenia a v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z podaného návrhu vyplýva, že žalobca sa cíti ukrátený na svojich právach v dôsledku postupu žalovaného v súvislosti s infožiadosťou, na ktorú žalovaný nereagoval, čím došlo podľa žalobcu k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že exekútor nie je povinnou osobou v konaní v zmysle ustanovenia a preto nie je možné o takomto návrhu žalobcu pozitívne v jeho prospech vo vzťahu ku žalovanému exekútorovi rozhodnúť, pretože výkon činnosti exekútora je potrebné považovať za výkon moci verejnej a nie výkon v oblasti verejnej správy. Tento záver vyplýva z právomoci súdu v občianskom súdnom konaní (, ), ako aj z bližšej špecifikácie predmetu správneho súdnictva, tak ako sú vymedzené v príslušných ustanoveniach . Žalobca sa preto mylne domnieva, že exekútor nereagovaním na jeho

infožiadosť vydal tzv. fiktívne rozhodnutie. Rozhodovanie o podanom návrhu preto nemôže byť predmetom preskúmavacieho konania v správnom súdnictve v konaní o žalobách. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (, veta prvá ). Preto krajský súd postupoval správne, keď konanie vo veci zastavil z uvedených zákonných dôvodov.

Nakoľko z obsahu návrhu tiež nevyplýva, že by išlo o sťažnosť na činnosť exekútora v exekučnom konaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že potom je aj úvaha krajského súdu správna, keď dôvodí, že na vybavenie žiadosti žalobcu nie je podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov príslušná ani Slovenská komora exekútorov, ktorej by bolo možné v súlade s veta druhá vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpiť.

Vzhľadom na to, že neboli zistené také vady konania pred krajským súdom, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a ani námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie krajského súdu podľa , ako súladné so zákonom potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní úspech nemal a odporcovi zo zákona náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.