Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/35/2012

Identifikačné číslo spisu: 1010201701 Dátum vydania rozhodnutia: 16.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010201701.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: P.J., O. XX, W., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. Michalom Radosom, Pankúchova 5, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava za účasti: ABA 1 s.r.o., Technická 5, zast. advokátskou kanceláriou VRBA&PARTNERS, Sliezska 9, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského stavebného úradu v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava zo dňa 20. júla 2010 č. A-2010/1972-DLD o odvolaní právneho predchodcu žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. augusta 2012 č. k. -51, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. augusta 2012 č. k. -51 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného zo dňa 20. júla 2010 č. A-2010/1972-DLD podľa ustanovenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie; žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 321,67 €. Uvedeným rozhodnutím v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 1. marca 2010 č. UKSP , 10-8 v znení opravy zrejmej chyby vydanej dňa 15. apríla 2010 pod č. UKSP , 10-8-1 bola dodatočne povolená stavebníkovi T.I.E.S., s.r.o. zmena stavby: „E.“ na stavbu „Y.“ - polyfunkčná nebytová budova s doplnkovou funkciou bývania, pred jej dokončením; stavba na pozemkoch parc. č. 2779/1,2, 2778/1, 2773, 2783, 2784/1,2,3,4, 2801/1, kat. úz. F.; v určenej objektovej skladbe, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej G.. Y.. U. C., F.. - aup. MEDIA s.r.o. v 05/2009.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali náležite v intenciách ustanovení a nasl. , , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) a , , , §

68, a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon). Nezadovážili si vo veci dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, najmä vychádzali z neaktuálnych stanovísk dotknutých orgánov, riadne nezistili skutočný stav - nezaoberali sa vlastníctvom k pozemkom na parc. č. 2782 a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver. Krajský súd bol názoru, že vlastníctvo k pozemku na parc. č. 2782 je potrebné preukázať či už na základe zmluvy alebo iného oprávnenia na realizáciu stavby. Nesúhlasil s názorom (právneho predchodcu) žalovaného, že danú skutočnosť nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z pôvodného stavebného povolenia ŠSS 1943-327/96-Re-98 zo dňa 17. septembra 1996, nakoľko od vydania tohto povolenia došlo nielen k zmene stavebníka ale aj k zmene účelu posudzovanej stavby. Krajský súd ďalej vytkol žalovanému (právnemu predchodcovi), že vychádzal zo stanovísk, ktoré sa viazali na stavbu „Y.“ a niektoré sa viazali k zmenenej stavbe „Y.“ a mal za to, že žalovaný (právny predchodca) si mal zaobstarať aktuálne stanoviská k zmenenej stavbe a nie pri rozhodovaní vychádzať zo stanovísk spol. Dalkia, Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska ako aj Hlavného mesta SR Bratislavy, viažucich sa k stavbe „Y.“. Taktiež jednotlivé stanoviská neboli stavebníkom dodané v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom. Krajský súd ďalej vyslovil záver, že zo skutkových okolností vyplýva, že správne orgány oboch stupňov nevenovali dostatočnú pozornosť tomu, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi ako základný predpoklad na vydanie dodatočného stavebného povolenia v zmysle stavebného zákona. Zdôraznil s poukazom na SR a o životnom prostredí, že verejný záujem na ochrane životného prostredia je mimoriadny, právny poriadok Slovenskej republiky tejto ochrane venuje zvýšenú pozornosť. V záujme tejto ochrany je prípustné obmedziť výkon niektorých práv jednotlivca, čo je markantné najmä v prípade stretu verejného záujmu na ochrane životného prostredia a súkromného práva, ktorým je napríklad vlastnícke právo. K námietke účastníka konania, že skutočnosti, namietané žalobkyňou sa nedotkli jej práv a právom chránených záujmov a tiež, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby krajský súd uviedol, že podľa správneho poriadku je žalobkyňa účastníkom konania priamo zo zákona. Navrhovaná stavba priamo susedí s bytovými domami na Krásnohorskej ulici a vlastníci bytov a nebytových priestorov týchto bytových domov sú účastníkmi konania v zmysle v spojení s stavebného zákona.

Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie právny predchodca žalovaného - Krajský stavebný úrad v Bratislave a účastník ABA 1 s.r.o.

Právny predchodca žalovaného - Krajský stavebný úrad v Bratislave - sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako nezákonný zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. S dôvodmi zrušenia rozhodnutia nesúhlasil. Uviedol, že nedodržanie stanovených lehôt na predkladanie jednotlivých dokladov bolo odôvodnené zdĺhavosťou pri vydávaní stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy ako aj zmenou projektu v priebehu konania. Stavebník v priebehu konania prejavil snahu v konaní aktívne spolupracovať so stavebným úradom s cieľom navodenia zákonného stavu a napokon všetky potrebné doklady ku konaniu predložil. Podľa názoru krajského stavebného úradu by bolo porušením práv účastníka konania - stavebníka a zásady materiálnej pravdy, ak by stavebný úrad pristúpil k vydaniu rozhodnutia o odstránení stavby. Nestotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal z neaktuálnych stanovísk. Uviedol, že v spise sa nachádza stanovisko spoločnosti Dalkia a.s. č. 1430/PR/2009 zo 4. decembra 2009 k projektu stavby „Y.“, rovnako ako stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS ORM 51461/29513/09 zo dňa 30. septembra 2009, ktoré je vyjadrením mesta k zmenenej projektovej dokumentácii v tom zmysle, že zmeny v objeme a kapacitách navrhovaného investičného zámeru boli vykonané na základe zapracovania podmienok stanovených v záväznom stanovisku vydanom k stavbe „Y.“ pod č. MAGS ORM 44686/287738/08 zo dňa 27. februára 2009. Pokiaľ ide o zmenu funkčného využitia, bolo skonštatované, že táto nie je v rozpore s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. Pokiaľ ide o vyjadrenie Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, jej zástupca sa zúčastnil na ústnom konaní a vyjadril sa do zápisnice v tom zmysle, že z hľadiska nimi sledovaných záujmov nemajú k zmene stavby

námietky a zotrvávajú na platnosti svojho pôvodného stanoviska. Hlavné mesto SR Bratislava sa k danej veci vyjadrilo tromi stanoviskami. Súhlasným záväzným stanoviskom č. MAGS ORM 44686/287738/08 zo dňa 27. februára 2009 k stavbe „Y.“, v ktorom konštatovalo súlad stavby s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. Po zmene projektu na stavbu „Y.“ sa hlavné mesto k projektu vyjadrilo stanoviskom č. MAGS ORM 44686/287738/08 zo dňa 27. februára 2009, v ktorom uviedol, že pokiaľ išlo o zmenu funkčného využitia, táto nie je v rozpore s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. Tretie stanovisko k danej veci vyjadrilo Hlavné mesto SR Bratislava v rámci postupu podľa ustanovenia § 141b ods. 5 stavebného zákona, kde sa vyjadrovalo k námietkam účastníkov konania. V stanovisku č. MAGS ORM 33237/2010/357352 zo dňa 12. januára 2010 uviedlo, že potvrdzuje svoje predchádzajúce stanoviská, vyjadrujúce súlad stavby s platným územným plánom mesta. K problematike vlastníctva k pozemku parc. č. 2782 odvolateľ uviedol, že hlavný objekt je povolený na pozemkoch parc. č. 2781 a 2782, kat. úz. F., ktoré sú podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve stavebníka. Pokiaľ ide o existujúcu stavbu parkoviska na pozemku parc. č. 2782, podľa žalovaného (právneho predchodcu) nebolo potrebné, aby stavebník v tomto konaní preukazoval oprávnenie na jeho zastavanie, z dôvodu, že toto preukazoval už v pôvodnom stavebnom povolení č. ŠSS 1943-327/96-Re-98 zo dňa 17. septembra 1996, ktorým bola povolená stavba „E.“. Táto pôvodná stavba počítala so záberom parkoviska, s ponechaním jeho funkcie, pričom v tomto smere ostal stavebný zámer bez zmeny. V závere uviedol, že v rozhodnutí Krajského stavebného úradu v Bratislave boli dostatočným spôsobom stanovené podmienky na dokončenie stavby, ktorá bola kladne posúdená všetkými príslušnými dotknutými orgánmi. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj z jeho správneho právneho posúdenia; boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a dôvody, ktoré uviedol Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku nezodpovedajú skutočnosti. Účastník ABA 1 s.r.o. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil podľa , alternatívne aby ho zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že v rámci stavebného konania doložil vyjadrenia všetkých príslušných dotknutých orgánov a predložil súhlasné stanovisko spoločnosti Dalkia zo 4. decembra 2009, ktoré je vyjadrením k stavbe s označením „Y.“, súhlasné vyjadrenie Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska na strane 4 zápisnice z ústneho rokovania dňa 23. novembra 2009 a súhlasné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava z 30. septembra 2009. Kópie všetkých uvedených dokladov pripojil aj k odvolaniu. Ďalej uviedol, že z priebehu konania má vedomosť, že Hlavné mesto SR Bratislava sa k stavbe s označením „Y.“ vyjadrilo aj vo svojom stanovisku č. MAGS ORM 33273/2010/357352 zo dňa 12. januára 2010, ktoré bolo vydané v súlade s ustanovením stavebného zákona, v ktorom bolo uvedené, že potvrdzuje svoje predchádzajúce stanoviská, teda aj svoje stanovisko zo dňa 30. septembra 2009, v ktorom sa hlavné mesto SR Bratislava vyjadrilo, že stavba „Y.“ nie je v rozpore s platným Územným plánom hlavného mesta Bratislavy, rok 2007. V odvolaní vymenoval všetky dotknuté orgány, ktoré sa súhlasne vyjadrili k stavbe s označením „Y.“ v takom čase, že od ich vydania neuplynul do vydania žalobou napadnutého stavebného povolenia viac ako jeden rok. Stavebné orgány si pri rozhodovaní v danej veci zaobstarali všetky potrebné súhlasné stanoviská dotknutých orgánov. Mal za to, že v čase rozhodovania stavebných orgánov boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia a tiež, že žalobca v žalobe nenamietal vlastníctvo k pozemku parc. č. 2782. Krajský súd preto nerozhodoval v medziach žaloby, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací (, prvá veta ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania podľa v spojení s veta prvá . Odvolanie prejednal podľa prvá veta bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v súlade s ustanovením v spojení s veta prvá . Príslušný stavebný úrad - Mestská časť Bratislava - Petržalka rozhodnutím zo dňa 1. marca 2010 č. UKSP , 10-8 v znení opravy zrejmej chyby vydanej dňa 15. apríla 2010 pod č. UKSP , 10-8-1 dodatočne povolil zmenu stavby „E.“ na stavbu „ABA1, Betliarska ulica“ -

polyfunkčná nebytová budova s doplnkovou funkciou bývania v Bratislave-Petržalke stavebníkovi spoločnosti T.I.E.S s.r.o., Technická 5, Bratislava pred jej dokončením. Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie príslušného stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 1. marca 2010 č. UKSP , 10-8 v znení opravy zrejmej chyby vydanej dňa 15. apríla 2010 pod č. UKSP , 10-8-1 tak, že došlo k spresneniu zákonných ustanovení, podľa ktorých stavebný úrad predmetnú stavbu dodatočne povolil, k doplneniu o podmienku č. 5 (stavba bude ukončená do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia) a o podmienku č. 6 (stavebník je povinný podľa ustanovenia § 57 stavebného zákona ohlásiť špeciálnemu stavebnému úradu realizáciu objektu SO 02 Spevnené plochy a komunikácie a tento objekt stavebne ukončiť v čase do podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Y.“). V závere výrokovej časti sa uvádza, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 1. marca 2010 č. UKSP , 10-8 v znení opravy zrejmej chyby vydanej dňa 15. apríla 2010 pod č. UKSP , 10-8-1, ktoré Krajský stavebný úrad v Bratislave v ostatných častiach ponecháva v platnosti. Žalobkyňa bola účastníčkou stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 7 stavebného zákona, podľa ktorého účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Námietky žaloby a tvrdenie o porušení zákona v konaní o dodatočnom povolení stavby vyhodnotil krajský súd ako dôvodné a z dôvodov, uvedených vyššie zrušil rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného. Z obsahu predložených administratívnych spisov najvyšší súd ďalej zistil, že v konaní o dodatočnom povolení stavby boli zadovážené stanoviská dotknutých orgánov k zmenenej stavbe (ABA1, Betliarska ulica). Konkrétne v časti administratívneho spisu, označeného „Q.“ sa pod číslom 2 nachádza stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava k prepracovanej projektovej dokumentácii k stavbe „Y.“ č. MAGS ORM 51461/29513/09 zo dňa 30. septembra 2009, v ktorom sa po posúdení zaslanej dokumentácie stavby konštatuje, že zmeny v objeme a kapacitách navrhovaného investičného zámeru boli vykonané na základe zapracovania podmienok, stanovených v záväznom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy vydanom k stavbe „Apartmány a škôlka, Betliarska ulica“ pod č. j. MAGS ORM 44686/287738/08 dňa 27. februára 2009. V stanovisku sa konštatovalo, že pokiaľ ide o zmenu funkčného využitia, táto nie je v rozpore s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. V tej istej časti administratívneho spisu sa pod číslom 4 nachádza aj stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS ORM 33237/2010/357352 zo dňa 12. januára 2010 k podaným námietkam v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby „E.“ na stavbu „Y.“, ktorým Hlavné mesto SR Bratislava potvrdilo podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona záväzné stanovisko hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti č. j. MAGS ORM 44686/287738/08 zo dňa 27. februára 2009, vydané k investičnému zámeru Apartmány a škôlka, Betliarska ako aj stanovisko č. j. MAGS ORM 51461/295131/09 zo dňa 30.9.2009, vydané k stavbe „Y.“ na podklade prepracovanej dokumentácie pôvodného investičného zámeru na základe podmienok cit. záväzného stanoviska. V ďalšej časti administratívneho spisu, označeného „VII. ABA 1 Betliarska 1Námietky v konaní 2 Zápisnica 3 Nahliadnutia“ sa pod č. 76 v zápisnici Mestskej časti Bratislava- Petržalka, spísanej dňa 23. novmebra 2009 o priebehu ústneho rokovania vo veci konania o dodatočnom povolení zmeny stavby, nariadeného podľa § 88 a § 88a stavebného zákona na štvrtej strane zápisnice nachádza vyjadrenie p. W., zástupkyne Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, že z hľadiska nimi sledovaných záujmov nemajú námietky k zmene stavby. V spise sa nachádza aj stanovisko spoločnosti Dalkia a.s. č. 1430/PR/2009 zo 4. decembra 2009. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby boli vyžiadané stanoviská dotknutých orgánov k zmene stavby. Nemožno pritom prisvedčiť ani tomu tvrdeniu žalobkyne, že stavebný úrad porušil ustanovenie § 88a stavebného zákona v časti ukladajúcej mu nariadiť odstránenie stavby z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov v určenej lehote, lebo tomuto tvrdeniu nekorešponduje platná právna úprava, konkrétne ustanovenie § 88a ods. 7 stavebného zákona, podľa ktorého sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Pokiaľ

ide o problematiku parkoviska na pozemku parc. č. 2782, už pôvodná stavba počítala so záberom parkoviska, s ponechaním jeho funkcie a v tomto smere ostal stavebný zámer bez zmeny. Nebol preto dôvod požadovať od stavebníka v tomto konaní, aby nanovo preukazoval oprávnenie na jeho zastavanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, odlišnému od záveru krajského súdu. Príslušné stavebné orgány postupovali v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona a pred rozhodnutím si zadovážili dostatok skutkových podkladov. V súdnom preskúmavacom konaní neboli zistené také vady konania pred stavebnými orgánmi, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktoré by súd musel podľa prihliadnuť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s prvá veta zmenil a žalobu zamietol. O náhrade trov celého súdneho preskúmavacieho konania rozhodol podľa v spojení s a prvá veta tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí; žalovanému a účastníkovi konania nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.