Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
278/392284.ccf0c5.pdf
PDF · 120.28 KB
No categories available
5Obdo/30/2013
Najvyšší súd 5 Obdo 30/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., s. r. o., M., IČO: X.,
zast. JUDr. P. G., advokátom, so sídlom F., proti žalovanému: A. - S., a. s., D., IČO: X.,
o zaplatenie 36 352,55 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
v Bratislave pod sp. zn. 25 Cb/118/2007, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 7. novembra 2012, č. k. 3Cob/392/2011-135, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Účastníkom dovolacieho konania trovy dovolania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 36 352,55 EUR so 6% úrokom z omeškania od 18. mája 2005
do zaplatenia, ktorá predstavovala priznané plnenie za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
poistnou udalosťou, a to odcudzením hnuteľných veci z jeho predajne na K. dňa 11. augusta
2004. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä poistnej
zmluvy 500012609 z 28. januára 2002, Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
podnikateľov pre prípad poškodenia veci, zmluvných dojednaní, ktoré sú jej súčasťou,
odborno-technického posúdenia č. 11/2005 z 24. apríla 2005, vypracovaného Ing. M. K.
a výsluchom svedkyne Ing. G. V., na základe ktorých konštatoval, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že poistený objekt bol v čase poistnej udalosti zabezpečený
spôsobom zodpovedajúcim účastníkmi uzatvorenej poistnej zmluve, a to čl. 6 jej zmluvných
dojednaní, a to časti Definície zabezpečenia elektrickou zabezpečovacou signalizáciou (EZS)
tabuľky č. 1 a bodu 1 čl. 6, a preto nepreukázal, že nastala skutočnosť, s ktorou je v zmysle
účastníkmi uzatvorenej zmluvy spojený vznik povinnosti žalovaného ako poistiteľa v zmysle
§§ 797 a 788 Obč. zák. plniť. Napadnutým rozsudkom súčasne uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2 508.43 EUR, a to s poukazom na jeho
úspech v konaní, §142 ods. 1 O. s. p. a vznik trov na súdnom poplatku za odpor v sume
2 181,14 EUR a žalovaným predloženom znaleckom posudku v sume 327,29 EUR.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe
vyhovieť. Vyslovil názor, že je to práve žalovaný, kto na svoje tvrdenie neuniesol dôkazné
bremeno, žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, nakoľko v konaní nebolo nariadené znalecké
dokazovanie ustanoveným znalcom. Namietal, že posudok Ing. K., ktorý je len odborno-
technickým posúdením, nemôže nahradiť znalca ustanoveného súdom. Súdu prvého stupňa
vytkol, že sa nevysporiadal s jeho námietkou, týkajúcou sa čiastočnej neplatnosti uzatvorenej
poistnej zmluvy pre neurčitosť v nej použitých termínov ako STN-334590
a plášťová a priestorová ochrana EZS. Ďalej namietal, že ak žalovaný chcel, aby žalobca
postupoval podľa STN, mala byť táto súčasťou zmluvy, nakoľko nie je súčasťou právneho
poriadku a nie je verejne prístupná.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že bolo
na žalobcovi, aby navrhol znalecké dokazovanie, v súčasnosti však považuje nariadenie
znaleckého dokazovania za nemožné, pretože žalobca už nemá objekt v prevádzke.
Dňa 7. novembra 2012 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k.
3Cob/392/2011-135 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v Bratislave, č. k.
25Cb/l18/2007-115 zo dňa 27. júla 2011 potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
Odvolací súd v odôvodnení uviedol nasledovné:
Podľa §120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. súd je povinný okrem veci podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy
a skutočnosti, predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy, uplatnené
neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že je predovšetkým vecou účastníkov, aby
na preukázanie ich tvrdení označili a predložili dôkazy. Nie je povinnosťou súdu vykonať aj
iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy. Bolo preto povinnosťou žalobcu navrhnúť vykonanie
znaleckého dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa
6. júla 2011 vyplýva, že účastníci boli riadne podľa §120 ods. 4 O. s. p. poučení, nie je dnes
už možné dokazovanie týmto smerom doplniť. Doplnenie dokazovania by však vzhľadom
na okolnosti prípadu a pomerne dlhý čas, ktorý uplynul od poistnej udalosti , by podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo ani účelné.
Z právnym predchodcom dňa 28. januára 2002 uzavretej poistnej zmluvy č.
50001262609 vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol zaradený do štvrtej bezpečnostnej
triedy pre odcudzenie. Z čl. 6 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy
vyplýva, akým spôsobom má byť prevádzka zaradená do 4. bezpečnostnej triedy chránená
a z 51.6 bod 1 zmluvných dojednaní nepochybne vyplýva, že pre stanovenie výšky poistného
plnenia je rozhodujúci stav zabezpečenia miesta poistenia v dobe vzniku poistnej udalosti.
Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na poistné plnenie z uvedenej poistnej
zmluvy, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že miesto poistenia bolo zabezpečené
spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalovaný na dôkaz, že prevádzka právneho predchodcu
žalobcu v čase vzniku poistnej udalosti nebola zabezpečená spôsobom určeným v čl. 6
zmluvných dojednaní, predložil odborno-technické posúdenie č. 11/2005 z 24. apríla 2005
vyhotovené Ing. M. K.. Žalobca na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení nielenže nepredložil,
ale ani neoznačil žiadny dôkaz, a preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého
stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky
žalobcu, týkajúce sa čiastočnej platnosti poistnej zmluvy, nakoľko zmluvu podpísal
bez námietok, bez toho, že by spochybnil jasnosť a zrozumiteľnosť v nej použitých výrazov.
Skutočnosť, že mu nebol zrejmý obsah niektorých v zmluve použitých výrazov, nenamietal
počas trvania poistnej zmluvy, ani v samotnej žalobe, naopak tvrdil, že prevádzka bola
zabezpečená spôsobom zodpovedajúcim v zmluve. Vzhľadom na uvedené odvolací súd jeho
neskoršie námietky považoval za účelové.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, a to do výroku,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z vady uvedenej v § 237 písm. f/ 0. s. p.,
keďže postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Konkrétne
za takúto vadu považuje: a) nedoručenie dovolateľovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu
žalobcu, b) nevysporiadaním sa súdu so skutočnosťami uvádzanými v jeho odvolaní.
Preto má dovolateľ za to, že odvolací súd svojim postupom porušil právo žalobcu
na spravodlivý súdny proces, čím zaťažil odvolacie konanie procesnou vadou, ktorou odňal
dovolateľovi možnosť konať pred súdom.
Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a uviedol, že sa stotožňuje
s právnym názorom súdov, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nielenže nepredložil, ale
ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu žalobcu obsahovalo argumentáciu žalovaného, ktorá bola žalobcovi známa už
v prvostupňovom konaní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že odvolací súd
pri oboznamovaní účastníkov konania so súdnym spisom opätovne oboznámil účastníkov
s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. l 0. s. p.) po zistení, že
dovolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. l 0. s. p.), má
náležitosti vyžadované podľa ust. § 241 0. s. p., skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu
dovolania, skúmal, či v danej veci je dovolanie prípustné.
Podľa ust. § 236 ods. l O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Zákon - Občiansky súdny poriadok prípustnosť dovolania pripúšťa podľa ust.
§ 237, § 238 a § 239.
Dovolaním je napadnutý právoplatný rozsudok odvolacieho súdu, preto dovolací súd
skúmal prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 a § 238 O. s. p.
Ustanovenie § 239 ods. l a 2 O. s. p. stanovuje podmienky prípustnosti dovolania voči
uzneseniam odvolacích súdov. Pretože dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania preto nie je možné vyvodiť podľa ust. § 239 ods. l
a 2 O. s. p., keďže toto ustanovenie O. s. p. sa vzťahuje na inú formu rozhodnutia odvolacieho
súdu, a to uznesenie.
Podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,
v rozhodnutí sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného
v tejto veci, ide o rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
Odvolací súd konštatoval, že prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3
O. s. p. nie je daná, pretože odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,
nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia , že dovolanie je prípustné. Rovnako
odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu - takýto názor vyslovený
dovolacím súdom nebol a rozsudok prvostupňového súdu vo svojom výroku nevyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust.§ 237 písm. f/ O. s. p., t. j., že
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Dovolací súd je povinný skúmať, či v konaní pred nižšími stupňami nedošlo k vadám
taxatívne vymenovanými v ust. § 237 O. s. p., aj keď dovolateľ nevyvodil prípustnosť
dovolania z týchto vád.
Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol senát nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutí súdov nižších stupňov a ako aj konaní, ktoré
ich rozhodnutiam predchádzali, konštatoval, že v nich nedošlo k vadám uvedeným v § 237
písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. Vady uvedené v § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p.
dovolateľ ani nenamietal.
Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie
postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,
ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho
postupu súdu vylúčený.
Dovolateľ ako odňatie možnosti konať pred súdom vidí v postupe odvolacieho súdu,
ktorý mu nezaslal vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu.
Podľa ust. § 209a ods. l O. s. p., ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. l druhej vete,
doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
Podľa odseku 2 § 209a O. s. p. len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie
odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu
súdu.
Súd prvého stupňa je teda povinný doručiť každé odvolanie, a ak porušenie tejto
povinnosti neodstráni ani odvolací súd (§ 211 O. s. p.), porušenie tohto procesného postupu
môže mať za následok vadu odvolacieho konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Zákon súdu
prvého stupňa neukladá povinnosť doručiť vyjadrenia k odvolaniu ostatným účastníkom
konania.
Dovolací súd preto dospel k názoru, že nedoručením vyjadrenia žalovaného
k odvolaniu žalobcu nedošlo k vade odvolacieho konania tak, ako to má na mysli ust. § 237
písm. f/ O. s. p.
Dovolateľ ako odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj nevysporiadanie sa
odvolacieho súdu so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní. Má za to, že preukázanie
nedostatkov, tvrdených žalovaným o zabezpečení EZS (či spĺňala požiadavky STN 33 4590,
či technická dokumentácia nezodpovedala STN 334590 a že akustické hlásiče neboli vhodne
umiestnené a neboli predložené doklady o homologizácii prvkov EZS), bolo možné preukázať
výlučne znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom príslušného odboru a odvetvia a nie
odborno-technickým vyjadrením č. 11/2005 z 24. apríla 2005 vyhotovené Ing. K.. Toto
vyjadrenie nie je relevantný dôkaz preukazujúci, že predajňa spoločnosti bola alebo nebola
dostatočne zabezpečená.
Dovolací súd preto skúmal, či žalobca doplnenie dokazovania navrhol na súde prvého
stupňa, alebo vo svojom odvolaní.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205 a.
Podľa ust. § 205a skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Z predloženého spisového materiálu dovolací súd konštatoval, že skutočnosti
uplatnené dovolateľom v odvolacom konaní nespĺňajú kritéria, ktoré sú stanovené v § 205a
O. s. p. a odvolací súd postupoval správne, keď k nim neprihliadol, pričom svoj postup
náležité odôvodnil. Dovolateľ bol riadne súdom prvého stupňa vyzvaný, či nenavrhuje
doplniť dokazovanie, rovnako ako žalovaný s poučením podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p.
Účastníci konania uviedli, že poučeniu porozumeli a nenavrhujú doplnenie dokazovania (č. l.
l10). Súd prvého stupňa preto uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (č. l. l10).
Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že ani námietka žalobcu, smerujúca
voči vykonanému dokazovaniu, nie je dôvodná a nezakladá vadu konania podľa ust. § 237
písm. f/ 0. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže nezistil vady konania podľa § 237 0. s. p.,
dovolanie žalobcu odmietol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. l písm.
c/ 0. s. p. z dôvodu, že dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému nie je
prípustné.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s ust. § 224 ods. l a § 142 ods. l O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov v dovolacom
konaní. Úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže mu
v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. októbra 2013
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová