Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/30/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., s. r. o., M., IČO: X.,

zast. JUDr. P. G., advokátom, so sídlom F., proti žalovanému: A. - S., a. s., D., IČO: X.,

o zaplatenie 36 352,55 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

v Bratislave pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 7. novembra 2012, č. k. -135, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Účastníkom dovolacieho konania trovy dovolania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy 36 352,55 EUR so 6% úrokom z omeškania od 18. mája 2005

do zaplatenia, ktorá predstavovala priznané plnenie za škodu, ktorá žalobcovi vznikla

poistnou udalosťou, a to odcudzením hnuteľných veci z jeho predajne na K. dňa 11. augusta

2004. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä poistnej

zmluvy 500012609 z 28. januára 2002, Všeobecných poistných podmienok pre poistenie

podnikateľov pre prípad poškodenia veci, zmluvných dojednaní, ktoré sú jej súčasťou,

odborno-technického posúdenia č. 11/2005 z 24. apríla 2005, vypracovaného Ing. M. K.

a výsluchom svedkyne Ing. G. V., na základe ktorých konštatoval, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že poistený objekt bol v čase poistnej udalosti zabezpečený

spôsobom zodpovedajúcim účastníkmi uzatvorenej poistnej zmluve, a to čl. 6 jej zmluvných

dojednaní, a to časti Definície zabezpečenia elektrickou zabezpečovacou signalizáciou (EZS)

tabuľky č. 1 a bodu 1 čl. 6, a preto nepreukázal, že nastala skutočnosť, s ktorou je v zmysle

účastníkmi uzatvorenej zmluvy spojený vznik povinnosti žalovaného ako poistiteľa v zmysle

2

§§ 797 a 788 Obč. zák. plniť. Napadnutým rozsudkom súčasne uložil žalobcovi povinnosť

zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2 508.43 EUR, a to s poukazom na jeho

úspech v konaní, a vznik trov na súdnom poplatku za odpor v sume

2 181,14 EUR a žalovaným predloženom znaleckom posudku v sume 327,29 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe

vyhovieť. Vyslovil názor, že je to práve žalovaný, kto na svoje tvrdenie neuniesol dôkazné

bremeno, žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, nakoľko v konaní nebolo nariadené znalecké

dokazovanie ustanoveným znalcom. Namietal, že posudok Ing. K., ktorý je len odborno-

technickým posúdením, nemôže nahradiť znalca ustanoveného súdom. Súdu prvého stupňa

vytkol, že sa nevysporiadal s jeho námietkou, týkajúcou sa čiastočnej neplatnosti uzatvorenej

poistnej zmluvy pre neurčitosť v nej použitých termínov ako STN-334590

a plášťová a priestorová ochrana EZS. Ďalej namietal, že ak žalovaný chcel, aby žalobca

postupoval podľa STN, mala byť táto súčasťou zmluvy, nakoľko nie je súčasťou právneho

poriadku a nie je verejne prístupná.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že bolo

na žalobcovi, aby navrhol znalecké dokazovanie, v súčasnosti však považuje nariadenie

znaleckého dokazovania za nemožné, pretože žalobca už nemá objekt v prevádzke.

Dňa 7. novembra 2012 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k.

-135 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v Bratislave, č. k.

-115 zo dňa 27. júla 2011 potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení uviedol nasledovné:

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania

3

najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa súd je povinný okrem veci podľa odseku 2 poučiť

účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy

a skutočnosti, predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy, uplatnené

neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že je predovšetkým vecou účastníkov, aby

na preukázanie ich tvrdení označili a predložili dôkazy. Nie je povinnosťou súdu vykonať aj

iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy. Bolo preto povinnosťou žalobcu navrhnúť vykonanie

znaleckého dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa

6. júla 2011 vyplýva, že účastníci boli riadne podľa poučení, nie je dnes

už možné dokazovanie týmto smerom doplniť. Doplnenie dokazovania by však vzhľadom

na okolnosti prípadu a pomerne dlhý čas, ktorý uplynul od poistnej udalosti , by podľa názoru

odvolacieho súdu nebolo ani účelné.

Z právnym predchodcom dňa 28. januára 2002 uzavretej poistnej zmluvy č.

50001262609 vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol zaradený do štvrtej bezpečnostnej

triedy pre odcudzenie. Z čl. 6 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy

vyplýva, akým spôsobom má byť prevádzka zaradená do 4. bezpečnostnej triedy chránená

a z 51.6 bod 1 zmluvných dojednaní nepochybne vyplýva, že pre stanovenie výšky poistného

plnenia je rozhodujúci stav zabezpečenia miesta poistenia v dobe vzniku poistnej udalosti.

Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na poistné plnenie z uvedenej poistnej

zmluvy, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že miesto poistenia bolo zabezpečené

spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalovaný na dôkaz, že prevádzka právneho predchodcu

žalobcu v čase vzniku poistnej udalosti nebola zabezpečená spôsobom určeným v čl. 6

zmluvných dojednaní, predložil odborno-technické posúdenie č. 11/2005 z 24. apríla 2005

vyhotovené Ing. M. K.. Žalobca na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení nielenže nepredložil,

ale ani neoznačil žiadny dôkaz, a preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého

4

stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky

žalobcu, týkajúce sa čiastočnej platnosti poistnej zmluvy, nakoľko zmluvu podpísal

bez námietok, bez toho, že by spochybnil jasnosť a zrozumiteľnosť v nej použitých výrazov.

Skutočnosť, že mu nebol zrejmý obsah niektorých v zmluve použitých výrazov, nenamietal

počas trvania poistnej zmluvy, ani v samotnej žalobe, naopak tvrdil, že prevádzka bola

zabezpečená spôsobom zodpovedajúcim v zmluve. Vzhľadom na uvedené odvolací súd jeho

neskoršie námietky považoval za účelové.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, a to do výroku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z vady uvedenej v § 237 písm. f/ 0. s. p.,

keďže postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Konkrétne

za takúto vadu považuje: a) nedoručenie dovolateľovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu

žalobcu, b) nevysporiadaním sa súdu so skutočnosťami uvádzanými v jeho odvolaní.

Preto má dovolateľ za to, že odvolací súd svojim postupom porušil právo žalobcu

na spravodlivý súdny proces, čím zaťažil odvolacie konanie procesnou vadou, ktorou odňal

dovolateľovi možnosť konať pred súdom.

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a uviedol, že sa stotožňuje

s právnym názorom súdov, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nielenže nepredložil, ale

ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Vyjadrenie žalovaného

k odvolaniu žalobcu obsahovalo argumentáciu žalovaného, ktorá bola žalobcovi známa už

v prvostupňovom konaní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že odvolací súd

pri oboznamovaní účastníkov konania so súdnym spisom opätovne oboznámil účastníkov

s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. l 0. s. p.) po zistení, že

dovolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. l 0. s. p.), má

5

náležitosti vyžadované podľa ust. § 241 0. s. p., skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu

dovolania, skúmal, či v danej veci je dovolanie prípustné.

Podľa ust. ods. l dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Zákon - prípustnosť dovolania pripúšťa podľa ust.

§ 237, § 238 a § 239.

Dovolaním je napadnutý právoplatný rozsudok odvolacieho súdu, preto dovolací súd

skúmal prípustnosť dovolania podľa ust. a

Ustanovenie ods. l a 2 stanovuje podmienky prípustnosti dovolania voči

uzneseniam odvolacích súdov. Pretože dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania preto nie je možné vyvodiť podľa ust. § 239 ods. l

a 2 , keďže toto ustanovenie sa vzťahuje na inú formu rozhodnutia odvolacieho

súdu, a to uznesenie.

Podľa ust. , a dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,

v rozhodnutí sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného

v tejto veci, ide o rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Odvolací súd konštatoval, že prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3

nie je daná, pretože odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,

nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia , že dovolanie je prípustné. Rovnako

odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu - takýto názor vyslovený

6

dovolacím súdom nebol a rozsudok prvostupňového súdu vo svojom výroku nevyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. , t. j., že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd je povinný skúmať, či v konaní pred nižšími stupňami nedošlo k vadám

taxatívne vymenovanými v ust. , aj keď dovolateľ nevyvodil prípustnosť

dovolania z týchto vád.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol senát nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutí súdov nižších stupňov a ako aj konaní, ktoré

ich rozhodnutiam predchádzali, konštatoval, že v nich nedošlo k vadám uvedeným v § 237

písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ Vady uvedené v , , , , a

dovolateľ ani nenamietal.

Podľa ust. odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie

postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných

mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,

ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho

postupu súdu vylúčený.

7

Dovolateľ ako odňatie možnosti konať pred súdom vidí v postupe odvolacieho súdu,

ktorý mu nezaslal vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu.

Podľa ust. ods. l , ak nejde o prípad uvedený v ods. l druhej vete,

doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Podľa odseku 2 len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie

odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu

súdu.

Súd prvého stupňa je teda povinný doručiť každé odvolanie, a ak porušenie tejto

povinnosti neodstráni ani odvolací súd ( ), porušenie tohto procesného postupu

môže mať za následok vadu odvolacieho konania podľa Zákon súdu

prvého stupňa neukladá povinnosť doručiť vyjadrenia k odvolaniu ostatným účastníkom

konania.

Dovolací súd preto dospel k názoru, že nedoručením vyjadrenia žalovaného

k odvolaniu žalobcu nedošlo k vade odvolacieho konania tak, ako to má na mysli ust. § 237

písm. f/

Dovolateľ ako odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj nevysporiadanie sa

odvolacieho súdu so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní. Má za to, že preukázanie

nedostatkov, tvrdených žalovaným o zabezpečení EZS (či spĺňala požiadavky STN 33 4590,

či technická dokumentácia nezodpovedala STN 334590 a že akustické hlásiče neboli vhodne

umiestnené a neboli predložené doklady o homologizácii prvkov EZS), bolo možné preukázať

výlučne znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom príslušného odboru a odvetvia a nie

odborno-technickým vyjadrením č. 11/2005 z 24. apríla 2005 vyhotovené Ing. K.. Toto

vyjadrenie nie je relevantný dôkaz preukazujúci, že predajňa spoločnosti bola alebo nebola

dostatočne zabezpečená.

8

Dovolací súd preto skúmal, či žalobca doplnenie dokazovania navrhol na súde prvého

stupňa, alebo vo svojom odvolaní.

Podľa ust. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť

účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložiť alebo označiť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú

odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205 a.

Podľa ust. § 205a skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z predloženého spisového materiálu dovolací súd konštatoval, že skutočnosti

uplatnené dovolateľom v odvolacom konaní nespĺňajú kritéria, ktoré sú stanovené v § 205a

a odvolací súd postupoval správne, keď k nim neprihliadol, pričom svoj postup

náležité odôvodnil. Dovolateľ bol riadne súdom prvého stupňa vyzvaný, či nenavrhuje

doplniť dokazovanie, rovnako ako žalovaný s poučením podľa ust.

Účastníci konania uviedli, že poučeniu porozumeli a nenavrhujú doplnenie dokazovania (č. l.

l10). Súd prvého stupňa preto uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (č. l. l10).

Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že ani námietka žalobcu, smerujúca

voči vykonanému dokazovaniu, nie je dôvodná a nezakladá vadu konania podľa ust. § 237

písm. f/ 0. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže nezistil vady konania podľa § 237 0. s. p.,

dovolanie žalobcu odmietol podľa ust. v spojení s ust. ods. l písm.

9

c/ 0. s. p. z dôvodu, že dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému nie je

prípustné.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. ods. l a ods. l , a to podľa úspechu účastníkov v dovolacom

konaní. Úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže mu

v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. októbra 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová