Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-65-2021.pdf
PDF · 90.32 KB
No categories available
16Co/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., C. č. XXX, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom 990 01 Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanej: T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom 990 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, o zaplatenie 9.328,63 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/39/2020-111 zo dňa 29. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.250,63 € s úrokom z omeškania zo sumy 150,- € od 11. 12. 2020 až do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,63 € od 11. 09. 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,- € od 11. 10. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 11. 11. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 11. 12. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 150,- € od 11. 01. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 150,- € od 11. 02. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 150,- € od 11. 03. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 150,- € od 11. 04. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 150,- € od 11. 05. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 150,- € od 11. 06. 2020 až do zaplatenia a zo sumy 150,- € od 11. 08. 2020 až do zaplatenia, z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z o s t á v a nedotknutý.
IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.250,63 € s príslušenstvom v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 9.328,63 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročnej z dlžnej sumy od podania žaloby až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovanej ako svojej vnučke poskytol finančné prostriedky vo výške 9.878,- € titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Tieto prostriedky nadobudol žalobca zmluvou o pôžičke uzavretou so Slovenskou poštou, a. s., nakoľko jeho vnučke nebol poskytnutý úver, pretože bola evidovaná v registri dlžníkov. Žalobca zobral úver na svoje meno vo výške 14.000,-
€, ktorým čiastočne financoval svoje dva úvery a zostatok poskytol žalovanej, a to dňa 12. 08. 2019 sumu 8.588,- €, dňa 15. 08. 2019 sumu 500,- €, dňa 20. 08. 2019 sumu 300,-€ a dňa 24. 08. 2019 sumu 490,- €. Finančné prostriedky sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške po 150,- € mesačne splatných vždy do 10. dňa v mesiaci na úverový účet žalobcu vedený v Poštovej banke, a. s., č. účtu SK91 6500 0473 001 6569 70. Ku dňu podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 549,37 € a neuhradila zvyšok sumy vo výške 9.328,63 €.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 12. 08. 2019 ústna zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 9.878,- € a žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v mesačných splátkach po 150,- € splatných vždy do 10. dňa v mesiaci na úverový účet žalobcu vedený v Poštovej banke. Žalovaná potvrdila, že na základe požiadavky žalobcu začala žalobcovi platiť mesačnú splátku pôžičky vo výške 150,- €, a teda pristúpila na návrh žalobcu ohľadne výšky splátky pôžičky. Žalovaná tiež potvrdila, že zamestnankyňa banky jej poskytla číslo účtu, na ktorý má uhrádzať mesačné splátky do 10. dňa v mesiaci. Súd teda dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k dohode ohľadom výšky mesačnej splátky a tiež jej splatnosti. V konaní nebolo preukázané, že súčasťou zmluvy o pôžičke bola aj dohoda zmluvných strán o tom, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky môže žalobca žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky naraz, a preto podľa právneho názoru okresného súdu žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie splatných omeškaných splátok. Ku dňu vyhlásenia rozsudku sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním splátok za mesiac 09/2019 vo výške 5,63 € (150,- € - 128,37 € zaplatená splátka
- 16,- € čiastočná úhrada 27. 12. 2019), za mesiac 10/2019 vo výške 25,- € (150,- € - 125,- € zaplatená splátka), za mesiac 11/2019 vo výške 10,- € (150,- € - 140,- € zaplatená splátka), za mesiac 12/2019 vo výške 10,- € (150,- € - 140,- € zaplatená splátka), za mesiac 01/2020, 08/2020, 12/2020, 02/2021, 03/2021, 04/2021, 05/2021 a 06/2021 - 8x po 150,- €. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná ku dňu podania žaloby žalobcovi uhradila v mesačných splátkach sumu 549,37 € (12. 09. 2019 sumu 128,37 €, 11. 10. 2019 sumu 125,- €, 08. 11. 2019 sumu 140,- €, 23. 12. 2019 sumu 140,- €, 27. 12. 2019 sumu 16,- € = spolu 549,37 €. Od poskytnutia pôžičky ku dňu vyhlásenia rozsudku (od 09/2019 do 06/2021) mala žalovaná zaplatiť na účet Poštovej banky, a. s. 22 mesačných splátok v celkovej výške 3.300,- €, pričom preukázateľne zaplatila sumu 2.049,37 € (549,37 € + 1.500,- €, t. j. 10 splátok po 150,- €). Žalovaná nepreukázala v konaní, že by medzi ňou a žalobcom bola uzatvorená dohoda o tom, že keď v termíne splatnosti splátku nemôže zaplatiť, môže ju potom dodatočne zaplatiť vtedy, keď bude môcť. Je zrejmé, že žalobca je starobný dôchodca s príjmom 431,70 €, a preto nemohol mať záujem na uzatvorení takejto dohody, pretože by si nemohol dovoliť zaplatiť banke navyše mesačnú splátku úveru vo výške 150,- €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi omeškané splátky v celkovej výške 1.250,63 €. Zvyšok žaloby zamietol ako nedôvodný.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 656, § 565 Občianskeho zákonníka, o nároku na úroky z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanej, ktorá mala v konaní väčší úspech ako žalobca, náhradu trov konania nepriznal, keď na podklade preukázaných osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobcu žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko je starobný dôchodca s príjmom 431,70 €. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl aj v povahe a okolnostiach sporu, keďže v prejednávanej veci išlo o spor medzi starým otcom a vnučkou ohľadne splácania poskytnutej pôžičky, keď žalobca ako starobný dôchodca si zobral úver za tým účelom, aby potom následne časť poskytnutých finančných prostriedkov požičal žalovanej, keďže žalovaná nespĺňala predpoklady na poskytnutie úveru. Žalobca si teda bral úver najmä s dobrým úmyslom pomôcť svojej vnučke, ktorá napokon dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas, v dôsledku čoho je potom spoluzodpovedná za to, že banka môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
4. Proti rozsudku okresného súdu žalovaná podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie. Rozsudok napadla z dôvodu zrejmej nesprávnosti a nejasnosti rozsudku, keď súd odmietol vykonať zásadný dôkaz, ktorý dokonca navrhoval aj právny zástupca žalobcu, a to vyžiadanie si od peňažného ústavu dokladu o tom, koľko bolo uhradené na účet peňažného ústavu zo strany žalovanej a či je pravdou, že peňažný ústav poskytol odklad splatnosti úveru. Ak žalobca nemal povinnosť platiť jednotlivé splátky úveru, tak ich nemala povinnosť platiť za uvedené obdobie ani žalovaná a nemohla byť preto v omeškaní so splatením jednotlivých splátok. Poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobca je
zastúpený na základe plnej moci advokátkou, pričom plná moc je „vo veci návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa § 265 a nasl. CSP“, pričom je otázne, či takéto splnomocnenie bolo aj vo veci zastupovania pred súdom.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že je nepochybné, že zmluva o úvere medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom je samostatná zmluva, ktorá nie je žiadnym spôsobom prepojená, resp. nadväzná na záväzok žalovanej voči žalobcovi. Tvrdil, že plnomocenstvo udelil advokátke. Bola udelená vo veci návrhu na vydanie platobného rozkazu a je zrejmé, že takáto formulácia plnej moci je do celého konania. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridŕža dôvodov svojho odvolania a tvrdila, že o náhrade trov konania mal súd rozhodnúť podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP čiastočne potvrdil, čiastočne podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a čiastočne ponechal nedotknutým.
8. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie (vo vzťahu k výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.250,63 € s úrokom z omeškania zo sumy 150,- € od 11. 12. 2020 až do zaplatenia a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nezistil ani, že by malo konanie inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo že by súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná napadla rozsudok z dôvodu zrejmej nesprávnosti a nejasnosti, keď za túto nesprávnosť a nejasnosť považovala tú skutočnosť, že súd odmietol vykonať dôkaz - vyžiadanie si od peňažného ústavu dokladov o tom, koľko bolo uhradené na účet peňažného ústavu zo strany žalovanej, a či je pravdou, že peňažný ústav poskytol odklad splatnosti úveru. K tejto skutočnosti odvolací súd podotýka, že nevykonanie navrhnutého dôkazu v súdenej veci neznamená zrejmú nesprávnosť alebo nejasnosť rozsudku a súd žalovanou navrhované dôkazy nemusel vykonať z dôvodu, že mal riadne objasnený skutkový stav veci, ktorý bol zistený výsluchmi strán sporu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná neuhradila niektoré splátky pôžičky a žalovaná v konaní preukázala, ktoré splátky pôžičky uhradila a túto skutočnosť žalobca nenamietal, nebol vo veci dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie dopytom na peňažný ústav. Taktiež nebol dôvod zisťovať v peňažnom ústave - v Poštovej banke, a. s., či bol žalobcovi poskytnutý odklad splatnosti úveru, keďže táto skutočnosť nesúvisí s povinnosťou žalovanej uhrádzať splátky pôžičky napriek tomu, že sa strany sporu dohodli, že žalovaná bude tieto splátky splácať v Poštovej banke, a. s. Poštová banka, a. s., totiž nie je v žiadnom vzťahu ku žalovanej, prípadný odklad splátok úveru z úverovej zmluvy uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom nemá žiadny vplyv na povinnosť splácať žalovanou splátky pôžičky žalobcovi tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa v uvedenom výroku plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9. Pokiaľ žalovaná namietala, že okresný súd prekročil rámec žaloby, keď priznal žalobcovi jednotlivé úroky z každej splátky zvlášť, pričom žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 9.328,63 € spolu s 5 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 11. 12. 2020.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.