Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
80a/389181.983766.pdf
PDF · 165.65 KB
No categories available
5Obo/69/2012
Najvyšší súd 5 Obo 69/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T., M., X., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou K., s. r. o., V., IČO: X., proti ţalovanému: I., s. r. o., P., IČO: X.,
zastúpenému advokátom JUDr. P., O., o zaplatenie 1 194 981,08 eur s príslušenstvom zo
zmenky, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2012, č.
k. 7 Cb 65/2004-797, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2012,
č. k. 7 Cb 65/2004-797 s a z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz
vydaný Krajským súdom v Bratislave 19. decembra 2003, č. k. 17 Zm 362/2003-39 v celom
rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému
53 242,85 eur náhrady trov konania a k rukám právneho zástupcu ţalovaného 65 062,01 eur
náhrady trov právneho zastúpenia.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe predmetom sporu je vlastná zmenka vystavená 01.
júla 2003, v mieste splatnosti v Bratislave ţalovanou spoločnosťou, ktorou sa zaviazala
prvému majiteľovi zmenky na zmenkovú istinu 36 mil. Sk. Pri podpise vystaviteľa a súčasne
dlţníka zo zmenky je strojom vypísané meno R., konateľ a jeho podpis. R. bol konateľom
spoločnosti do 28. novembra 1999. Na základe návrhu bol vystavený zmenkový platobný
rozkaz, proti ktorému podal ţalovaný námietky. V námietkach ţalovaný uviedol, ţe R.
zmenku ako konateľ ţalovaného nevystavil. Ďalej zo zmenky vyplýva, ţe zmenka bola
vystavená 01. júla 1999 a ešte pred vystavením zmenky v júni 1999 bolo rozhodnuté
o prevode obchodného podielu spoločníka R.. Spoločníkom spoločnosti sa 21. júla 1999 stal
E. a v účtovných dokladoch ţalovanej spoločnosti nebol evidovaný záväzok vo výške 36 mil.
Sk, ani o jeho existencii sa vtedajší spoločník a konateľ nezmienil a ţalovaný nebol ani
v ţiadnom obchodno-záväzkovom vzťahu a ani v inom vzťahu so ţalobcom, t. j. namietal
nedostatok kauzy.
Súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa predovšetkým zaoberal
námietkou procesnej povahy, ktorá poukazuje na nedostatok podmienok konania,
na existenciu ktorých súd prihliada kedykoľvek za konania. V konaní bolo nepochybne
zistené, ţe zmenka, ktorú k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pripojil
ţalobca ako originál zmenky vystavenej 01. júla 1999 na 36 mil. Sk, nie je zmenkou
vystavenou v uvedený deň, ale je antidatovaná. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice
o výsluchu svedka pred KR PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície v Bratislave ČVS: KRP-
150/OEK-BA-2005 Dn z 28. novembra 2005, kde R., ktorý zmenku za
vystaviteľa podpísal, uviedol, ţe v auguste 1999 na ţiadosť konateľa ţalobcu sa s ním stretol
v hoteli F. a tento pred ním roztrhal zmenku vystavenú 01. júla 1999, pretoţe bola poškodená
a priamo tam vystavil novú zmenku opätovne s dátumom 01. júla 1999. Konateľ spoločnosti
pôvodného ţalobcu /majiteľa zmenky/ vypovedal ako svedok v hore uvedenej veci a súhlasne
so svedkom R. uviedol, ţe zmenka vystavená 01. júla 1999 bola zničená, a preto ju roztrhal
pri stretnutí v hoteli F. a následne mu R. vystavil novú zmenku s dátumom 01. júla 1999. Toto
stretnutie sa uskutočnilo asi tri mesiace po podpise zmluvy o pôţičke /t. j. asi
v októbri 1999/.
Rozdiel vo výpovedi uvedených svedkov je len v pribliţnom dátume roztrhania
zmenky, ale z oboch výpovedí je nesporné, ţe sa tak stalo po 01. júli 1999. V námietkach
ţalovaný namietal pravosť zmenky, súd preto vykonal oboznámenie s obsahom spisu
/výpoveďami R.ho a Ing. B./ orgánu činného v trestnom konaní a účastníci konania
nerozporovali túto výpoveď v konaní pred zmenkovým súdom, ale ako ţalobca, tak aj
ţalovaný sa k nej vyjadrili. Ţalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, ţe predmetná zmenka
nebola vystavená 01. júla 1999, lebo táto bola roztrhaná a nahradená novou. Ţalobca uviedol,
ţe podľa svedeckej výpovede zmenka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, bola vystavená
ako náhradná.
Súd ďalej v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal, či sú splnené
podmienky konania a dospel k záveru, ţe ţalobca k návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu nepriloţil prvopis zmenky, vystavený 01. júla 1999 Ďalej uviedol, ţe
stratenú alebo zničenú zmenku, ktorú treba predloţiť k uplatneniu práva, moţno v zmysle
§ 185i O. s. p. len umoriť v konaní o umorení listín a to postupom podľa § 185i a nasl. O. s. p.
Uznesenie súdu o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny
zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.
Z ustanovenia § 185s O. s. p. vyplýva, ţe umorovacie konanie musí predchádzať
prípadnému vydaniu náhradnej listiny /zmenky/, pretoţe zákonné znenie predpokladá, ţe
náhradnú listinu môţe vydať ten, kto je podľa nej zaviazaný, aţ následne. Zmenka, ktorú
predloţil navrhovateľ k uplatneniu práva, nie je označená ako náhradná zmenka a navrhovateľ
ju ani takto nepredloţil. Pri vydávaní náhradnej zmenky sa musí aplikovať úprava obsiahnutá
v § 64 zmenkového a šekového zákona, znamená to, ţe takáto náhrada sa musí označiť
na zmenke číslicou, napr. „za túto druhú zmenku, prvá sa zničila“. V danom prípade platí, ţe
ţalobca k návrhu nepripojil zmenku, z ktorej by vyplývalo jeho právo na zaplatenie
zmenečnej sumy a súd preto nemal splnené podmienky pre vydanie zmenkového platobného
rozkazu.
Súd povaţoval za nadbytočné a nehospodárne vykonať dokazovanie v námietkovom
konaní i o námietke nedostatku kauzy a rozhodol tak, ţe zmenkový platobný rozkaz zrušil
v celom rozsahu.
O trovách konania rozhodol poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1 O. s. p.
a ţalovanému priznal trovy v sume 53 242,85 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu
65 062,01 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť
a zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
So záverom súdu, ţe nepredloţil listinu potrebnú k uplatneniu práva nesúhlasí, pretoţe
zmenka pripojená k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je prvopisom úplne
novej zmenky, nie je rovnopisom /duplikátom/ pôvodnej zmenky v zmysle § 64 zmenkového
a šekového zákona /ďalej len ZZŠ/. Pôvodná zmenka, ktorú R. vystavil 01. júla 1999, ako
vyplýva zo svedeckých výpovedí bola po dohode oboch strán z dôvodu jej poškodenia
dobrovoľne zničená pri ich spoločnom rokovaní v hoteli F.. Zničením tejto pôvodnej zmenky
došlo k zániku všetkých práv a povinností s touto zmenkou spojených. R. dobrovoľne vystavil
ďalšiu zmenku na rovnakú sumu 36 mil. Sk a s rovnakým dátumom vystavenia 01. júla 1999.
Táto nová zmenka plnila síce funkciu náhrady za pôvodnú dobrovoľne zničenú zmenku,
avšak jednalo sa o vystavenie prvopisu úplne novej zmenky, ktorá nebola duplikátom
pôvodnej zničenej zmenky, pričom táto nová zmenka bola antidatovaná k 01. júlu 1999. Súdu
prvého stupňa teda bola predloţená zmenka v prvopise. Odvolateľ ďalej tvrdí, ţe nová
zmenka nemohla byť rovnopisom pôvodnej zničenej zmenky, ako si to nesprávne odvodil súd
prvého stupňa, nakoľko sa jedná o vlastnú zmenku, u ktorej je vystavenie rovnopisu zo
zákona vylúčené. Moţnosť vystaviť rovnopis zmenky je upravená v prvej časti čl. I ZZŠ,
ktorá je venovaná cudzej zmenke. V druhej časti čl. I ZZŠ je obsiahnutý taxatívny výpočet
tých ustanovení prvej časti ZZŠ, ktoré regulujú i právny reţim zmenky vlastnej. Pri vlastnej
zmenke moţnosť vystaviť rovnopis zmenky v tomto výpočte nie je. Nakoľko v prejednávanej
veci sa jedná o vlastnú zmenku, vystavenie rovnopisu u nej neprichádza do úvahy, a preto ju
ani nebolo moţné označiť číslicou, napr. „za túto druhú zmenku, prvá sa zničila“ tak, ako to
nesprávne uvádza súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Preto, ak by aj bol vystavený
duplikát vlastnej zmenky, tento by sa nepovaţoval za rovnopis tejto zmenky v zmysle
§ 64 ZZŠ, ale jednalo by sa o dve samostatné zmenky, ktoré by zakladali dva samostatné
zmenkové záväzky.
Ďalej uviedol, ţe zmenka pripojená k návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu je zmenkou platnou, aj keď bola antidatovaná, vyplýva to z judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Pôvodnú dobrovoľne zničenú zmenku nebolo treba umorovať
v umorovacom konaní, lebo namiesto nej bola na základe dohody oboch účastníkov
zmenkového vzťahu vystavená dobrovoľne úplne nová zmenka v prvopise a nie náhradná
zmenka v zmysle § 185s O. s. p., ktorou sa myslí rovnopis pôvodnej zmenky podľa čl. I § 64
ZZŠ. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na toto konanie ustanovenie § 185i O. s. p.
a nasl. Keďţe pôvodná zmenka bola dobrovoľne zničená na základe dohody oboch účastníkov
zmenkového vzťahu, nebolo potrené iniciovať umorovacie konanie v zmysle ust. § 185i
O. s. p. a nasl., nakoľko zmenkový dlţník R. z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne vystavil novú
zmenku v prvopise.
Podľa odvolateľa prvostupňové konanie je postihnuté aj procesnými vadami.
Predovšetkým súd prvého stupňa porušil ustanovenie § 118 ods. 4 O. s. p., keď
pred skončením posledného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej,
nevyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu
i k právnej stránke veci a napokon na záver súd nevyhlásil dokazovanie za skončené.
Vytýka súdu prvého stupňa aj to, ţe porušil § 226 O. s. p., keď sa dôsledne nedrţal
usmernení odvolacieho súdu, resp. tieto si nesprávne vyloţil. Prvostupňový súd sa
predovšetkým zaoberal námietkou procesnej povahy- nedostatkom podmienky konania, či
predmetná zmenka bola podpísaná 01. júla 1999 a keď zistil, ţe nebola, vyvodil z toho, ţe nie
sú splnené podmienky konania. Odvolací súd však vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn.
5 Obo 62/2008 a 5 Obo 63/2008 nepovaţoval za podstatný dátum vystavenia zmenky, ako si
to nesprávne vysvetlil súd prvého stupňa, ale len tú skutočnosť, ţe nie je dôleţité tvrdenie
R., ktoré vyslovil na pojednávaní 25. marca 2008, ţe predmetnú zmenku nevidel, ale
podstatné je to, či sa na predmetnú zmenku, ako konateľ ţalovanej spoločnosti, podpísal.
Z rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, ţe ţalovaný proti zmenkovému platobnému
rozkazu vzniesol dve námietky a to: námietku nedostatku kauzy a ţe ju konateľ ţalovaného
nevystavil. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe z hľadiska logického výkladu je potrebné najskôr
sa zaoberať druhou otázkou, kto je vystaviteľom zmenky, a kto za vystaviteľa zmenku
podpísal, a aţ následne sa zaoberať otázkou existencie kauzálneho vzťahu. Najvyšší súd SR
v odvolacom rozhodnutí konštatoval, ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal včas podanou
námietkou neexistencie kauzálneho pomeru vo vzťahu zmenkového dlţníka a majiteľa
zmenky, de facto videl pochybenie súdu práve v tom, ţe neprejednal túto kauzálnu námietku
a práve z toho dôvodu jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého
stupňa však v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu v novom konaní sa nezaoberal kauzálnou
námietkou ţalovaného a z neznámeho dôvodu skúmal dátum vystavenia zmenky.
Podľa názoru ţalobcu z dôvodu abstraktnosti a samostatnosti záväzkov a stavu
súčasnej judikatúry v zmenkových veciach, nemoţno spochybňovať existenciu zmenkového
záväzku ţalovaného a jeho povinnosti zaplatiť ţalovanú sumu, vyplývajúcu z predloţenej
zmenky, ktorej pravosť bola v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná.
K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný. Ţiada napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Podľa ţalovaného koncentračná zásada nedopadá na námietky procesnej povahy,
ktoré poukázali na nedostatok podmienok konania, na existenciu ktorých súd prihliada
kedykoľvek za konania. Z povahy konania o námietkach vyplýva, ţe okrem skúmania
podmienok konania, súd bude prihliadať len k tej hmotnoprávnej obrane, ktorú ţalovaný
uplatnil v podaných námietkach. Obranou ţalovaného vo včas podaných námietkach okrem
spochybnenia pravosti zmenky v súvislosti s podpisom zmenky R. bola aj námietka
neexistencie kauzálneho pomeru vo vzťahu zmenkového dlţníka a majiteľa zmenky. Takáto
námietka je prípustná a zmenkový súd v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu musí o nej rozhodnúť. Skutočnosť, ţe predmetná zmenka nebola vystavená 01. júla
1999, ale najskôr 05. augusta 1999 bola v konaní preukázaná písomným stanoviskom
vydavateľa zmenkových tlačív Š., a. s. z 15. januára 2004 /zaloţený v spise/. Poukázal na
výpovede konateľa ţalobcu R.B. a konateľa ţalovaného R. pred Úradom justičnej
a kriminálnej polície KR PZ v Bratislave, a na konštatovanie súdu prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí. Záver súdu prvého stupňa, ţe k návrhu bola pripojená náhradná
zmenka nie prvopis, povaţoval za správny. Na záver uviedol, ţe ţalobca v rozpore
s uvedenými skutočnosťami tvrdí, ţe predloţil „úplne novú zmenku„, čím zároveň priznal, ţe
súdu predloţil tzv. „planú zmenku„ , ktorá neobsahuje ţiadnu kauzu. Prípadné dokazovanie
tejto skutočnosti v zmysle pokynu odvolacieho súdu, vzhľadom na ţalovaným vznesenú
námietku nedostatku kauzy, by preto bolo nadbytočné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./ prejednal
odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca sa domáha voči ţalovanému
vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal ţalovaného zaplatiť
ţalobcovi 36 mil. Sk zmenkovej istiny spolu so 6 % úrokom od 02. júla 2003 aţ
do zaplatenia, 120 000,- Sk zmenkovej odmeny a trovy konania.
K návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu ţalobca pripojil vlastnú
zmenku bez protestu.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz
s odôvodnením, ţe neboli splnené podmienky predmetného konania, lebo prvopis zmenky
vystavenej 01. júla 1999 na sumu 36 mil. Sk bol zničený a následne bol vystavený rovnopis
zmenky s dátumom 01. júla 1999, teda zmenka antidatovaná a navyše nebola označená ako
druhopis. Súd prvého stupňa vytýkal ţalobcovi, ţe nepostupoval podľa § 175i O. s. p. a nasl.
s tým, ţe originálna zmenka nebola umorená v umorovacom konaní.
S uvedeným názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotoţňuje, pretoţe súd
prvého stupňa opomenul, ţe predmetom konania sú zmenkové práva z vlastnej zmenky,
a preto nechal bez povšimnutia ustanovenie § 77 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový
zákon /ďalej len ZŠZ /.
Podľa § 77 ods. 1 ZŠZ pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
Indosamente /§§ 11 aţ 20/,
Sročnosti /§§ 33 aţ 37/,
Platení /§§ 38 aţ 42/,
Postihu pre neplatenie /§§ 43 aţ 50, 52 aţ 54/,
Platení pre česť /§§ 55, 59 aţ 63/,
Odpisoch /§§ 67 aţ 68/,
Zmenách /§ 69/, premlčaní /§§ 70 a 71/,
Dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu /§§ 72 aţ 74/.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia §§ 64 aţ 66 nie sú uvedené medzi
ustanoveniami, ktoré platia aj pre vlastnú zmenku a neobsahuje ich ani ods. 2 a ods. 3 tohto
ustanovenia. Z čoho vyplýva, ţe duplikáty sú vyhradené len cudzím zmenkám. V praxi sa
preto stáva to, ţe vlastné zmenky sú označované aj ako solazmenky.
V prípade ak vlastná zmenka existuje vo viacerých vyhotoveniach, ide o úplne
samostatné zmenky. Takáto situácia môţe nastať aj pri cudzej zmenke, pri ktorej ZŠZ
povoľuje vyhotovenie zmenky vo viacerých duplikátoch /z čoho zrejme vychádzal súd prvého
stupňa pri odôvodnení svojho rozhodnutia/, avšak v prípade vyhotovenia duplikátov je v texte
listiny kaţdé vyhotovenie číslované, ak nie je niektoré vyhotovenie rovnakých cudzích
zmeniek očíslované, má to za následok, ţe vznikne samostatný zmenkový záväzok. Preto
v prejednávanej veci ide zmenku vyhotovenú ako samostatný zmenkový záväzok, to bolo
zrejme aj úmyslom vystaviteľa, ako to vyplýva zo zhodnej výpovede svedkov, v tom čase
vykonávajúcich funkciu štatutárnych zástupcov vystaviteľa zmenky a vlastníka zmenky.
Ktorú výpoveď súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil.
Pokiaľ súd prvého stupňa povaţoval za potrebné, aby sa zachovali práva zo zmenky,
poškodenú, alebo zničenú zmenku umoriť, je potrebné uviesť, ţe podstatou umorenia je
zbaviť stratenú alebo zničenú zmenku jej účinnosti a preniesť túto schopnosť na inú listinu.
Dôsledkom tohto konania je, ţe pôvodná zmenka nebude naďalej nositeľom zmenkovej
obligácie, teda prestane byť cenným papierom a zmenkový záväzok bude vtelený do inej
listiny. Ak by sa neskôr ukázalo, ţe zmenka nebola stratená alebo zničená a objavila by sa
po umorení, takáto zmenka by uţ nebola cenným papierom, ale len bezcenným papierom.
Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia, ktorým sa prehlasuje zmenka za umorenú, stane sa
toto uznesenie súdu nositeľom práv zo zmenky a navrhovateľ sa týmto uznesením legitimuje
voči zmenkovým dlţníkom.
V prejednávanom prípade však takáto situácia nenastala, čo však nemá za následok, ţe
zmenka predloţená súdu nie je cenným papierom a nie je samostatnou zmenkou, ako to
vyplýva z vyššie uvedeného. Ţalobca sa ako zmenkový veriteľ v danom prípade legitimoval
zmenkou, ktorá bola vyhotovená v dvoch vyhotoveniach a kaţdý predstavuje samostatný
zmenkový záväzok. Preto súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď zmenkový platobný
rozkaz zrušil z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky konania.
Keďţe súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky konania,
povaţoval za nehospodárne a nadbytočné vykonať dokazovanie v námietkovom konaní
o nedostatku kauzy.
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, ktorému odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 O. s. p. zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie, vykonať
dokazovanie o všetkých námietkach ţalovaného, ktoré podal v zákonnej lehote proti
zmenkovému platobnému rozkazu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 21. októbra 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková