Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/69/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T., M., X., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou K., s. r. o., V., IČO: X., proti ţalovanému: I., s. r. o., P., IČO: X.,

zastúpenému advokátom JUDr. P., O., o zaplatenie 1 194 981,08 eur s príslušenstvom zo

zmenky, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2012, č.

k. -797, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2012,

č. k. -797 s a z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz

vydaný Krajským súdom v Bratislave 19. decembra 2003, č. k. -39 v celom

rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému

53 242,85 eur náhrady trov konania a k rukám právneho zástupcu ţalovaného 65 062,01 eur

náhrady trov právneho zastúpenia.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe predmetom sporu je vlastná zmenka vystavená 01.

júla 2003, v mieste splatnosti v Bratislave ţalovanou spoločnosťou, ktorou sa zaviazala

prvému majiteľovi zmenky na zmenkovú istinu 36 mil. Sk. Pri podpise vystaviteľa a súčasne

dlţníka zo zmenky je strojom vypísané meno R., konateľ a jeho podpis. R. bol konateľom

spoločnosti do 28. novembra 1999. Na základe návrhu bol vystavený zmenkový platobný

rozkaz, proti ktorému podal ţalovaný námietky. V námietkach ţalovaný uviedol, ţe R.

zmenku ako konateľ ţalovaného nevystavil. Ďalej zo zmenky vyplýva, ţe zmenka bola

vystavená 01. júla 1999 a ešte pred vystavením zmenky v júni 1999 bolo rozhodnuté

o prevode obchodného podielu spoločníka R.. Spoločníkom spoločnosti sa 21. júla 1999 stal

E. a v účtovných dokladoch ţalovanej spoločnosti nebol evidovaný záväzok vo výške 36 mil.

Sk, ani o jeho existencii sa vtedajší spoločník a konateľ nezmienil a ţalovaný nebol ani

2

v ţiadnom obchodno-záväzkovom vzťahu a ani v inom vzťahu so ţalobcom, t. j. namietal

nedostatok kauzy.

Súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa predovšetkým zaoberal

námietkou procesnej povahy, ktorá poukazuje na nedostatok podmienok konania,

na existenciu ktorých súd prihliada kedykoľvek za konania. V konaní bolo nepochybne

zistené, ţe zmenka, ktorú k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pripojil

ţalobca ako originál zmenky vystavenej 01. júla 1999 na 36 mil. Sk, nie je zmenkou

vystavenou v uvedený deň, ale je antidatovaná. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice

o výsluchu svedka pred KR PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície v Bratislave ČVS: KRP-

150/OEK-BA-2005 Dn z 28. novembra 2005, kde R., ktorý zmenku za

vystaviteľa podpísal, uviedol, ţe v auguste 1999 na ţiadosť konateľa ţalobcu sa s ním stretol

v hoteli F. a tento pred ním roztrhal zmenku vystavenú 01. júla 1999, pretoţe bola poškodená

a priamo tam vystavil novú zmenku opätovne s dátumom 01. júla 1999. Konateľ spoločnosti

pôvodného ţalobcu /majiteľa zmenky/ vypovedal ako svedok v hore uvedenej veci a súhlasne

so svedkom R. uviedol, ţe zmenka vystavená 01. júla 1999 bola zničená, a preto ju roztrhal

pri stretnutí v hoteli F. a následne mu R. vystavil novú zmenku s dátumom 01. júla 1999. Toto

stretnutie sa uskutočnilo asi tri mesiace po podpise zmluvy o pôţičke /t. j. asi

v októbri 1999/.

Rozdiel vo výpovedi uvedených svedkov je len v pribliţnom dátume roztrhania

zmenky, ale z oboch výpovedí je nesporné, ţe sa tak stalo po 01. júli 1999. V námietkach

ţalovaný namietal pravosť zmenky, súd preto vykonal oboznámenie s obsahom spisu

/výpoveďami R.ho a Ing. B./ orgánu činného v trestnom konaní a účastníci konania

nerozporovali túto výpoveď v konaní pred zmenkovým súdom, ale ako ţalobca, tak aj

ţalovaný sa k nej vyjadrili. Ţalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, ţe predmetná zmenka

nebola vystavená 01. júla 1999, lebo táto bola roztrhaná a nahradená novou. Ţalobca uviedol,

ţe podľa svedeckej výpovede zmenka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, bola vystavená

ako náhradná.

Súd ďalej v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal, či sú splnené

podmienky konania a dospel k záveru, ţe ţalobca k návrhu na vydanie zmenkového

platobného rozkazu nepriloţil prvopis zmenky, vystavený 01. júla 1999 Ďalej uviedol, ţe

3

stratenú alebo zničenú zmenku, ktorú treba predloţiť k uplatneniu práva, moţno v zmysle

len umoriť v konaní o umorení listín a to postupom podľa a nasl.

Uznesenie súdu o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny

zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.

Z ustanovenia vyplýva, ţe umorovacie konanie musí predchádzať

prípadnému vydaniu náhradnej listiny /zmenky/, pretoţe zákonné znenie predpokladá, ţe

náhradnú listinu môţe vydať ten, kto je podľa nej zaviazaný, aţ následne. Zmenka, ktorú

predloţil navrhovateľ k uplatneniu práva, nie je označená ako náhradná zmenka a navrhovateľ

ju ani takto nepredloţil. Pri vydávaní náhradnej zmenky sa musí aplikovať úprava obsiahnutá

v § 64 zmenkového a šekového zákona, znamená to, ţe takáto náhrada sa musí označiť

na zmenke číslicou, napr. „za túto druhú zmenku, prvá sa zničila“. V danom prípade platí, ţe

ţalobca k návrhu nepripojil zmenku, z ktorej by vyplývalo jeho právo na zaplatenie

zmenečnej sumy a súd preto nemal splnené podmienky pre vydanie zmenkového platobného

rozkazu.

Súd povaţoval za nadbytočné a nehospodárne vykonať dokazovanie v námietkovom

konaní i o námietke nedostatku kauzy a rozhodol tak, ţe zmenkový platobný rozkaz zrušil

v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol poukazom na ustanovenie

a ţalovanému priznal trovy v sume 53 242,85 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu

65 062,01 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť

a zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní došlo k vadám

uvedeným v

So záverom súdu, ţe nepredloţil listinu potrebnú k uplatneniu práva nesúhlasí, pretoţe

zmenka pripojená k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je prvopisom úplne

novej zmenky, nie je rovnopisom /duplikátom/ pôvodnej zmenky v zmysle § 64 zmenkového

a šekového zákona /ďalej len ZZŠ/. Pôvodná zmenka, ktorú R. vystavil 01. júla 1999, ako

vyplýva zo svedeckých výpovedí bola po dohode oboch strán z dôvodu jej poškodenia

dobrovoľne zničená pri ich spoločnom rokovaní v hoteli F.. Zničením tejto pôvodnej zmenky

došlo k zániku všetkých práv a povinností s touto zmenkou spojených. R. dobrovoľne vystavil

ďalšiu zmenku na rovnakú sumu 36 mil. Sk a s rovnakým dátumom vystavenia 01. júla 1999.

Táto nová zmenka plnila síce funkciu náhrady za pôvodnú dobrovoľne zničenú zmenku,

avšak jednalo sa o vystavenie prvopisu úplne novej zmenky, ktorá nebola duplikátom

pôvodnej zničenej zmenky, pričom táto nová zmenka bola antidatovaná k 01. júlu 1999. Súdu

prvého stupňa teda bola predloţená zmenka v prvopise. Odvolateľ ďalej tvrdí, ţe nová

zmenka nemohla byť rovnopisom pôvodnej zničenej zmenky, ako si to nesprávne odvodil súd

prvého stupňa, nakoľko sa jedná o vlastnú zmenku, u ktorej je vystavenie rovnopisu zo

zákona vylúčené. Moţnosť vystaviť rovnopis zmenky je upravená v prvej časti čl. I ZZŠ,

ktorá je venovaná cudzej zmenke. V druhej časti čl. I ZZŠ je obsiahnutý taxatívny výpočet

tých ustanovení prvej časti ZZŠ, ktoré regulujú i právny reţim zmenky vlastnej. Pri vlastnej

zmenke moţnosť vystaviť rovnopis zmenky v tomto výpočte nie je. Nakoľko v prejednávanej

veci sa jedná o vlastnú zmenku, vystavenie rovnopisu u nej neprichádza do úvahy, a preto ju

ani nebolo moţné označiť číslicou, napr. „za túto druhú zmenku, prvá sa zničila“ tak, ako to

nesprávne uvádza súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Preto, ak by aj bol vystavený

duplikát vlastnej zmenky, tento by sa nepovaţoval za rovnopis tejto zmenky v zmysle

§ 64 ZZŠ, ale jednalo by sa o dve samostatné zmenky, ktoré by zakladali dva samostatné

zmenkové záväzky.

Ďalej uviedol, ţe zmenka pripojená k návrhu na vydanie zmenkového platobného

rozkazu je zmenkou platnou, aj keď bola antidatovaná, vyplýva to z judikatúry Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Pôvodnú dobrovoľne zničenú zmenku nebolo treba umorovať

v umorovacom konaní, lebo namiesto nej bola na základe dohody oboch účastníkov

zmenkového vzťahu vystavená dobrovoľne úplne nová zmenka v prvopise a nie náhradná

zmenka v zmysle , ktorou sa myslí rovnopis pôvodnej zmenky podľa čl. I

ZZŠ. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na toto konanie ustanovenie

a nasl. Keďţe pôvodná zmenka bola dobrovoľne zničená na základe dohody oboch účastníkov

5

zmenkového vzťahu, nebolo potrené iniciovať umorovacie konanie v zmysle ust. § 185i

a nasl., nakoľko zmenkový dlţník R. z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne vystavil novú

zmenku v prvopise.

Podľa odvolateľa prvostupňové konanie je postihnuté aj procesnými vadami.

Predovšetkým súd prvého stupňa porušil ustanovenie , keď

pred skončením posledného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej,

nevyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci a napokon na záver súd nevyhlásil dokazovanie za skončené.

Vytýka súdu prvého stupňa aj to, ţe porušil , keď sa dôsledne nedrţal

usmernení odvolacieho súdu, resp. tieto si nesprávne vyloţil. Prvostupňový súd sa

predovšetkým zaoberal námietkou procesnej povahy- nedostatkom podmienky konania, či

predmetná zmenka bola podpísaná 01. júla 1999 a keď zistil, ţe nebola, vyvodil z toho, ţe nie

sú splnené podmienky konania. Odvolací súd však vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn.

a nepovaţoval za podstatný dátum vystavenia zmenky, ako si

to nesprávne vysvetlil súd prvého stupňa, ale len tú skutočnosť, ţe nie je dôleţité tvrdenie

R., ktoré vyslovil na pojednávaní 25. marca 2008, ţe predmetnú zmenku nevidel, ale

podstatné je to, či sa na predmetnú zmenku, ako konateľ ţalovanej spoločnosti, podpísal.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, ţe ţalovaný proti zmenkovému platobnému

rozkazu vzniesol dve námietky a to: námietku nedostatku kauzy a ţe ju konateľ ţalovaného

nevystavil. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe z hľadiska logického výkladu je potrebné najskôr

sa zaoberať druhou otázkou, kto je vystaviteľom zmenky, a kto za vystaviteľa zmenku

podpísal, a aţ následne sa zaoberať otázkou existencie kauzálneho vzťahu. Najvyšší súd SR

v odvolacom rozhodnutí konštatoval, ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal včas podanou

námietkou neexistencie kauzálneho pomeru vo vzťahu zmenkového dlţníka a majiteľa

zmenky, de facto videl pochybenie súdu práve v tom, ţe neprejednal túto kauzálnu námietku

a práve z toho dôvodu jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého

stupňa však v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu v novom konaní sa nezaoberal kauzálnou

námietkou ţalovaného a z neznámeho dôvodu skúmal dátum vystavenia zmenky.

Podľa názoru ţalobcu z dôvodu abstraktnosti a samostatnosti záväzkov a stavu

súčasnej judikatúry v zmenkových veciach, nemoţno spochybňovať existenciu zmenkového

záväzku ţalovaného a jeho povinnosti zaplatiť ţalovanú sumu, vyplývajúcu z predloţenej

zmenky, ktorej pravosť bola v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná.

K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný. Ţiada napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Podľa ţalovaného koncentračná zásada nedopadá na námietky procesnej povahy,

ktoré poukázali na nedostatok podmienok konania, na existenciu ktorých súd prihliada

kedykoľvek za konania. Z povahy konania o námietkach vyplýva, ţe okrem skúmania

podmienok konania, súd bude prihliadať len k tej hmotnoprávnej obrane, ktorú ţalovaný

uplatnil v podaných námietkach. Obranou ţalovaného vo včas podaných námietkach okrem

spochybnenia pravosti zmenky v súvislosti s podpisom zmenky R. bola aj námietka

neexistencie kauzálneho pomeru vo vzťahu zmenkového dlţníka a majiteľa zmenky. Takáto

námietka je prípustná a zmenkový súd v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému

rozkazu musí o nej rozhodnúť. Skutočnosť, ţe predmetná zmenka nebola vystavená 01. júla

1999, ale najskôr 05. augusta 1999 bola v konaní preukázaná písomným stanoviskom

vydavateľa zmenkových tlačív Š., a. s. z 15. januára 2004 /zaloţený v spise/. Poukázal na

výpovede konateľa ţalobcu R.B. a konateľa ţalovaného R. pred Úradom justičnej

a kriminálnej polície KR PZ v Bratislave, a na konštatovanie súdu prvého stupňa

v napadnutom rozhodnutí. Záver súdu prvého stupňa, ţe k návrhu bola pripojená náhradná

zmenka nie prvopis, povaţoval za správny. Na záver uviedol, ţe ţalobca v rozpore

s uvedenými skutočnosťami tvrdí, ţe predloţil „úplne novú zmenku„, čím zároveň priznal, ţe

súdu predloţil tzv. „planú zmenku„ , ktorá neobsahuje ţiadnu kauzu. Prípadné dokazovanie

tejto skutočnosti v zmysle pokynu odvolacieho súdu, vzhľadom na ţalovaným vznesenú

námietku nedostatku kauzy, by preto bolo nadbytočné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal

odvolanie ţalobcu podľa , bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca sa domáha voči ţalovanému

vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi 36 mil. Sk zmenkovej istiny spolu so 6 % úrokom od 02. júla 2003 aţ

do zaplatenia, 120 000,- Sk zmenkovej odmeny a trovy konania.

K návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu ţalobca pripojil vlastnú

zmenku bez protestu.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz

s odôvodnením, ţe neboli splnené podmienky predmetného konania, lebo prvopis zmenky

vystavenej 01. júla 1999 na sumu 36 mil. Sk bol zničený a následne bol vystavený rovnopis

zmenky s dátumom 01. júla 1999, teda zmenka antidatovaná a navyše nebola označená ako

druhopis. Súd prvého stupňa vytýkal ţalobcovi, ţe nepostupoval podľa a nasl.

s tým, ţe originálna zmenka nebola umorená v umorovacom konaní.

S uvedeným názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotoţňuje, pretoţe súd

prvého stupňa opomenul, ţe predmetom konania sú zmenkové práva z vlastnej zmenky,

a preto nechal bez povšimnutia ustanovenie zmenkový a šekový

zákon /ďalej len ZŠZ /.

Podľa § 77 ods. 1 ZŠZ pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu

ustanovenia dané pre cudziu zmenku o

Indosamente /§§ 11 aţ 20/,

Sročnosti /§§ 33 aţ 37/,

Platení /§§ 38 aţ 42/,

Postihu pre neplatenie /§§ 43 aţ 50, 52 aţ 54/,

Platení pre česť /§§ 55, 59 aţ 63/,

Odpisoch /§§ 67 aţ 68/,

Zmenách /§ 69/, premlčaní /§§ 70 a 71/,

Dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu /§§ 72 aţ 74/.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia §§ 64 aţ 66 nie sú uvedené medzi

ustanoveniami, ktoré platia aj pre vlastnú zmenku a neobsahuje ich ani ods. 2 a ods. 3 tohto

ustanovenia. Z čoho vyplýva, ţe duplikáty sú vyhradené len cudzím zmenkám. V praxi sa

preto stáva to, ţe vlastné zmenky sú označované aj ako solazmenky.

V prípade ak vlastná zmenka existuje vo viacerých vyhotoveniach, ide o úplne

samostatné zmenky. Takáto situácia môţe nastať aj pri cudzej zmenke, pri ktorej ZŠZ

8

povoľuje vyhotovenie zmenky vo viacerých duplikátoch /z čoho zrejme vychádzal súd prvého

stupňa pri odôvodnení svojho rozhodnutia/, avšak v prípade vyhotovenia duplikátov je v texte

listiny kaţdé vyhotovenie číslované, ak nie je niektoré vyhotovenie rovnakých cudzích

zmeniek očíslované, má to za následok, ţe vznikne samostatný zmenkový záväzok. Preto

v prejednávanej veci ide zmenku vyhotovenú ako samostatný zmenkový záväzok, to bolo

zrejme aj úmyslom vystaviteľa, ako to vyplýva zo zhodnej výpovede svedkov, v tom čase

vykonávajúcich funkciu štatutárnych zástupcov vystaviteľa zmenky a vlastníka zmenky.

Ktorú výpoveď súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil.

Pokiaľ súd prvého stupňa povaţoval za potrebné, aby sa zachovali práva zo zmenky,

poškodenú, alebo zničenú zmenku umoriť, je potrebné uviesť, ţe podstatou umorenia je

zbaviť stratenú alebo zničenú zmenku jej účinnosti a preniesť túto schopnosť na inú listinu.

Dôsledkom tohto konania je, ţe pôvodná zmenka nebude naďalej nositeľom zmenkovej

obligácie, teda prestane byť cenným papierom a zmenkový záväzok bude vtelený do inej

listiny. Ak by sa neskôr ukázalo, ţe zmenka nebola stratená alebo zničená a objavila by sa

po umorení, takáto zmenka by uţ nebola cenným papierom, ale len bezcenným papierom.

Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia, ktorým sa prehlasuje zmenka za umorenú, stane sa

toto uznesenie súdu nositeľom práv zo zmenky a navrhovateľ sa týmto uznesením legitimuje

voči zmenkovým dlţníkom.

V prejednávanom prípade však takáto situácia nenastala, čo však nemá za následok, ţe

zmenka predloţená súdu nie je cenným papierom a nie je samostatnou zmenkou, ako to

vyplýva z vyššie uvedeného. Ţalobca sa ako zmenkový veriteľ v danom prípade legitimoval

zmenkou, ktorá bola vyhotovená v dvoch vyhotoveniach a kaţdý predstavuje samostatný

zmenkový záväzok. Preto súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď zmenkový platobný

rozkaz zrušil z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky konania.

Keďţe súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky konania,

povaţoval za nehospodárne a nadbytočné vykonať dokazovanie v námietkovom konaní

o nedostatku kauzy.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, ktorému odvolací súd napadnutý rozsudok

podľa , zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie, vykonať

9

dokazovanie o všetkých námietkach ţalovaného, ktoré podal v zákonnej lehote proti

zmenkovému platobnému rozkazu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková