Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: F. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX A., D.: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102707496/2019 zo dňa 22.11.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 13.02.2020, doručenou na Krajský súd v Košiciach toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102707496/2019 zo dňa 22.11.2019, ktorým tento ako príslušný správny orgán v zmysle ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 409281/2019 zo dňa 15.7.2019, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 108 414,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4.štvrťrok 2017.

I. Administratívne konanie

2. Správca dane - Daňový úrad Košice, vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100524533/2019 zo dňa 27.02.2019, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100527308/2019 zo dňa 27.02.2019 žalobcovi doručený dňa 19.03.2019. Žalobca v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole (ev. č. 606487103/2019) zo dňa 09.04.2019 predložil správcovi dane pripomienky k zisteniam, uvedeným v protokole a predložil doklady - zmluvu a dodatok č.1 medzi F. A. a STI-MARIVA s.r.o. a medzi STI-MARIVA s.r.o. a F. A., simulovaný príklad forcast (nákup tovaru, objednávka, predaj tovaru), PN D. A. A., prezenčnú listinu produktového školenia, vystavené faktúry z STI-MARIVA s.r.o. pre F. A. za obdobie december 2017 a zoznam došlých faktúr s presným popisom od firmy STI-MARIVA s.r.o.

Správca dane vo vyrubovacom konaní opätovne analyzoval zistené skutočnosti, vyhodnotil predložené doklady, opakovane vypočul D. A. A., poskytol jej dodatočný priestor na predloženie dôkazov (Zápisnica

o ústnom pojednávaní č. 101590939/2019 zo dňa 02.07.2019). Následne správca dane vydal dňa 15.07.2019 napadnuté rozhodnutie.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „”) v celkovej sume 108 414,40 eura z faktúr od dodávateľa STI-MARIVA s.r.o., Palackého 3, Košice, IČO 47425407, DIČ 202386744, IČ DPH SK202386744 (ďalej len STI-MARIVA s.r.o.).

3. Žalovaný správny orgán z vyššie uvedených skutočností a z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri preverovaní sporných dodaní fakturovaných subjektom STI-MARIVA s.r.o. žalobcovi vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii s inými správcami dane a z ich súvisiacich šetrení a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr za dodanie fakturovaných služieb.

4. Finančné riaditeľstvo SR v napádanom rozhodnutí konštatuje, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že žalobca odpočítal daň z dodávateľských faktúr neoprávnene, keďže dodania deklarované preverovanými faktúrami a ďalšími dokladmi predloženými žalobcom za preverované zdaňovacie obdobie sa neuskutočnili týmito subjektmi.

5. Taktiež žalovaný správny orgán v odôvodnení napádaného rozhodnutia konštatuje, že žalobca nepreukázal, že fakturované služby dodávateľ uvedený na faktúre skutočne dodal. Podľa názoru žalovaného, žalobca okrem formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto služieb deklarovaným dodávateľom, ktorí vystavili preverované faktúry. Dodávateľom teda nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných služieb a odvolávajúcemu sa nevzniklo právo na odpočítanie dane. Z predloženého spisového materiálu je pre žalovaný správny orgán zrejmé, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe preverovaných faktúr. Preto všetky kroky správcu dane smerovali k overovaniu, či daňová povinnosť týmto platiteľom reálne vznikla, či fakturované služby dodali subjekty, ktorých údaje sa nachádzali na faktúrach ako údaje za dodávateľa.

I. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Všeobecnou správnou žalobou ( - (ďalej len „“) podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.11.2019 a jeho zrušenia, prípadne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane z 15.7.2019.

7. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhodne s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 15.7.2019 uviedol, že žalované rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné a napokon, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. V prvom rade žalobca vytýka žalovanému správnemu orgánu, že v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu orgánom verejnej správy. V tejto súvislosti konštatuje: „Ja som už v konaní pred orgánom verejnej správy žiadal, aby bola odstránená táto vada a aby sa správca dane dôkladne oboznámil s projektovou dokumentáciou služieb fakturovaných spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o. poskytnutých pre daňový subjekt F. A. a projektovou dokumentáciou služieb fakturovaných spoločnosťou daňový subjekt F. A. pre spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. a zároveň som to uvádzal aj v podanom odvolaní. Ak by správca dane resp. žalovaný vykonal dokazovanie predmetnými preloženými projektovými dokumentáciami, tak by dospel k záveru, že nie je pravdivý záver správcu dane o tom, že konateľka spoločnosti STIMARIVA s.r.o. prefakturovala F. A. tie isté služby.“

Takýto postup vníma žalobca ako zásah do jeho ústavných práv v zmysle SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže správca dane a žalovaný mu neumožnili účinne sa brániť a týmto spôsobom mu upreli a zasiahli do jeho procesného práva aktívnym spôsobom preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane.

9. Ďalej žalobca argumentuje v správnej žalobe tým, že správca dane je povinný objektívne preukázať, že samotná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného subjektu dodávateľského reťazca V tejto súvislosti poukazuje na aplikáciu judikatúry Súdneho dvora - rozhodnutia C-80/11F. T. L. a zároveň uvádza: „Tvrdím, že žalovaný a ani správca dane v tomto prípade žiadnym právne relevantným a náležitým spôsobom nepreukázal, že ja som mal, resp. mohol mať vedomosť o pochybnom charaktere obchodných transakcií a taktiež tvrdenie žalovaného o vytvorení fakturačného reťazca personálne prepojených spoločností, ktoré nemali personálne ani materiálne predpoklady na dodanie fakturovaných služieb nebolo nijako preukázané ani žalovaným ani správcom dane. Uvádzam, že daňový orgán nemôže všeobecne požadovať, aby zdaniteľná osoba požadujúca uplatnenie práva na odpočet DPH skúmala existenciu nezákonností alebo daňového podvodu na strane predchádzajúcich subjektov.“

10. K spôsobu hodnotenia dokazovania žalovaným žalobca uvádza: „Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt počas daňovej kontroly neposkytol identifikačné údaje osôb, ktoré mali mať odborné vedomosti na vykonanie deklarovaných služieb a neuviedol mená a adresy promotérov, ktorí mali vykonávať poskytnuté služby, pričom vo vyjadrení daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole boli daňovým subjektom poskytnuté mená a telefónne čísla osôb, avšak daňový subjekt neuviedol v akom pracovnom a obchodnom vzťahu vystupovali k daňovému subjektu. K tomu uvádzam, že práve ak by správca dane vypočul niektorých z týchto promotérov, a vykonal aj ďalšie mnou navrhované dôkazy, tak by došlo pri komplexnom posúdení všetkých mnou uvádzaných a predložených dôkazov a skutočností vo vzájomných logických súvislostiach k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre prijatie záveru o tom, že služby boli reálne poskytované a v danom prípade sa nejednalo o umelo vytvorené operácie bez reálneho základu. Navrhujem vykonať dokazovanie výsluchom označených promotérov a označených osôb, ktorí vykonávali poskytnuté služby. Žalovaný ďalej uviedol vo svojom protokole, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, pričom pri uvedenom skutkovom stave daňový subjekt nie je možné logicky predpokladať, že by vypočutím navrhovaných svedkov a vyžiadaním si správy od spoločnosti T4H Slovakia s.r.o. a od spoločnosti AnibaK s.r.o. daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno. Mám za to, že v danom prípade neprebehlo dokazovanie zo strany správcu dane a žalovaného zákonným spôsobom.“

11. V závere správnej žaloby žalobca k otázke splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane uviedol: „(...) daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty všeobecne požadovať preverenie, že osoba ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, či bola schopná službu poskytnúť a tým splniť povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, s cieľom ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu. Ak žalovaný aj správca dane odopierajú právo žalobcu na odpočítanie dane z faktúry vystavenej jeho dodávateľom z dôvodu, že žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia a nezaobstaral si ďalšie dôkazy preukazujúce, že jeho dodávateľ službu uvedenú na faktúre skutočne poskytol okrem tých, ktoré predložil a ktoré sú obvyklými dokladmi v obchodnej praxi a vyžadované zákonom o dani z pridanej hodnoty a zákonom o účtovníctve pri preukazovaní dodania uvedeného druhu tovaru.“

12. Listom zo dňa 15.5.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán, ktorý vo vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a k argumentácii žalobcu uviedol tú argumentáciu, ktorú použil v odôvodnení svojho napádaného rozhodnutia. Žalobca sa už nevyjadril vo forme repliky k vyjadreniu žalovaného.

I. Právny názor správneho súdu

13. Súd v konaní podľa ust. a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. a a ) (č.l. 116 a č.l. 116b súdneho spisu) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

14. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Správny súd postupoval v súlade s . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.1.2022 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 12.1.2022.

15. Správny súd v súvislosti so žalobnou námietkou o nedostatočnom zistení skutkového stavu (bod 8. a 10. rozsudku) a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a tvrdenými skutočnosťami oboch účastníkov konania najskôr zhodne so žalovaným správnym orgánom konštatuje, že dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetných faktúrach. Žalobca síce navrhoval dôkazy, ale týmito nebolo možné spochybniť už skôr vykonané dokazovanie a skutkové zistenia žalovaného správneho orgánu. Inými slovami povedané, tieto dôkazy neboli spôsobilé na zmenu skutkového a právneho stavu veci.

16. Žalobcov návrh na dokazovanie v administratívnom konaní, aby boli predložené projektové dokumentácie služieb fakturovaných spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o. poskytnutých pre daňový subjekt F. A. a projektové dokumentácie služieb fakturovaných daňovým subjektom F. A. pre spoločnosť STI- MARIVA s.r.o., nebol v daných okolnostiach prípadu správnym orgánom vyhodnotený nezákonne. Zo zisteného skutkového stavu, zachyteného aj v odôvodnení napádaného rozhodnutia, kde sú najskôr enumeratívnym spôsobom popísané odberateľské a dodávateľské faktúry medzi spomínanými daňovými subjektmi (str. 5-7 rozhodnutia žalovaného č. 102707496/2019 zo dňa 22.11.2019), a potom aj predmet a obsah daňového plnenia (str. 14-19 rozhodnutia žalovaného č. 102707496/2019 zo dňa 22.11.2019), možno konštatovať, že z týchto údajov mohol, a aj správne vyvodil záver žalovaný správny orgán o nesplnení podmienky žalobcu pre odpočítanie dane podľa .

17. Správca dane pri jednotlivých popisoch a vyjadreniach žalobcu ku faktúram vždy uviedol, že svoje vyjadrenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali, že popísané služby sa skutočne uskutočnili, neuviedol, nevyjadril sa k všetkým otázkam správcu dane. Pre ilustráciu k argumentácii správneho súdu možno citovať z napádaného rozhodnutia žalovaného k prijatej faktúre č. č. 2017137 zo dňa 31.12.2017 od (predmetom fakturácie boli služby podľa zmluvy zo dňa 01.01.2016 v celkovej sume 52 628,40 EUR), kde žalobca k špecifikácii faktúry uviedol:

- prípravu vykonala spol. STI Mariva s.r.o.,

- schopnosť vyškoliť zamestnancov ČD CARGO s.r.o. - Elektronizácia strojvedúcich, Strojmajstrov a vedúcich pracovníkov, školenie školiteľov sa konalo v Chopin BA školenie vykonala spol. STI Mariva s.r.o.,

- školenie prebiehalo na tri etapy a pozostávalo z oboznámenia sa s aplikáciou, schopnosťou vyškoliť strojvedúcich, strojmajstrov a vedúcich pozemných dráh ČR,

- školitelia nedostávali certifikáty, certifikáty budú zamestnanci ČR Cargo,

- cena bola dohodnutá osobne - vyúčtovanie. Správca dane predložené doklady a vyjadrenia daňového subjektu vyhodnotil nasledovne: daňový subjekt svoje vyjadrenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali, že popísané služby sa skutočne uskutočnili, neuviedol, nevyjadril sa k všetkým otázkam správcu dane, taktiež neuviedol kto konkrétne vykonal školenia, z čoho pozostávalo školenie, v akej dĺžke a či spoločnosť' STI-MARIVA s.r.o. resp. konateľka spoločnosti (keďže spoločnosť nemá zamestnancov) je kvalifikovaná na vydávanie potrebných certifikátov vyškolených pracovníkov dráh ČR.

18. Správny súd konštatuje, že správny orgán zákonným spôsobom vyhodnotil v daňovom konaní nazhromaždené dôkazy. Správca dane na základe vyššie zistených skutočností prijal záver, že sa jedná o umelo vytvorené operácie, bez reálneho základu s jediným cieľom - získanie daňovej výhody, z nasledovných dôvodov. Na faktúrach predložených k daňovej kontrole F. A., prijatých od spoločnosti

STI-MARIVA s.r.o. bol uvedený všeobecný popis - Fakturujeme Vám za služby podľa Zmluvy zo dňa 01.01.2016. Išlo o 14 faktúr s evidované číslom 2017129 až 2017142 s rovnakým dátumom dodania

- 31.12.2017 (DPH celkom v sume 108 414,40 EUR). K faktúram bola predložená iba jedna zmluva, ktorá bola tiež iba vo všeobecnej rovine. K faktúram nebola predložená zmluva zo dňa 01.01.2016, ale bola predložená zmluva zo dňa 01.01.2015, čiže iba jedna zmluva vo všeobecnej rovine. Predmetom zmluvy bola činnosť smerujúca k uzavieraniu kúpnych alebo iných zmlúv, záväzných objednávok s tretími osobami, predmetom ktorých budú platne s testovacím nástavcom a zváranej konštrukcie z pozinkovanej a zváranej konštrukcie z nerezovej ocele, suporty na káblové trasy, spojky a zároveň dodanie a skompletizovanie kompletnej projektovej dokumentácie pre každú dodávku tovaru, zároveň spracovanie a vedenie účtovnej agendy, spracovanie zmlúv, účtovných závierok, výkazov hospodárenia do bánk, zmlúv s tretími osobami, organizačného a ekonomického poradcu, pričom zmluvné strany sa dohodli na provízii, ktorá bude dohodnutá individuálne pri každej obchodnej transakcií. Predmetom zmluvy nebolo samotné poskytnutie služieb, ale činnosť smerujúca k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, čo správca dane považuje za sprostredkovateľskú činnosť. Z takto zistených skutočností potom správny orgán judikoval správny právny názor o nesplnení podmienky žalobcu pre odpočítanie dane podľa , pričom na takýto záver mal správny orgán dostatočne zistený skutkový stav.

19. Ani námietka o nevykonaní ďalšieho dokazovanie, resp. o návrhu vykonania dokazovanie pres správnym súdom (bod 10. rozsudku) nie je spôsobilá na zmenu právneho názoru a to z dôvodu, že žalobca ešte v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na neho preniesol správca dane. Tým, že správca dane vyžadoval od žalobcu počas daňovej kontroly preukázanie istých skutočností (neposkytol identifikačné údaje osôb, ktoré mali mať odborné vedomosti na vykonanie deklarovaných služieb a neuviedol mená a adresy promotérov, ktorí mali vykonávať poskytnuté služby, pričom vo vyjadrení daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole boli daňovým subjektom poskytnuté mená a telefónne čísla osôb, avšak daňový subjekt neuviedol v akom pracovnom a obchodnom vzťahu vystupovali k daňovému subjektu), ďalším dokazovaním, ktoré navrhuje žalobca aj v tomto súdnom konaní, nemôže dôjsť k prehodnocovaniu už raz skončeného dokazovania, ktorého výsledok je právoplatné rozhodnutie. Úloha správneho súdu sa obmedzuje len na kontrolu zákonnosti vykonaného dokazovania správnym orgánom, pričom pasivita žalobcu alebo jeho nedôslednosť počas dokazovania v daňovom konaní, nemôže byť dôvodom na vyslovenie nezákonnosti o celom daňovom konaní.

20. Ďalšia žalobná námietka (bod 9. rozsudku), ktorou žalobca spochybňuje možnosť, že by mohol mať vedomosť o pochybnom charaktere obchodných transakcií a taktiež o tvrdení žalovaného o vytvorení fakturačného reťazca personálne prepojených spoločností, ktoré nemali personálne ani materiálne predpoklady na dodanie fakturovaných služieb, ktoré žalobca spochybňuje, správny súd uvádza, že táto nie je nijako vyargumentovaná. Žalobca uvádza, že daňový orgán nemôže všeobecne požadovať, aby zdaniteľná osoba požadujúca uplatnenie práva na odpočet DPH skúmala existenciu nezákonností alebo daňového podvodu na strane predchádzajúcich subjektov. V administratívnom konaní sa preukázali okolnosti o majetkovom prepojení, ktoré nespochybnil ani žalobca a v tejto súvislosti správny súd poukazuje na zistený skutkový stav, ktorý je zachytený na str. 8 rozhodnutia žalovaného č. 102707496/2019 zo dňa 22.11.2019. V týchto okolnostiach je potom námietka žalobcu o nemožnosti skúmania existencie nezákonností alebo daňového podvodu na strane predchádzajúcich subjektov nedôvodná. Vzhľadom ku skutočnosti, že splnomocnený zástupca žalobcu - D. A. A. bola personálne prepojená, žalobca mal možnosť prijať rozumné opatrenia pred uzatvorením sporných obchodov, aby sa uistil, že obchody, ktoré uskutočnil, nebudú viesť k pochybnostiam. K tomuto záveru možno dospieť aj pri argumentácii k námietke pod bodom 11. rozsudku.

21. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa zamietol.

22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nsal. tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

23. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).