Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/95/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej, a JUDr. Kataríny Pramukovej,

v právnej veci ţalobcov: 1/ M. A.., nar. X., bytom B.B., 2/ M.. A., nar. X.,

bytom L., 3/ JUDr. M. A., nar. X., bytom B.L., 4/ V. A.., nar. X., bytom R.R., 5/ V. A., nar.

X., bytom B.B.B., 6/ J. B., nar. X., bytom B.B., 7/ J. B., nar. X., bytom L., 10/ I. S.,

predchádzajúce priezvisko B., nar. X., bytom ul. H., 11/ B. T., nar. X., bytom ul.

N., 12/ Z. A., nar. X., bytom N., 13/ Mgr. E. B., nar. X., bytom ul. Z., 15/ S. Š., nar. X.,

bytom L., 16/ J. S., nar. X., bytom ul. L., 17/ E. S., nar. X., bytom ul. R.Ţ., 18/ J. S., nar. X.,

bytom B.B., 19/ Ing. V. S., nar. X., bytom ul. T., 20/ E. S., nar. X., bytom B.B., 22/ E. T.,

nar. X., bytom ul. M., 25/ Bc. J. B., nar. X., bytom B.B., 26/ Ing. S. P., nar. X., bytom

ul. B., 27/ M. F., nar. X., bytom ul. S., 28/ J. U., nar. X., bytom B.B.1, 29/ I. B., nar. X.,

bytom H., 30/ V. B., nar. X., bytom K., 31/ RNDr. D. L., nar. X., bytom K., 32/ M.

H., nar. X., bytom B.B., 33/ M. K., nar. X., bytom B.B., 34/ V. B., nar. X., bytom B.B.8, 35/

A. H., nar. X., bytom S., 36/ I. S., nar. X., bytom R.R., 37/ O. Z., nar. X., bytom R.N., 38/ M.

V., nar. X., bytom B.B., 39/ E. V., nar. X., bytom B.B.1, všetci zastúpení advokátom JUDr. P.

B., R.H., proti ţalovanému: JUDr. M. L., PhD., J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu P.

„v konkurze“, K., IČO: X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcov

1/ aţ 39/, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, z 30. augusta 2012, č. k.

-367, jednohlasne, takto

rozhodol:

2

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 30. augusta 2012, č. k. -367 p o t v r d z u j e .

Ţalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu. Ţalovaný

nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, preto o nich nerozhodol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia v zákonom stanovenej lehote podali

25. októbra 2007 ţalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, vedených

Správou katastra R. na LV č. X., katastrálne územie B. :

2

- parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m,

2

- parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m,

2

- parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m,

2

- parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m,

2

- parc. č. X., trvalé trávne porasty o výmere X. m,

2

- parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m.

Návrhom zo 14. apríla 2010 ţalobcovia ţiadali, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty

úpadcu aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré boli vydané Š., š. p., B., na základe dohody č.

23 z 29. júna 1998, tieto nehnuteľnosti:

2

- parc. č. X., trvalé trávne porasty o výmere X. m,

2

- parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m,

2

- parc. č. X., trvalé trávne porasty o výmere X. m.

Návrh na vylúčenie týchto nehnuteľností bol na súd podaný po uplynutí stanovenej

lehoty.

Ţalobcovia tvrdili, ţe v čase vyhlásenia konkurzu, t. j. 27. januára 1999 boli

vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a vlastníctvo preukazovali výpisom z pozemkovo

kniţnej vloţky č. 48 a č. 99, obec B., identifikáciou parciel, registrom pôvodného stavu U.B.,

3

registrovaný spoločnosťou T., s. r. o., dohodou č. 239 o odovzdaní pozemkov pre U.B.,

zoznamom členov U.B. a osvedčeniami o dedičstve po poručiteľoch. Tvrdili, ţe I. o majetok

ich predkov ako bývalých urbarialistov obce B., ktorí boli ako vlastníci predmetných

nehnuteľností zapísaní v tejto pozemkovo kniţnej vloţke.

Ţalovaný doloţil do spisu rozhodnutie správneho orgánu – bývalého Okresného úradu

R., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, z ktorého vyplýva, ţe

Pozemkový úrad R. nariadil prípravné konanie pozemkových úprav v katastrálnom území B.

z dôvodu usporiadania vlastníckych a uţívacích pomerov a odstránenia prekáţok ich výkonu,

vyvolaných historickým vývojom. V priebehu prípravného konania sa uskutočnilo rokovanie

zainteresovaných orgánov a organizácii, zástupcov vlastníkov pôdy obce B. a rokovanie

s Obecným úradom B. a P.. Pozemkový úrad v R. 26. októbra 1991 vydal rozhodnutie č.

PÚ5/92 podľa ust. § 8 zákona o nariadení pozemkových úprav v katastrálnom území B.

a určil hranicu obvodov pozemkových úprav a hranice obvodu pozemkov, ktoré sa vynímajú

z pozemkových úprav. Za účelom vypracovania projektu pozemkových úprav v katastrálnom

území B. bola 07. augusta 1992 uzavretá medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR, B. a T.,

s. r. o., B. zmluva č. 1 – 1/92 o dodávke prieskumných, projektových a geodetických prác,

predmetom ktorej bolo vypracovanie projektu pozemkových úprav v tomto katastrálnom

území. Na základe tejto zmluvy boli spracované úvodné podklady k projektu

pozemkových úprav, t. j. register pôvodného stavu a úvodné podklady boli zverejnené

v obci a prejednané so zdruţením účastníkov pozemkových úprav

v katastrálnom území B. na zasadnutí konanom na Obecnom úrade v B. 13. februára 1993.

Zároveň boli výpisy z registra pôvodného stavu doručené všetkým známym účastníkom

pozemkových úprav, ktorých pobyt bol známy a Slovenskému pozemkovému fondu v B.

v prípade neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov, ktorých pobyt nebol známy. Po

prerokovaní námietok proti výpisom z registra pôvodného stavu a zásadám funkčného

usporiadania územia, Pozemkový úrad R. 28. apríla 1993 podľa § 10 ods. 3 a ods.4 zákona č.

v znení noviel, o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách,

schválil úvodné podklady k projektu pozemkových úprav.

Na Obecnom úrade v B. sa uskutočnilo 24. júna 1993 zasadnutie zdruţenia účastníkov

pozemkových úprav v katastrálnom území B., na ktorom boli v zmysle ust. § 11 citovaného

4

zákona prerokované zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov, ktoré vychádzali

z registra pôvodného stavu, všeobecných zásad funkčného usporiadania územia a hranice

obvodu pozemkových úprav. Na tomto zasadnutí boli podľa § 11 ods. 5 cit. zákona zásady pre

umiestnenie náhradných pozemkov schválené. Na základe úvodných podkladov

a dohodnutých zásad bol zhotoviteľom diela podľa § 12 cit. zákona vypracovaný projekt

pozemkových úprav, z ktorého vychádzalo vypracovanie plánu pre umiestnenie náhradných

pozemkov a ich pridelenie vlastníkom /ďalej len rozdeľovací plán/. Rozdeľovací plán bol

01. septembra 1993 predloţený účastníkom pozemkových úprav, bol zverejnený v obci aj

výpis z registra nového stavu, ktorý je súčasťou rozdeľovacieho stavu, bol doručený všetkým

známym vlastníkom, ktorých pobyt bol známy. Po zapracovaní zmien na základe poţiadaviek

vlastníkov bol rozdeľovací plán predloţený na schválenie Pozemkovému úradu v R.. Projekt

pozemkových úprav v katastrálnom území B. bol podľa § 13 ods. 3 cit. zákona schválený

rozhodnutím Pozemkového úradu č. PÚ5/92 z 22. apríla 1999. Rozhodnutie o schválení

projektu pozemkových úprav bolo doručené verejnou vyhláškou a doručené všetkým

zainteresovaným orgánom a organizáciám. Následne 19. júla 1999 sa na Obecnom úrade v B.

uskutočnilo zasadnutie zdruţenia účastníkov pozemkových úprav v katastrálnom území B. za

účelom prejednania postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Vzhľadom na

to, ţe postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní bol zdruţením účastníkov

pozemkových úprav odsúhlasený, Pozemkový úrad v R. vydal 02. augusta 1995 rozhodnutie

č. PÚ5/92, ktorým nariadil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území B..

Toto rozhodnutie bolo doručené verejnou vyhláškou, a jeho prílohou bol dohodnutý postup

prechodu hospodárenia v novom usporiadaní. Projekt pozemkových úprav v katastrálnom

území B. spracovala firma T., s. r. o., B. a tento projekt Okresný úrad R., odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva svojim rozhodnutím schválil 19. mája 1997.

Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia účastníci pozemkových úprav v katastrálnom území

B. nadobúdajú vlastníctvo k pozemkom podľa rozdeľovacieho plánu, a na základe neho sa

vykonali zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností. Následne po schválení projektu

pozemkových úprav bol spracovaný register nového stavu katastrálneho územia B..

Z rozhodnutia príslušného správneho orgánu je zrejmé, ţe účastníci pozemkových

úprav boli informovaní o správnom konaní, boli s nimi prejednané podklady k projektu

pozemkových úprav, boli im doručené výpisy z registra pôvodného stavu, boli s nimi

prerokované zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov, ktoré boli schválené, bol im

predloţený, a zverejnený v obci rozdeľovací plán, a výpis z registra nového stavu bol

doručený všetkým známym vlastníkom. Vlastníci mali moţnosť predloţiť pripomienky

a poţiadavky, a po ich zohľadnení bol projekt pozemkových úprav schválený, a zároveň

rozdeľovací plán predloţený Okresnému úradu R., odbor katastra nehnuteľností na zápis do

katastra nehnuteľností.

K námietke nezákonného postupu správneho orgánu vo vzťahu k ţalobcom, súd

prvého stupňa uviedol, ţe v tomto konaní súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia

správnych orgánov. Zistil, ţe ţalobcovia nepodali ţalobu na preskúmanie rozhodnutia

správneho orgánu na súd. Ţalobcovia vlastnícke právo k sporným pozemkom nepreukázali

ani na základe dohody č. 239 o odovzdaní majetku v zmysle

Túto dohodu uzavreli 29. júna 1998 S., š. p., B., odštepný závod R. a U.B., v mene ktorého

dohodu podpísala fyzická osoba J. B.. Z potvrdenia Okresného úradu R. z 12. júna 1998

vyplýva, ţe uvedené pozemkové spoločenstvo je evidované v registri pozemkových

spoločenstiev bez právnej subjektivity. Nedostatok právnej subjektivity je dôvodom

absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc,

t. j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona, nemoţno ju ţiadnym spôsobom napraviť a súd na

ňu prihliada aj bez námietky, t. j. úradnej povinnosti. Na základe neplatnej dohody nebolo

moţné nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom.

Z uvedených dôvodov súd ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Ţiadali

napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Podľa odvolateľov rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny, lebo

súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

a vec nesprávne právne posúdil. Namietali, ţe súd prvého stupňa vychádzal výlučne

z rozhodnutia Okresného úradu v R., odbor pozemkový, /ďalej len rozhodnutie pozemkového

úradu/. Súd sa neoboznámil so spisom správneho orgánu, čo bolo pre posúdenie toho, za

akých okolností bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané, nevyhnutné a bez vykonania

navrhnutých dôkazov, vydal rozhodnutie, ktorým ţalobu zamietol.

6

Ţalobcovia v konaní zdôrazňovali, ţe boli protiústavne pozbavení svojich vlastníckych

práv. Predmetné pozemky nadobudli po svojich predkoch a nepretrţite ich uţívajú od roku

1909. Nehnuteľnosti im boli vydané ako oprávneným vlastníkom v roku 1998 v zmysle

o úpravách vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení noviel, a to na základe dohody č. 239 o odovzdaní

majetku, ktorá bola podpísaná oprávnenými zástupcami S., š. p., odštepný závod R.,

Okresného úradu odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v R.,

Slovenského pozemkového fondu a za vlastníkov dohodu podpísal J. B., ako ich

splnomocnený zástupca /ďalej len dohoda/. Namietali, ţe nemali ţiadnu vedomosť o tom, ţe

pozemky v ich vlastníctve by mali byť prevedené do vlastníctva ţalovaného. Ţiadny výpis

z registra nového stavu, ktorý by tomu nasvedčoval, im doručený nebol a rovnako to s nimi

nikto neprejednal. Napriek tomu sa výpis doručený ţalobcom podstatne líšil od výpisu

z registra nového stavu, ktorý bol na pojednávaní predloţený ţalovaným,

a z ktorého vyplýva, ţe vlastníkom nehnuteľností sa stal ţalovaný. Poukázali na to, ţe

ţalovaným predloţený výpis z registra nového stavu je z roku 1998, teda bol vyhotovený aţ

po vydaní rozhodnutia pozemkového úradu, na základe ktorého mal ţalovaný nadobudnúť

vlastnícke právo k predmetným pozemkom a vlastnícke právo podľa ich vedomostí bolo

zapísané do katastra nehnuteľností aţ v roku 1999, teda po dvoch rokoch od jeho

vydania.

Podľa názoru ţalobcov rozhodnutie pozemkového úradu je potrebné povaţovať

za nulitný správny akt, preto ho nemoţno povaţovať za rozhodnutie, ktorým ţalovaný

nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Za nulitný správny akt ho ţalobcovia

povaţujú z nasledovných dôvodov:

- rozhodnutie pozemkového úradu bolo v správnom konaní vydané v rozpore

so zákonom o pozemkových úpravách a nemá oporu ani v listinách vydaných v rámci

konania o pozemkových úpravách,

- pre rozhodnutie neexistuje skutkový základ, lebo z podkladov, ktoré boli ţalobcom

doručené, vyplýva, ţe vlastníkmi nehnuteľností mali byť aj po ukončení pozemkových

úprav naďalej ţalobcovia,

- ţalovaný pri vstupe do pozemkových úprav nevlastnil ţiadne lesné pozemky, pričom

z týchto úprav vychádzal aj ako vlastník lesných pozemkov s tým, ţe celková výmera

pozemkov, ktorú mal ţalovaný nadobudnúť v rámci pozemkových úprav,

niekoľkonásobne prevyšovala výmeru, s ktorou vstupoval do pozemkových úprav,

- rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým ţalovaný nadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, a ktorým skutoční vlastníci nehnuteľností boli pozbavení ich

vlastníckych práv a to napriek tomu, ţe tieto nehnuteľnosti reálne uţívali, je v úplnom

rozpore s účelom výkonu pozemkových úprav, a nemá racionálny základ a oporu

v konaní o pozemkových úpravách.

Ďalej tvrdia, ţe napriek tomu, ţe v zásadách pre umiestnenie náhradných pozemkov

z júla 1993 je uvedené, ţe pri začatí pozemkových úprav neexistovala lesná pôda, ktorá by

nebola vlastnícky doloţená, ako aj napriek tomu, ţe so ţalobcami na začiatku pozemkových

úprav bolo konané ako s účastníkmi, pozemkový úrad v rozpore so zákonom o pozemkových

úpravách nedoručil ţalobcom zmenený výpis nového usporiadania, nedoručil im projekt

pozemkových úprav, ani rozdeľovací plán a to aj napriek tomu, ţe podľa § 13 zákona

o pozemkových úpravách bol povinný tak konať. Týmto konaním pozemkový úrad porušil aj

základnú zásadu správneho konania, a to zásadu rovnosti účastníkov konania. Pozemkový

úrad v rozpore so zákonom o pozemkových úpravách postupoval bez vedomosti vlastníkov,

a robil zásahy v ich vlastníctve k pozemkom bez ich súhlasu. Vlastníci nemali ţiadnu

vedomosť o tom, ţe pozemky v ich vlastníctve by mali byť prevedené do vlastníctva

ţalovaného, nakoľko to z dokumentov, ktoré im zaslal pozemkový úrad nevyplývalo.

Tvrdia, ţe v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu pozemkového úradu nebolo

rozhodnuté o ţiadnej náhrade voči ţalobcom. Ţalobcovia sú toho názoru, ţe pozemkový úrad

nemal právomoc konať a rozhodnúť tak, ako rozhodol. Nebol oprávnený svojvoľne

bez súhlasu účastníkov pozemkových úprav schváliť projekt pozemkových úprav, a na jeho

základe vydať rozhodnutie o jeho vykonaní. Pozemkový úrad konal nad rámec svojich

právomocí, keď rozhodol o zmene registra nového stavu bez súhlasu a prerokovania

so ţalobcami.

Podľa názoru odvolateľov, ak súd prvého stupňa neprihliadol na uvedené skutočnosti,

ak nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci, pričom zistený skutkový stav nesprávne posúdil.

Pokiaľ I. o dohodu, ktorú podpísal J. B., odvolatelia nesúhlasia so

záverom súdu, ţe ju podpisoval ako zástupca Urbárskeho spolku, podľa nich ju podpísal ako

zástupca vlastníkov zdruţených v tomto spolku, ktorí ho na zastupovanie splnomocnili na

zasadnutí 26. marca 1998. Dohodu podpísal aj Okresný úrad, odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva R., ktorý pozemkové úpravy robil, pričom v čase

podpisu dohody, vlastnícke právo v prospech ţalovaného ešte zapísané nebolo, aj keď

pozemkové úpravy uţ mali byť ukončené. Uvedenú dohodu podpísal aj pozemkový úrad.

Podľa ich názoru dohoda je platný právny úkon, na základe ktorého boli v súlade s právnymi

predpismi odovzdané pozemky ţalobcom.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobcovia namietajú v konaní, ţe

pri pozemkových úpravách, teda v správnom konaní nebol dodrţaný zákonný postup

správneho orgánu, súd v tomto konaní nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia správnych

orgánov, a ţalobcovia ani nepodali ţalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu

na súde. Predovšetkým ţalobcovia mali konať aktívne od roku 1997, resp. od roku 1999. Ich

tvrdenia, ţe im neboli doručené rozhodnutia katastra, čím nemali moţnosť podať námietky

proti vkladovému konaniu, a ţe pozemkový úrad so ţalobcami nekonal, a ani jednému z nich

nedoručil rozhodnutie pozemkového úradu, nie je moţné vzhľadom na platnú právnu úpravu

a uplynutie zákonných lehôt hodnotiť inak ako účelové. Po viac ako desiatich rokoch nie je

priestor domáhať sa preskúmania rozhodnutia, ktorým bol zaloţený nový právny stav, a

od ktorého sa po viac ako 10 rokoch odvíja následná dispozícia všetkých vlastníkov a zmeny

vlastníckych práv v k. ú. B..

Ďalej uviedol, ţe tvrdenia ţalobcov, ţe správny orgán s nimi nekonal a predpísaným

spôsobom ich neoboznamoval so všetkými skutočnosťami, ktoré sa týkajú ich vlastníckych

práv, resp. ţe nemali a nemohli mať vedomosť o tom, ţe v konaní o pozemkových úpravách

boli vydané aj ďalšie dokumenty, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie pozemkového úradu,

na základe ktorého sa stal vlastníkom pozemkov ţalovaný, resp., ţe pozemkový úrad im

nedoručil zmenený výpis nového usporiadania, sú nepravdivé.

Ak aj rozhodnutie pozemkového úradu bolo nesprávne, ţalobcovia mali vyuţiť

dostupné procesné právne prostriedky podľa správneho poriadku, resp. Občianskeho súdneho

9

poriadku. Súčasné tvrdenia o akejsi nulite správneho rozhodnutia, na ktorú je potrebné podľa

ţalobcov „donekonečna“ prihliadať, sú zrejme výsledkom dlhodobej nečinnosti ţalobcov,

ktorí si dnes po skoro 15-tich rokoch uvedomujú, ţe mali konať.

Za nepravdivé povaţuje aj tvrdenia ţalobcov, ţe predmetné pozemky nepretrţite

od roku 1909 uţívajú. Z podanej ţaloby vyplýva, ţe v roku 1998 boli pozemky vydané, a

od tej doby ich spoluvlastníci uţívajú. Uţívanie pozemkov ţalobcovia v konaní ničím

nepreukázali. Ak ich aj uţívajú od 26. augusta 1998, od doby, kedy bola podpísaná dohoda

č. 239, ţalobcovia ich nemohli uţívať po dobu 10 rokov dobromyseľne, lebo vedeli, ţe boli

zapísané do súpisu podstaty úpadcu. Svedčí o tom námietka proti zapísaniu do podstaty

z 12. decembra 2006, a podanie ţaloby 12. novembra 2007.

Tvrdí, ţe ţalobcovia v konaní nepreukázali, ţe sú niekdajšími vlastníkmi, resp.

právnymi nástupcami vlastníkov, evidovaných na príslušných pozemno-kniţných vloţkách, aj

keď nový právny stav zaloţený rozhodnutím bývalého Okresného úradu v R. - odbor

pozemkový poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal

odvolanie podľa , a po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania,

ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty

úpadcu P. „v konkurze“, vedených Správou katastra R. na LV č. X. v k. ú. B. a to:

2

- lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m,

2

- lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m,

2

- lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m,

2

- lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m,

2

- trvalé trávne poresty parc. č. X., výmera X. m,

2

- lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m,

2

-trvalé trávne porasty parc. č. X., výmera X. m,

2

- lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m,

2

- trvalé trávne porasty parc. č. X., výmera X. m.

10

Podľa ustanovenia

Zb. v znení noviel /ďalej len ZKV/ súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu

zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil

konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu

zahrnutá oprávnene.

V prejednávanej veci správca konkurznej podstaty zapísal do konkurznej podstaty

úpadcu P. „v konkurze“ nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie z konkurznej podstaty je

predmetom konania. Ţalovaný pri ich zápise do konkurznej podstaty vychádzal z podkladov,

ktoré sa nachádzajú na Správe katastra v R.. Vyplýva z nich, ţe v katastrálnom území B. boli

vykonané pozemkové úpravy, a príslušný Okresný úrad v R., odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím z 19. mája 1997, č. j. TPLH/P-

-72 schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území

B., ktorý spracoval zhotoviteľ T., s. r. o., B.. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia účastníci

pozemkových úprav v katastrálnom území B. nadobudli vlastníctvo k pozemkom podľa

rozdeľovacieho plánu a na jeho základe sa vykonali zmeny vlastníctva v katastri

nehnuteľností. Týmto postupom správneho orgánu bol zaloţený nový právny stav, pričom

novovytvorené parcely nemusia korešpondovať s údajmi v pozemkovej knihe.

Ţalobcovia v konaní na súde prvého stupňa a opakovane v odvolaní namietajú, ţe pri

pozemkových úpravách nebol dodrţaný zákon, ţe pozemkový úrad postupoval v rozpore

so zákonom o pozemkových úpravách bez vedomosti vlastníkov, a robil zásahy v ich

vlastníctve k predmetným pozemkom bez ich súhlasu.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa na uvedenú

námietku vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého ustálil správny skutkový a právny stav,

ktorý si odvolací súd v plnom rozsahu osvojuje. Napadnutým rozhodnutím dospel

k správnemu záveru, ţe súd v konaní o vylúčení veci z konkurznej podstaty nie je oprávnený

preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov.

Odvolací súd k tomu poznamenáva, ţe ochrana práv občanov, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní, je v kompetencii správneho súdnictva. Ak odvolatelia

dospeli k záveru, ţe pozemkový úrad nielenţe rozhodol nezákonne, ale aj porušil zásadu

11

správneho konania, a to zásadu rovnosti účastníkov konania, mali na ochranu svojich práv

vyuţiť inštitúty upravené právnym poriadkom Slovenskej republiky. Napr. mohli podať

podnet na príslušnú prokuratúru, resp. podať ţalobu a dovolať sa na súde, aby preskúmal

zákonnosť postupu a zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ tak neurobili, tak

v tomto konaní je súd rozhodnutím správneho orgánu, vydaného podľa

Zb. v znení noviel o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v zmysle

ustanovenia viazaný jeho správnosťou, nie je oprávnený ho

preskúmavať a musí z neho vychádzať.

Odvolatelia svoj nárok preukazujú aj dohodou č. 239, uzavretou 29. júna 1998 medzi

urbárskym spolkom, pozemkové spoločenstvo B. a odštepným závodom R. S., š. p. B., ktorá

má svedčiť o tom, ţe sú oprávnenými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. K uvedenej

skutočnosti je potrebné uviesť, ţe S., š. p., B. mohli dohodu uzatvoriť aj s nevlastníkmi, teda

nie je relevantným dôkazom o vlastníctve, preto súd na ňu v tomto konaní neprihliadal.

Z uvedeného je zrejmé, ţe dôvody a dôkazy produkované zo strany ţalobcov v tomto

konaní, nevylučujú zapísanie sporného majetku do súpisu konkurznej podstaty. Najvyšší súd

Slovenskej republiky, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

ustanovenia potvrdil.

V konaní úspešný ţalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací

súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V B. 24. októbra 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

12

Mgr. Monika Poliačiková