Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)041/389785.198d0d.pdf
PDF · 147.69 KB
No categories available
5Co/47/2013
Najvyšší súd 5 Co 47/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.
P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej M. M., bývajúcej vo V., o vymoženie
338,59 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 1 Er
487/2009, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.
októbra 2012 sp.zn. 43 CoE 243/2012, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 7. mája 2012, č.k. 1 Er 487/2009-15
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie
rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Rozhodol tak podľa § 57 ods. 1
písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2012 sp.zn. 43 CoE 243/2012
zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.
podané v odvolacom konaní, v rámci ktorých sa oprávnená domáhala predloženia veci
Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2
(veta prvá a druhá) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (veta prvá) Ústavy Slovenskej
republiky pre jeho rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok, rovnako ako sa domáhala, aby súd v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa výkladu smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“); a zároveň potvrdil odvolaním oprávnenej napadnuté uznesenie Okresného súdu
Rimavská Sobota zo 7. mája 2012, č.k. 1 Er 487/2009-15. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia na margo zamietnutia návrhov na prerušenie konania poukázal na ustanovenie
§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku napr. § 107, § 109
ako aj § 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje
prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56
Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje
prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b/), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom (§ 68d). K navrhnutým otázkam určeným Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev odvolací súd uviedol, že ich považuje za zjavne neopodstatnené
a irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie
nemá reálny dosah na prebiehajúci spor, keďže v predmetnom konaní súd neaplikuje priamo
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené Smernicou, ale priamo ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku,
predovšetkým v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by odvolací
súd považoval oprávnenou položené otázky za relevantné pre toto konanie, judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú
otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok, a to najmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej
únie sú súdu úplne jasné (tzv. acte clair (fr.)). Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnom
konaní nenastal žiaden z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. pre prerušenie
konania podľa osobitného zákona, preto oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania
zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhov na prerušenia
konania podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom
odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky)], keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe správneho
a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke (m.m. IV. ÚS 206/08).
Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež
Exekučného poriadku. Napokon oprávnená súdu vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok jeho dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -
subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie
sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné
podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca
zo zákona.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní zamietol jej návrhy na prerušenie konania.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len
vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012 sp.zn. 43 CoE 243/2012, ktoré trpí
takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. októbra 2013
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová