Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1ad/389533.b54f03.pdf
PDF · 123.17 KB
No categories available
6Cdo/203/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 203/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov l/ Ľ. C., bytom N., 2/ P.
K., bytom N., 3/ D. K., bytom N., 4/ G. V., bytom N., 5/ Š. L., bytom N., 6/ J. L., bytom N.,
7/ Ľ. R., bytom N., 8/ K. R., bytom N., 9/ A. B., bytom N., 10/ Ing. J. J., bytom N., 11/ Y.
B., bytom G., 12/ V. B., bytom N., 13/ Ľ. S., bytom N., 14/ J. Č., bytom N., 15/ A. Č.,
bytom N., 16/ C. H., bytom H., 17/ Ing. P. H., bytom H., 18/ A. H., bytom N., 19/ RNDr.
P. B., bytom P., 20/ M. L., bytom N.,
21/ Ing. J. P., bytom N., 22/ S. H., bytom N.N., 23/ J. S., bytom N.,
24/ A. Š., bytom N., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. Branislavom Grancom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, 25/ A. R., bytom N., 26/ MVDr. J. Š.,
CSc., bytom N., 27/ K. H., bytom N., 28/ E. J., bytom N., 29/ Ing. A. Ţ., bytom N., 30/
JUDr. Z. Ţ., bytom N., 31/ JUDr. J. K., bytom N., 32/ M. V., bytom N., 33/ M. N., bytom
N., 34/ K. K., bytom N.,
35/ J. B., bytom K., 36/ M. T., bytom N.N., 37/ H. T., bytom N.N., 38/ J. B., bytom N.N.,
39/ H. C., bytom N.N., 40/ A. P., bytom M., 41/ P. K., bytom N.N., 42/ M. K., bytom N.N.,
43/ D. O., bytom N.N., 44/ M. H., bytom N.N., 45/ L. M., bytom N.N.,
46/ M. Z., bytom N.N., 47/ T. K., bytom P., 48/ D. L., bytom B.,
49/ MVDr. J. K., bytom N.N., 50/ I. K., bytom N.N., 51/ V. S., bytom N.N.,
52/ MUDr. J. D., bytom N.N., 53/ P. B., bytom H., 54/ S. B., bytom H., 55/ M. K., bytom
N.N., 56/ Ing. M. P., bytom N.N., 57/ K. P., bytom N.N.,
58/ Ing. J. G., bytom L., 59/ E. O., bytom
v K., 60/ Ľ. B., bytom N., 61/ prof. MUDr. V. K., bytom N., 62/ M. K., bytom N., 63/ J.
P., bytom N., 64/ G. T., bytom N.N., 65/ J. S., bytom v K.N., 66/ M. K., bytom
v K., 67/ J. M., bytom K., 68/ K. M., bytom K., proti žalovanému Územnému bytovému
druţstvu Hornád, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 66, IČO: 00 594 741, o určenie
vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18 C 351/2000,
o dovolaní žalobkyne 24/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. decembra 2012
sp.zn. 1 Co 244/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne 24/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací označeným rozsudkom v napadnutej časti
potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I z 27. apríla 2012 č. k. 18 C/351/2000-920
o zamietnutí žaloby v časti nároku o určenie, že vlastníkmi priestorov zapísaných ako byty
č. X a č. X bytového domu na N.v K., ako aj č. X a X bytového domu na N.v K., zapísaného
na LV č. X., Správy katastra nehnuteľností Košice, katastrálne územie K., sú vlastníci bytov s
príslušnými spoluvlastníckymi podielmi. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku,
ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že súd
prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci,
jeho skutkové závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil.
V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, pričom na
doplnenie pripojil ďalšie dôvody. Uzavrel, že nebolo v podstate sporné, že predmetné
priestory boli kolaudované ako byty a takto aj začalo ich užívanie. Neprihliadol na zhodné
tvrdenia účastníkov o tom, že sa jedná o nebytové priestory, pretože zmena ich charakteru
nenastala zákonným spôsobom, keďže nebola preukázaná existencia právneho titulu o takejto
zmene (rozhodnutie stavebného úradu o povolení zmeny charakteru stavby). Vzhľadom na
tieto skutočnosti nebolo možné aplikovať na zistený skutkový stav § 16 ods. 8 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a priznať žalobcom podielové
spoluvlastníctvo k sporným priestorom.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa 24/ (ďalej aj
„dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, inou vadou
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a nesprávnym právnym
posúdením veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom označila nedostatočné, resp.
zmätočné odôvodnenie odvolacieho rozsudku vyčítajúc odvolaciemu súdu, že sa oprel
o skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, a to napriek tomu, že zhodným
vyhlásením účastníkov nebolo možné zhojiť neexistenciu právoplatného rozhodnutia
príslušného štátneho orgánu. Zmätočnosť ďalej videla v tom, že odvolaciemu súdu na jednej
strane postačovalo zhodné vyhlásenie účastníkov konania o tom, že dom bol údajne
kolaudovaný ako bytový dom, čím preklenul absenciu dôkazu (kolaudačného rozhodnutia)
v súdnom spise, a následne na druhej strane zhodné tvrdenie účastníkov, podľa ktorého
označené priestory, zapísané ako byty, majú charakter nebytových priestorov, považoval
za irelevantné.
Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte
nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa
§ 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil
však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení.
Za nedôvodnú považoval námietku žalobkyne 24/, ktorá mala spočívať v tom, že
odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a že jeho rozhodnutie je tak
nepreskúmateľné. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení
s rozsudkom súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorým sa
odvolací súd stotožnil, uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská účastníkov, výsledky
vykonaného dokazovania, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom
prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Vysvetlil, z akých úvah
vychádzal pri závere, že nenastali podmienky použitia ustanovenia § 16 ods. 7 zákona
č. 182/1993 Z.z. Dostatočne bolo vysvetlené, prečo na niektoré zhodné skutkové tvrdenia
prihliadol, a prečo iné zhodné skutkové tvrdenia nebolo možné použiť. Skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto na ne odkazujúce odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu tak ako celok spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne 24/, ktorá navyše nedostatočné
odôvodnenie vyvodzovala zo svojich výhrad voči hodnoteniu dôkazov a skutkovým
a právnym záverom súdov v základnom konaní.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. (od 15. októbra 2008) je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto
odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Odvolací súd sa
vo svojom rozhodnutí v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatoval i správnosť dôvodov prvostupňového rozhodnutia.
V súvislosti s ustanovením § 120 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, dovolací súd poznamenáva, že ide
len o možnosť súdu, a nie o jeho povinnosť. Súd pri využití tejto možnosti prihliada
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, pričom zhodné tvrdenia účastníkov posudzuje
individuálne so zreteľom na okolnosti konkrétnej veci. To znamená, že zhodné tvrdenie
účastníkov ohľadne určitej skutočnosti, s prihliadnutím aj na iné zistené okolnosti, si môže
osvojiť ako skutkové zistenie, zatiaľ čo iné zhodné tvrdenie si ako skutkové zistenie osvojiť
nemusí. Okrem toho treba rozlišovať zhodné tvrdenie účastníkov zakladajúce skutkové
zistenie, ktoré umožňuje určitý právny záver, a zhodné tvrdenie, ktoré takýto právny záver
neumožňuje.
V preskúmavanej veci odvolací súd dostatočne jasne vysvetlil, prečo mal za to, že
označené priestory, zapísané v katastri nehnuteľností ako byty, boli príslušným rozhodnutím
určené na bývanie a takto začalo aj ich užívanie (a to nielen na základe zhodného tvrdenia
účastníkov), a prečo zhodné tvrdenie účastníkov o ich faktickom užívaní ako nebytové
priestory nepovažoval za postačujúce pre záver, že došlo aj k právnej zmene ich charakteru,
teda k zmene ich účelového určenia z bytových priestorov (z bytov) na nebytové.
Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími
dôvodmi v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však možno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie
je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne 24/ podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. októbra 2013
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová