Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/203/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov l/ Ľ. C., bytom N., 2/ P.

K., bytom N., 3/ D. K., bytom N., 4/ G. V., bytom N., 5/ Š. L., bytom N., 6/ J. L., bytom N.,

7/ Ľ. R., bytom N., 8/ K. R., bytom N., 9/ A. B., bytom N., 10/ Ing. J. J., bytom N., 11/ Y.

B., bytom G., 12/ V. B., bytom N., 13/ Ľ. S., bytom N., 14/ J. Č., bytom N., 15/ A. Č.,

bytom N., 16/ C. H., bytom H., 17/ Ing. P. H., bytom H., 18/ A. H., bytom N., 19/ RNDr.

P. B., bytom P., 20/ M. L., bytom N.,

21/ Ing. J. P., bytom N., 22/ S. H., bytom N.N., 23/ J. S., bytom N.,

24/ A. Š., bytom N., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. Branislavom Grancom,

advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, 25/ A. R., bytom N., 26/ MVDr. J. Š.,

CSc., bytom N., 27/ K. H., bytom N., 28/ E. J., bytom N., 29/ Ing. A. Ţ., bytom N., 30/

JUDr. Z. Ţ., bytom N., 31/ JUDr. J. K., bytom N., 32/ M. V., bytom N., 33/ M. N., bytom

N., 34/ K. K., bytom N.,

35/ J. B., bytom K., 36/ M. T., bytom N.N., 37/ H. T., bytom N.N., 38/ J. B., bytom N.N.,

39/ H. C., bytom N.N., 40/ A. P., bytom M., 41/ P. K., bytom N.N., 42/ M. K., bytom N.N.,

43/ D. O., bytom N.N., 44/ M. H., bytom N.N., 45/ L. M., bytom N.N.,

46/ M. Z., bytom N.N., 47/ T. K., bytom P., 48/ D. L., bytom B.,

49/ MVDr. J. K., bytom N.N., 50/ I. K., bytom N.N., 51/ V. S., bytom N.N.,

52/ MUDr. J. D., bytom N.N., 53/ P. B., bytom H., 54/ S. B., bytom H., 55/ M. K., bytom

N.N., 56/ Ing. M. P., bytom N.N., 57/ K. P., bytom N.N.,

58/ Ing. J. G., bytom L., 59/ E. O., bytom

v K., 60/ Ľ. B., bytom N., 61/ prof. MUDr. V. K., bytom N., 62/ M. K., bytom N., 63/ J.

P., bytom N., 64/ G. T., bytom N.N., 65/ J. S., bytom v K.N., 66/ M. K., bytom

v K., 67/ J. M., bytom K., 68/ K. M., bytom K., proti žalovanému Územnému bytovému

druţstvu Hornád, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 66, IČO: 00 594 741, o určenie

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne 24/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. decembra 2012

sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne 24/ o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací označeným rozsudkom v napadnutej časti

potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I z 27. apríla 2012 č. k. -920

o zamietnutí žaloby v časti nároku o určenie, že vlastníkmi priestorov zapísaných ako byty

č. X a č. X bytového domu na N.v K., ako aj č. X a X bytového domu na N.v K., zapísaného

na LV č. X., Správy katastra nehnuteľností Košice, katastrálne územie K., sú vlastníci bytov s

príslušnými spoluvlastníckymi podielmi. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku,

ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že súd

prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci,

jeho skutkové závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil.

V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, pričom na

doplnenie pripojil ďalšie dôvody. Uzavrel, že nebolo v podstate sporné, že predmetné

priestory boli kolaudované ako byty a takto aj začalo ich užívanie. Neprihliadol na zhodné

tvrdenia účastníkov o tom, že sa jedná o nebytové priestory, pretože zmena ich charakteru

nenastala zákonným spôsobom, keďže nebola preukázaná existencia právneho titulu o takejto

zmene (rozhodnutie stavebného úradu o povolení zmeny charakteru stavby). Vzhľadom na

tieto skutočnosti nebolo možné aplikovať na zistený skutkový stav § 16 ods. 8 zákona č.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a priznať žalobcom podielové

spoluvlastníctvo k sporným priestorom.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa 24/ (ďalej aj

„dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, inou vadou

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a nesprávnym právnym

posúdením veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom označila nedostatočné, resp.

zmätočné odôvodnenie odvolacieho rozsudku vyčítajúc odvolaciemu súdu, že sa oprel

o skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, a to napriek tomu, že zhodným

vyhlásením účastníkov nebolo možné zhojiť neexistenciu právoplatného rozhodnutia

príslušného štátneho orgánu. Zmätočnosť ďalej videla v tom, že odvolaciemu súdu na jednej

strane postačovalo zhodné vyhlásenie účastníkov konania o tom, že dom bol údajne

kolaudovaný ako bytový dom, čím preklenul absenciu dôkazu (kolaudačného rozhodnutia)

v súdnom spise, a následne na druhej strane zhodné tvrdenie účastníkov, podľa ktorého

označené priestory, zapísané ako byty, majú charakter nebytových priestorov, považoval

za irelevantné.

Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa

neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil

však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení.

Za nedôvodnú považoval námietku žalobkyne 24/, ktorá mala spočívať v tom, že

odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a že jeho rozhodnutie je tak

nepreskúmateľné. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s rozsudkom súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorým sa

odvolací súd stotožnil, uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská účastníkov, výsledky

vykonaného dokazovania, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom

prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Vysvetlil, z akých úvah

vychádzal pri závere, že nenastali podmienky použitia ustanovenia § 16 ods. 7 zákona

č. Dostatočne bolo vysvetlené, prečo na niektoré zhodné skutkové tvrdenia

prihliadol, a prečo iné zhodné skutkové tvrdenia nebolo možné použiť. Skutkové a právne

závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s , preto na ne odkazujúce odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu tak ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne 24/, ktorá navyše nedostatočné

odôvodnenie vyvodzovala zo svojich výhrad voči hodnoteniu dôkazov a skutkovým

a právnym záverom súdov v základnom konaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Ustanovením (od 15. októbra 2008) je odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto

odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Odvolací súd sa

vo svojom rozhodnutí v súlade s ustanovením stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a konštatoval i správnosť dôvodov prvostupňového rozhodnutia.

V súvislosti s ustanovením , podľa ktorého súd si môže osvojiť

skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, dovolací súd poznamenáva, že ide

len o možnosť súdu, a nie o jeho povinnosť. Súd pri využití tejto možnosti prihliada

na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, pričom zhodné tvrdenia účastníkov posudzuje

individuálne so zreteľom na okolnosti konkrétnej veci. To znamená, že zhodné tvrdenie

účastníkov ohľadne určitej skutočnosti, s prihliadnutím aj na iné zistené okolnosti, si môže

osvojiť ako skutkové zistenie, zatiaľ čo iné zhodné tvrdenie si ako skutkové zistenie osvojiť

nemusí. Okrem toho treba rozlišovať zhodné tvrdenie účastníkov zakladajúce skutkové

zistenie, ktoré umožňuje určitý právny záver, a zhodné tvrdenie, ktoré takýto právny záver

neumožňuje.

V preskúmavanej veci odvolací súd dostatočne jasne vysvetlil, prečo mal za to, že

označené priestory, zapísané v katastri nehnuteľností ako byty, boli príslušným rozhodnutím

určené na bývanie a takto začalo aj ich užívanie (a to nielen na základe zhodného tvrdenia

účastníkov), a prečo zhodné tvrdenie účastníkov o ich faktickom užívaní ako nebytové

priestory nepovažoval za postačujúce pre záver, že došlo aj k právnej zmene ich charakteru,

teda k zmene ich účelového určenia z bytových priestorov (z bytov) na nebytové.

Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími

dôvodmi v zmysle a , ktoré však možno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne 24/ podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím

konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová