Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)43f/392400.fe9177.pdf
PDF · 118.03 KB
No categories available
2Obdo/8/2013
Najvyšší súd 2 Obdo 8/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F., s. r. o., S. IČO X.,
zastúpeného A, s. r. o., K., proti žalovanému W., s. r. o., R., IČO X., zastúpenému Mgr. J. L.,
advokátkou, K., o zaplatenie 240,95 eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 26Cb/128/2009, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 1. marca 2012, č. k. lCob/238/2011-147, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 1. marca 2012, č. k. lCob/238/2011-147 o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia dovolacieho
konania v sume 35,26 eur na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.
26Cb/128/2009-111 zo 7. februára 2011 v spojení s opravným uznesením potvrdil
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 70,10
eur. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že predmetom konania bol nárok
žalobcu na zaplatenie 240,95 eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu spolu s príslušenstvom, považoval
odvolací súd za vecne správne a náležite odôvodnené, preto po poukaze na ustanovenie § 219
ods. 1 a ods. 2 O. s. p. sa sním v celom rozsahu stotožnil. K odvolacím námietkam uviedol, že
súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na termín 22. 03. 2010, pričom predvolanie
na pojednávanie bolo žalovaným riadne prevzaté. Žalovaný sa na pojednávanie na termín
22. 03. 2010 ospravedlnil. Svoju neprítomnosť odôvodnil zlým zdravotným stavom J. C.,
štatutárnej zástupkyne odporcu. Žiadny doklad o svojich tvrdených skutočnostiach
nepredložil. Následne súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania na deň 31. 05. 2010.
Predvolanie na pojednávanie žalovaný riadne prevzal dňa 14. 04. 2010. Na pojednávanie sa
neospravedlnil a pojednávania sa nezúčastnil. Súd prvého stupňa vytýčil ďalší termín
pojednávania na 22. 09. 2010, žalovaný predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa
26. 08. 2010 (uvedený termín pojednávania bol súdom prvého stupňa zrušený), ďalší termín
pojednávania bol určený súdom prvého stupňa na deň 04.10.2010.
Dňa 04. 10. 2010 sa žalovaný ospravedlnil z pojednávania o 8.57 hod., pričom žiadal
odročiť pojednávanie z dôvodu, že konateľka žalovaného má vážne zdravotné problémy.
Doklad o práceneschopnosti konateľky žalovaného však nebol k ospravedlneniu a žiadosti
o odročenie pojednávania pripojený. Súd prvého stupňa odročil pojednávanie na termín
29. 11. 2010, pričom predvolanie na uvedené pojednávanie žalovaný prevzal dňa
19. 11. 2010. Opätovne sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov jedného z konateľov
žalovaného. Dôkaz o pracovnej neschopnosti konateľky žalovaného však opätovne pripojený
nebol. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na dátum 07. 02. 2011. Predvolanie aj
na uvedené pojednávanie žalovaný riadne prevzal.
Znova sa na pojednávanie ospravedlnil bez pripojenia dôkazu o pracovnej
neschopnosti jedného z konateľov žalovaného. Dňa 07. 02. 2011 súd prvého stupňa
v neprítomnosti žalovaného vyhlásil rozsudok.
Odvolací súd ďalej poukázal na ustanovenie § 101 O. s. p. a konštatoval, že súd
prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
Zdôraznil, že účastníci sú povinní zúčastňovať sa nariadených pojednávaní, kde majú právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a skutočnostiam uvádzaným v návrhu.
V prípade, že sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavia na pojednávanie, zbavujú sa tým
možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam, uvádzaným žalobcom v podanom návrhu a resp.
k jednotlivým dôkazom. Samotné oznámenie dôvodu, pre ktorý sa účastník konania
nezúčastní pojednávania, nepostačuje na to, aby mal možnosť súd odročiť pojednávanie.
Žiadosť účastníka o odročenie pojednávania musí byť náležité preukázaná a opodstatnenosť
odročenia vyhodnocuje v tom ktorom prípade súd, ktorého účastník požiada o odročenie
pojednávania.
Z výpisu z obchodného registra žalovaného bolo zistené, že konateľmi spoločnosti sú
J. C. a J. C., pričom obaja konatelia konajú v mene spoločnosti samostatne.
Keďže na jednotlivé pojednávania sa ospravedlňovala výlučne konateľka spoločnosti,
žalovaný mal možnosť byť prítomný na pojednávaniach prostredníctvom druhého
z konateľov spoločnosti, pričom uvedenú možnosť nevyužil a pojednávaní sa nezúčastňoval.
Žalovaný bol pritom riadne poučený i na ust. § 120 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého účastníci sú
povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa konanie pred súdom prvého stupňa končí, pretože na dôkazy
a skutočnosti, predložené a označené neskôr súd neprihliada, a to ani pred odvolacím súdom.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietku žalovaného,
vznesenú v odvolaní za irelevantnú, nakoľko postupom súdu prvého stupňa mu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom.
Žalovaný postupoval rovnako i pred odvolacím súdom, na ktorý bol riadne a včas
predvolaný. Svoju neprítomnosť ospravedlnil, avšak i napriek výzve odvolacieho súdu
nepredložil dôkazy, na preukázanie skutočností uvádzaných v žiadosti o odročenie
pojednávania. Z týchto dôvodov, s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal odvolací
sud odvolanie odporcu v jeho neprítomnosti.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie, pretože pojednávanie vytýčené
na 07. 02. 2011 prebehlo v neprítomnosti zástupkyne žalovaného, čím mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Zástupkyňa žalovaného s dostatočným časovým predstihom
oznámila súdu, že sa v stanovený termín nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu náročnej
operácie a následnej rehabilitácie, o čom predložil potvrdenie od lekára. Tvrdil, že zástupkyňa
bola počas konania aktívna. Uvedeným nesprávnym postupom súdu bola žalovanému odňatá
možnosť konať pred súdom, obhajovať jeho záujmy a podmienky právnej ochrany
na spravodlivý súdny proces.
Žalovaný svoje dovolanie doplnil podaním, doručeným dovolaciemu súdu
15. 10. 2011, v ktorom uviedol, že k rovnakému procesnému pochybeniu došlo aj v konaní
pred odvolacím súdom, ktorý rozhodol 01. 03. 2013 v neprítomnosti zástupcu žalovaného.
Poukázal na e-mailovu poštu, z ktorej vyplýva, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
v dôsledku fyzických problémov (konateľka bola pripútaná na invalidný vozík) .
Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu) po 21,58 eur
s režijným paušálom po 7, 81 eur a 20% DPH, spolu 35,26 eur. Uviedol, že dovolanie v tejto
veci je v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p. neprípustné a žalobcove právo
na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 237 f/ O. s. p. nebolo porušené. Napriek
povinnosti zúčastniť sa pojednávania, žalovaný sa nezúčastnil na piatich vytýčených
pojednávaniach súdom prvého stupňa a ani na odvolacom pojednávaní. Opakovane sa stalo,
že žalovaný sa ospravedlnil na poslednú chvíľu, tesne pred pojednávaním, alebo v deň
pojednávania, alebo vôbec nepožiadal o ospravedlnenie a odročenie termínu. Žalobcovi nie je
známe, že by žalovaný doložil v ospravedlnení tvrdené skutočnosti, na ktoré sa odvolával.
Počas konania žiadal súd, aby žalovanému nariadil predložiť potvrdenie o zdravotnom stave
konateľky a volať na pojednávanie druhého konateľa. Druhý konateľ sa nezúčastnil
pojednávania s tým, že je dlhodobo v zahraničí, avšak žalobcovi opäť nie je známe, či tvrdenú
skutočnosť doložil.
Podľa žalobcu žalovaný mal dosť času na to, aby svoje návrhy, vyjadrenia, dôkazy
v konaní predložil, pričom si mohol zvoliť na zastupovanie iného zamestnanca, či advokáta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti
neboli splnené zákonné podmienky.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou zvád uvedených v ust. § 237
O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa
ust. § 242 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu
trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto
pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je
v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 238 O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť
dovolania nevyslovil.
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
podľa ust. § 237 O. s. p. (napriek neprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5
O. s. p.).
Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne
dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,
rozhodli dňa 07. 02. 2011 a 01. 03. 2013 bez účastí štatutárneho zástupcu žalovaného, i keď
požiadal o odročenie pojednávania a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
zo zdravotných dôvodov. Dôkazy k tomuto tvrdeniu pripojil až k dovolaniu.
Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
po oboznámení sa súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a právnych záverov
z neho vyplývajúcich, uviedol vecné a právne dôvody potvrdenia rozsudku prvostupňového
súdu, vrátane dôvodov prejednania veci pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom
bez účasti žalovaného.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví
na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.
Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania
prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol
na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec
v neprítomnosti účastníka, musí súd skúmať dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto
smere môže mať za následok porušenie základného práva účastníka, vyplývajúceho z čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti.
Po účastníkovi, ktorý sa chce na pojednávanie súdu včas dostaviť, nemožno
spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci vo svojej
neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania
zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať "dôležitý dôvod".
Príčina toho, prečo sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa
teda musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom
alebo z iných dôvodov (aspektom ospravedlniteľnosti toho, čo sa dá v danej situácii
za dôležitý dôvod považovať). Dôležitým dôvodom sú nielen udalosti, majúce objektívnu
povahu, ale aj okolnosti účastníkom (zástupcom) spôsobené alebo inak zavinené, ak ich je
možné v danej situácii považovať za dôležité (za dôvod vyžadujúce odročenie rokovania).
Za dôležitý dôvod, pre ktorý účastník (jeho zástupca) môže požiadať o odročenie
pojednávania, sa teda v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. považuje ako okolnosť
(udalosť), ktorá účastníkovi (jeho zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabráni
zúčastniť sa rokovania (napríklad zdravotné indispozície, účasť na inom pojednávaní, alebo
služobná cesta), tak aj okolnosť účastníkom (jeho zástupcom) prípadne spôsobená alebo inak
zavinená, ak ju možno považovať - najmä za prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu
a na pomery účastníka (jeho zástupcu) - za dôležitú. Dôležitým dôvodom v zmysle
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. preto je podľa judikatúry súdov tiež choroba účastníka
konania. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, však
nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Aj keď
účastník konania uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročenie pojednávania
(ďalšieho pojednávania), nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy,
ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., ale
k zámerným procesným obštrukciám, sledujúcim predovšetkým bezdôvodné preťahovanie
občianskeho súdneho konania a zvyšovanie nákladov s tým spojených.
V prejednávanej veci žalovaný opakovane bez predloženia príslušných dokladov žiadal
o odročenie pojednávaní z dôvodu zdravotného stavu konateľky žalovaného. Súd prvého
stupňa dňa 07. 02. 2011 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti konateľky žalovaného
z dôvodu, že žalovaný na výzvu súdu prvého stupňa, ani na tomto ostatnom pojednávaní
nepredložil doklad o zdravotnom stave svojej konateľky (i keď oznámil, že ho predloží
na pojednávaní).
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci vytýčil šesť pojednávaní (jeden
termín zrušil) v časovom rozmedzí od 22. 03. 2010 do 07. 02. 2011. Konateľka žalovaného sa
nezúčastnila ani jedného pojednávania, o odročenie pojednávania buď žalovaný nepožiadal,
ale ho o odročenie termínu pojednávania požiadal deň pred pojednávaním, či priamo v deň
pojednávania. So zreteľom na tvrdené zdravotné problémy konateľky, súd prvého stupňa
oznámil žalovanému, že v budove súdu je k dispozícií bezbariérové zariadenie a vyzval ho,
aby sa pojednávania zúčastnil druhý konateľ spoločnosti. Žalovaný oznámil, opäť bez
predloženia dokladov, že druhý konateľ je dlhodobo v zahraničí. Žalovaný rovnako
postupoval aj v odvolacom konaní, keď síce požiadal o odročenie pojednávania, ale doklad
o imobilite a neprítomnosti druhého konateľa nepredložil.
Na základe uvedeného skutkového stavu, dovolací súd dospel k záveru, že žiadosť
o odročenie ostatného pojednávania, nariadeného na deň 07. 02. 2011 a odvolacieho
pojednávania dňa 01. 03. 2013, až v dovolacom konaní podložená lekárskym vysvedčením,
potvrdzujúcim pobyt jednej konateľky v rehabilitačnom centre Kováčová od 19. 01. 2011
do 01. 03. 2011, možno považovať za procesnú obštrukciu.
Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že žalovaný nebol postupom
súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných práv daných
Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností tvrdenie dovolateľa, že mu postupom
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia žalovaným
tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., a že najavo nevyšla ani žiadna
iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, že
prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného odmietol podľa ust.
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej
služby (vyjadrenie k dovolaniu z 28. januára 2013) po 21,58 eur s paušálnou náhradou
výdavkov po 7, 81 eur a 20% DPH, spolu 35,26 eur (§ 10 ods. 1, § 18 ods. 3, § 16 ods. 3,
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová