Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/8/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F., s. r. o., S. IČO X.,

zastúpeného A, s. r. o., K., proti žalovanému W., s. r. o., R., IČO X., zastúpenému Mgr. J. L.,

advokátkou, K., o zaplatenie 240,95 eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.

zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 1. marca 2012, č. k. -147, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 1. marca 2012, č. k. -147 o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania v sume 35,26 eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.

-111 zo 7. februára 2011 v spojení s opravným uznesením potvrdil

a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 70,10

eur. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že predmetom konania bol nárok

žalobcu na zaplatenie 240,95 eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu spolu s príslušenstvom, považoval

odvolací súd za vecne správne a náležite odôvodnené, preto po poukaze na ustanovenie § 219

ods. 1 a ods. 2 sa sním v celom rozsahu stotožnil. K odvolacím námietkam uviedol, že

súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na termín 22. 03. 2010, pričom predvolanie

na pojednávanie bolo žalovaným riadne prevzaté. Žalovaný sa na pojednávanie na termín

22. 03. 2010 ospravedlnil. Svoju neprítomnosť odôvodnil zlým zdravotným stavom J. C.,

štatutárnej zástupkyne odporcu. Žiadny doklad o svojich tvrdených skutočnostiach

nepredložil. Následne súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania na deň 31. 05. 2010.

2

Predvolanie na pojednávanie žalovaný riadne prevzal dňa 14. 04. 2010. Na pojednávanie sa

neospravedlnil a pojednávania sa nezúčastnil. Súd prvého stupňa vytýčil ďalší termín

pojednávania na 22. 09. 2010, žalovaný predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa

26. 08. 2010 (uvedený termín pojednávania bol súdom prvého stupňa zrušený), ďalší termín

pojednávania bol určený súdom prvého stupňa na deň 04.10.2010.

Dňa 04. 10. 2010 sa žalovaný ospravedlnil z pojednávania o 8.57 hod., pričom žiadal

odročiť pojednávanie z dôvodu, že konateľka žalovaného má vážne zdravotné problémy.

Doklad o práceneschopnosti konateľky žalovaného však nebol k ospravedlneniu a žiadosti

o odročenie pojednávania pripojený. Súd prvého stupňa odročil pojednávanie na termín

29. 11. 2010, pričom predvolanie na uvedené pojednávanie žalovaný prevzal dňa

19. 11. 2010. Opätovne sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov jedného z konateľov

žalovaného. Dôkaz o pracovnej neschopnosti konateľky žalovaného však opätovne pripojený

nebol. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na dátum 07. 02. 2011. Predvolanie aj

na uvedené pojednávanie žalovaný riadne prevzal.

Znova sa na pojednávanie ospravedlnil bez pripojenia dôkazu o pracovnej

neschopnosti jedného z konateľov žalovaného. Dňa 07. 02. 2011 súd prvého stupňa

v neprítomnosti žalovaného vyhlásil rozsudok.

Odvolací súd ďalej poukázal na ustanovenie a konštatoval, že súd

prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.

Zdôraznil, že účastníci sú povinní zúčastňovať sa nariadených pojednávaní, kde majú právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a skutočnostiam uvádzaným v návrhu.

V prípade, že sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavia na pojednávanie, zbavujú sa tým

možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam, uvádzaným žalobcom v podanom návrhu a resp.

k jednotlivým dôkazom. Samotné oznámenie dôvodu, pre ktorý sa účastník konania

nezúčastní pojednávania, nepostačuje na to, aby mal možnosť súd odročiť pojednávanie.

Žiadosť účastníka o odročenie pojednávania musí byť náležité preukázaná a opodstatnenosť

odročenia vyhodnocuje v tom ktorom prípade súd, ktorého účastník požiada o odročenie

pojednávania.

3

Z výpisu z obchodného registra žalovaného bolo zistené, že konateľmi spoločnosti sú

J. C. a J. C., pričom obaja konatelia konajú v mene spoločnosti samostatne.

Keďže na jednotlivé pojednávania sa ospravedlňovala výlučne konateľka spoločnosti,

žalovaný mal možnosť byť prítomný na pojednávaniach prostredníctvom druhého

z konateľov spoločnosti, pričom uvedenú možnosť nevyužil a pojednávaní sa nezúčastňoval.

Žalovaný bol pritom riadne poučený i na ust. , podľa ktorého účastníci sú

povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa konanie pred súdom prvého stupňa končí, pretože na dôkazy

a skutočnosti, predložené a označené neskôr súd neprihliada, a to ani pred odvolacím súdom.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietku žalovaného,

vznesenú v odvolaní za irelevantnú, nakoľko postupom súdu prvého stupňa mu nebola odňatá

možnosť konať pred súdom.

Žalovaný postupoval rovnako i pred odvolacím súdom, na ktorý bol riadne a včas

predvolaný. Svoju neprítomnosť ospravedlnil, avšak i napriek výzve odvolacieho súdu

nepredložil dôkazy, na preukázanie skutočností uvádzaných v žiadosti o odročenie

pojednávania. Z týchto dôvodov, s poukazom na ust. prejednal odvolací

sud odvolanie odporcu v jeho neprítomnosti.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie, pretože pojednávanie vytýčené

na 07. 02. 2011 prebehlo v neprítomnosti zástupkyne žalovaného, čím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Zástupkyňa žalovaného s dostatočným časovým predstihom

oznámila súdu, že sa v stanovený termín nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu náročnej

operácie a následnej rehabilitácie, o čom predložil potvrdenie od lekára. Tvrdil, že zástupkyňa

bola počas konania aktívna. Uvedeným nesprávnym postupom súdu bola žalovanému odňatá

možnosť konať pred súdom, obhajovať jeho záujmy a podmienky právnej ochrany

na spravodlivý súdny proces.

Žalovaný svoje dovolanie doplnil podaním, doručeným dovolaciemu súdu

15. 10. 2011, v ktorom uviedol, že k rovnakému procesnému pochybeniu došlo aj v konaní

pred odvolacím súdom, ktorý rozhodol 01. 03. 2013 v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

4

Poukázal na e-mailovu poštu, z ktorej vyplýva, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil

v dôsledku fyzických problémov (konateľka bola pripútaná na invalidný vozík) .

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť a uplatnil si náhradu trov

dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu) po 21,58 eur

s režijným paušálom po 7, 81 eur a 20% DPH, spolu 35,26 eur. Uviedol, že dovolanie v tejto

veci je v zmysle ustanovenia neprípustné a žalobcove právo

na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia f/ nebolo porušené. Napriek

povinnosti zúčastniť sa pojednávania, žalovaný sa nezúčastnil na piatich vytýčených

pojednávaniach súdom prvého stupňa a ani na odvolacom pojednávaní. Opakovane sa stalo,

že žalovaný sa ospravedlnil na poslednú chvíľu, tesne pred pojednávaním, alebo v deň

pojednávania, alebo vôbec nepožiadal o ospravedlnenie a odročenie termínu. Žalobcovi nie je

známe, že by žalovaný doložil v ospravedlnení tvrdené skutočnosti, na ktoré sa odvolával.

Počas konania žiadal súd, aby žalovanému nariadil predložiť potvrdenie o zdravotnom stave

konateľky a volať na pojednávanie druhého konateľa. Druhý konateľ sa nezúčastnil

pojednávania s tým, že je dlhodobo v zahraničí, avšak žalobcovi opäť nie je známe, či tvrdenú

skutočnosť doložil.

Podľa žalobcu žalovaný mal dosť času na to, aby svoje návrhy, vyjadrenia, dôkazy

v konaní predložil, pričom si mohol zvoliť na zastupovanie iného zamestnanca, či advokáta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

5

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia až

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou zvád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust. (napriek neprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia

).

6

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,

rozhodli dňa 07. 02. 2011 a 01. 03. 2013 bez účastí štatutárneho zástupcu žalovaného, i keď

požiadal o odročenie pojednávania a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil

zo zdravotných dôvodov. Dôkazy k tomuto tvrdeniu pripojil až k dovolaniu.

Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

po oboznámení sa súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a právnych záverov

z neho vyplývajúcich, uviedol vecné a právne dôvody potvrdenia rozsudku prvostupňového

súdu, vrátane dôvodov prejednania veci pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom

bez účasti žalovaného.

Podľa ustanovenia , ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví

na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

7

Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania

prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol

na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec

v neprítomnosti účastníka, musí súd skúmať dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto

smere môže mať za následok porušenie základného práva účastníka, vyplývajúceho z čl. 48

ods. 2 , a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti.

Po účastníkovi, ktorý sa chce na pojednávanie súdu včas dostaviť, nemožno

spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci vo svojej

neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania

zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať "dôležitý dôvod".

Príčina toho, prečo sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa

teda musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom

alebo z iných dôvodov (aspektom ospravedlniteľnosti toho, čo sa dá v danej situácii

za dôležitý dôvod považovať). Dôležitým dôvodom sú nielen udalosti, majúce objektívnu

povahu, ale aj okolnosti účastníkom (zástupcom) spôsobené alebo inak zavinené, ak ich je

možné v danej situácii považovať za dôležité (za dôvod vyžadujúce odročenie rokovania).

Za dôležitý dôvod, pre ktorý účastník (jeho zástupca) môže požiadať o odročenie

pojednávania, sa teda v zmysle ustanovenia považuje ako okolnosť

(udalosť), ktorá účastníkovi (jeho zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabráni

zúčastniť sa rokovania (napríklad zdravotné indispozície, účasť na inom pojednávaní, alebo

služobná cesta), tak aj okolnosť účastníkom (jeho zástupcom) prípadne spôsobená alebo inak

zavinená, ak ju možno považovať - najmä za prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu

a na pomery účastníka (jeho zástupcu) - za dôležitú. Dôležitým dôvodom v zmysle

ustanovenia preto je podľa judikatúry súdov tiež choroba účastníka

konania. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, však

nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Aj keď

účastník konania uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročenie pojednávania

(ďalšieho pojednávania), nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy,

ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ustanovenia , ale

k zámerným procesným obštrukciám, sledujúcim predovšetkým bezdôvodné preťahovanie

občianskeho súdneho konania a zvyšovanie nákladov s tým spojených.

8

V prejednávanej veci žalovaný opakovane bez predloženia príslušných dokladov žiadal

o odročenie pojednávaní z dôvodu zdravotného stavu konateľky žalovaného. Súd prvého

stupňa dňa 07. 02. 2011 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti konateľky žalovaného

z dôvodu, že žalovaný na výzvu súdu prvého stupňa, ani na tomto ostatnom pojednávaní

nepredložil doklad o zdravotnom stave svojej konateľky (i keď oznámil, že ho predloží

na pojednávaní).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci vytýčil šesť pojednávaní (jeden

termín zrušil) v časovom rozmedzí od 22. 03. 2010 do 07. 02. 2011. Konateľka žalovaného sa

nezúčastnila ani jedného pojednávania, o odročenie pojednávania buď žalovaný nepožiadal,

ale ho o odročenie termínu pojednávania požiadal deň pred pojednávaním, či priamo v deň

pojednávania. So zreteľom na tvrdené zdravotné problémy konateľky, súd prvého stupňa

oznámil žalovanému, že v budove súdu je k dispozícií bezbariérové zariadenie a vyzval ho,

aby sa pojednávania zúčastnil druhý konateľ spoločnosti. Žalovaný oznámil, opäť bez

predloženia dokladov, že druhý konateľ je dlhodobo v zahraničí. Žalovaný rovnako

postupoval aj v odvolacom konaní, keď síce požiadal o odročenie pojednávania, ale doklad

o imobilite a neprítomnosti druhého konateľa nepredložil.

Na základe uvedeného skutkového stavu, dovolací súd dospel k záveru, že žiadosť

o odročenie ostatného pojednávania, nariadeného na deň 07. 02. 2011 a odvolacieho

pojednávania dňa 01. 03. 2013, až v dovolacom konaní podložená lekárskym vysvedčením,

potvrdzujúcim pobyt jednej konateľky v rehabilitačnom centre Kováčová od 19. 01. 2011

do 01. 03. 2011, možno považovať za procesnú obštrukciu.

Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že žalovaný nebol postupom

súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných práv daných

. Za týchto okolností tvrdenie dovolateľa, že mu postupom

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia žalovaným

tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. , a že najavo nevyšla ani žiadna

iná vada uvedená v ust. , dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, že

prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z ust.

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného odmietol podľa ust.

v spojení s ust. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1

a právo na náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej

služby (vyjadrenie k dovolaniu z 28. januára 2013) po 21,58 eur s paušálnou náhradou

výdavkov po 7, 81 eur a 20% DPH, spolu 35,26 eur (§ 10 ods. 1, § 18 ods. 3, § 16 ods. 3,

vyhlášky č. ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová