Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/29/2012

Identifikačné číslo spisu: 7011200595 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7011200595.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobcu O. X., bytom Z. X, G., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom so sídlom v Humennom, Mierová č. 87, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11067-3/2011-BA, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 2012, č. k. -30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 2012, č. k. -30, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom z 29. marca 2012, č. k. -30, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia zo dňa 14. apríla 2011 číslo 11067-3/2011-BA, ktorým žalovaná podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice číslo 704-3440118910-GC09/10-721, 59595-2/2010-KEM zo 16. novembra 2010 o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti navrhovateľa (ďalej len „poistenie“) dňom 12. júla 2005. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd akosúd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 1. júna 2005, č. k. -28, bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - spoločnosti T.O.M.A., spol. s r.o.(ďalej len „spoločnosť“), z dôvodu nedostatku majetku. Právoplatnosťou uvedeného uznesenia dňom 12. júla 2005 bola spoločnosť zrušená v zmysle a dňom 12. júla 2005 teda došlo k faktickému zániku ekonomickej a právnej subjektivity tejto spoločnosti a prestala existovať aj ako zamestnávateľ žalobcu a v nadväznosti na to aj ako odvádzateľ poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti za žalobcu. Výmaz spoločnosti, vrátane ďalších zákonom predpísaných údajov (zrušenie spoločnosti), bol vyznačený v obchodnom

registri, ktorý je ako verejný zoznam prístupný každému, teda aj žalobcovi. Na námietku žalobcu, že na ukončenie pracovného pomeru mal byť vyzvaný predbežným správcom krajský súd uviedol, že v konaní sp. zn. predbežný správca ustanovený nebol a súd na základe listinných dôkazov preukazujúcich nemajetnosť dlžníka - spoločnosti, rozhodol o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. Krajský súd konštatoval, že keď na majetok spoločnosti nebol vyhlásený konkurz a návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal žalobca, potom žalobca nemohol mať ani napr. postavenie konkurzného veriteľa a neexistoval dôvod pre ktorý by konkurzný súd so žalobcom konal a akýmkoľvek spôsobom s ním komunikoval. Ak v tomto konkrétnom prípade nastala skutočnosť, ktorá má podľa zákona za následok zrušenie spoločnosti, potom je potrebné túto skutočnosť považovať za právnu udalosť, s ktorou právo spája faktický zánik ekonomickej a právnej subjektivity spoločnosti. Námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaná neskúmala, či došlo k zániku spoločnosti zákonnými postupmi, nepovažoval súd v spornej veci za právne významnú. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, lebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že jeho pracovný pomer so spoločnosťou nie je do dnešného dňa ukončený a pri akejkoľvek snahe nemohol získať žiadny doklad o zániku firmy. O výmaze spoločnosti sa navrhovateľ dozvedel až z rozhodnutia odporkyne. Krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že konkurzný súd nepreveril pracovnoprávne vzťahy a tak pochybil vo svojej činnosti. Keďže o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom, neobstojí tvrdenie krajského súdu, že právoplatnosťou tohto uznesenia spoločnosť prestala existovať ako zamestnávateľ a odvádzateľ poistného. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalobca vo svojom odvolaní žiadne nové námietky neuviedol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( bez nariadenia pojednávania v súlade s preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. Podľa () v znení spoločnosť sa zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Zo spisov vyplýva, že podľa obsahu evidenčného materiálu o priebehu dôchodkového poistenia (zabezpečenia) žalovanej spoločnosť prihlásila žalobcu do registra poistencov Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti od 1. októbra 2002. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice podľa zákona o sociálnom poistení rozhodnutím zo 16. novembra 2010 č. 704-3440118910-GC09/10-721, 59595-2/2010-KEM rozhodla, že žalobcovi ako zamestnancovi spoločnosti T.O.M.A., s.r.o. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 12. júla 2005. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka číslo 8211/V, Krajsky súd v Košiciach uznesením z 1. júna 2005 č. k. -28, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. júla 2005, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka T.O.M.A., spol. s r.o., pre nedostatok majetku. Spoločnosť T.O.M.A. spol. s r.o., bola teda zrušená 12. júla 2005 (deň výmazu spoločnosti je 17. november 2005, ktorým dňom zanikla podľa ). Podľa (v znení účinnom do 30. júna 2006) zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu (). V zmysle v znení neskorších predpisov spoločnosť bola zrušená dňom 12. júla 2005, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 1. júna 2005 č.k. -28. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zrušeniu spoločnosti bez právneho nástupcu a nedošlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov na inú osobu, zanikli 12. júla 2005 všetky pracovnoprávne vzťahy, ktoré uzatvorila spoločnosť a ktoré trvali do

dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Informácia o zrušení predmetnej spoločnosti bola uverejnená v Obchodnom registri, ku ktorému má každý občan prístup. Navyše, žalobca sa mohol o zrušení spoločnosti dozvedieť aj vtedy, keď mu už zrušená spoločnosť ako jeho zamestnávateľ prestala prideľovať prácu. Až do výmazu spoločnosti mohol od nej následne požadovať doklad o skončení pracovnoprávneho vzťahu. Nemožno preto akceptovať jeho tvrdenie, že jeho pracovný pomer so spoločnosťou nie je ukončený; je irelevnantné, že doklad o skončení pracovného pomeru po zániku spoločnosti už od nej nemôže získať. Aj odvolací súd zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že dvojstranný právny vzťah medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom T.O.M.A. spol. s r.o., Jantárová č.30, Košice, IČO: 31 731 473 zanikol zo zákona dňom 12. júla 2005 zrušením spoločnosti a týmto dňom zanikol aj poistný vzťah medzi zamestnancami spoločnosti a žalovanou, lebo zamestnanci už výkon závislej práce ukončili a zamestnávateľ po jeho zrušení už nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť a v jej rámci dávať svojim zamestnancom pokyny v pracovnoprávnom vzťahu. Žalobcovi zaniklo v zmysle § 20 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a aj povinné v nezamestnanosti dňom 12. júla 2005, lebo jeho pracovný pomer zanikol a práva a povinnosti z neho neprešli na iného zamestnávateľa. K zániku povinného poistenia dňom 12. júla 2005 došlo bez ohľadu na to, že žalobca tvrdí, že o zrušení zamestnávateľa (ani o výmaze z obchodného registra) nevedel. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za súladnéso zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaná zo zákona nemá nárok na náhradu trov v tomto konaní ( a v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok