Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/123/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D., so sídlom

v Š., zastúpenej spoločnosťou S., so sídlom v B., proti odporcom 1/ Mestská časť

Bratislava – Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie č. 3, 2/ Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. 1,

o určenie trvania nájmu a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa podaným návrhom (po pripustení zmeny) domáhala rozhodnutia,

ktorým by súd uložil odporcom na vlastné náklady uviesť predmet nájmu – nebytové

priestory A., nachádzajúce sa v katastrálnom území B. a v katastri nehnuteľností vedené ako

2

parcely č. X. zastavaná plocha, X., o celkovej výmere X. m, v zmysle Zmluvy č. X., do

pôvodného zdokumentovaného stavu v akom bol pred 24. augustom 2005 a zároveň im

zakázal vykonať úkony, ktoré navrhovateľke znemožnia, prípadne obmedzia možnosť

ďalšieho nerušeného užívania predmetu nájmu a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 28. októbra 2011 č.k. -359

zamietol návrh navrhovateľky na ustanovenie právneho zástupcu podľa , pretože

nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa

Poukázal na to, že navrhovateľkou je obchodná spoločnosť, ktorá bola založená za účelom

podnikania. Uviedol, že podnikanie je nevyhnutné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ

2

(obchodná spoločnosť) podstupuje riziko, že jeho úsilie môže byť zavŕšené dosiahnutím

zisku, avšak môže skončiť aj stratou. Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že

okolnosť, že podnikateľ (obchodná spoločnosť) nedosahuje pri svojej podnikateľskej činnosti

zisk a v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa dostal do nepriaznivej finančnej

situácie v súčasnosti, nemôže byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery

navrhovateľky ako právnickej osoby by odôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov,

pokiaľ by sa dostala do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej

súvislosti s jej podnikaním, pričom navrhovateľka existenciu takýchto dôvodov v konaní pred

súdom prvého stupňa nepreukázala.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2012 sp. zn.

navrhovateľkou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že súd prvého

stupňa správne pred rozhodnutím o žiadosti navrhovateľky o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov podľa ustanovenia skúmal predpoklady navrhovateľky pre oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov v zmysle Skutočnosť, že navrhovateľka ako

podnikateľka nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešná, prišla o majetok a nedosahuje

zisk, nie je dôvodom na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Rozhodnutie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 241

ods. 2 písm.a/ a Vadu v zmysle videla v tom, že

navrhovateľka nebola zastúpená advokátom a osoba konajúca v jej mene nemala právnické

vzdelanie, preto poučovaciu povinnosť súdu citáciou ustanovenia považuje

za nedostatočnú. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila v konaní rozhodné skutočnosti o svojich

majetkových pomeroch, no nesplnila si dôkaznú povinnosť vo vzťahu k týmto tvrdeniam, bol

súd povinný riadne poučiť navrhovateľku o dôkaznej povinnosti.

Odporcovia 1/, 2/ navrhli dovolanie navrhovateľky odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je podľa prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,

ktoré nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení, preto je dovolanie proti nemu

podľa , neprípustné.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú (či to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka vady konania podľa až e/ a nenamietala a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Vzhľadom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Navrhovateľka v súvislosti s tvrdením vady konania v zmysle

namietala, že okresný súd ju v danej veci riadne nepoučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4

Podľa rozsudkom súd rozhoduje o veci samej. Zákon ustanovuje,

kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa veta prvá ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd

uznesením.

Klasifikácia súdnych rozhodnutí predstavuje zložitú teoretickú otázku, avšak

s výraznými praktickými konotáciami. V praxi sa často delia rozhodnutia na meritórne

a procesné. Meritórne rozhodnutie je rozhodnutie vo veci samej. Pod pojmom vec sama treba

rozumieť predmet konania vyjadrený buď v žalobnom petite alebo vo výroku uznesenia, ktorý

vydáva súd podľa (začatie konania bez návrhu).

Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov budú vykonané.

Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2

poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nariaďuje pojednávanie

(§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy

a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky na ustanovenie

zástupcu podľa , čo nie je rozhodovaním vo veci samej.

Ustanovenie nemožno na danú vec aplikovať, preto dovolateľkou

namietané nesplnenie riadnej poučovacej povinnosti podľa uvedeného zákonného ustanovenia

nie je odňatím možnosti dovolateľke konať pred súdom.

Dovolací súd podotýka, že aj v prípade meritórneho rozhodnutia vo veci, samotné

nepoučenie účastníka konania podľa neznamená odňatie možnosti

účastníkovi konať pred súdom. Samotná okolnosť nepoučenia účastníka podľa uvedeného

zákonného ustanovenia sa prejaví len v tom smere, že takto nepoučený účastník má možnosť

uplatniť odvolací dôvod podľa založené na skutočnostiach alebo iných

dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ).

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že prvostupňový súd poučil účastníka konania

v zmysle ustanovení , , napr. v predvolaní na pojednávanie z 20. júla 2011

(č.l. 281).

Dovolací súd však skúmal ďalej, či iným postupom súdu nedošlo vo veci k procesnej

vade uvedenej v (či už to účastník namieta alebo nie) a to, či odvolací súd

rozhodol vo veci, ktorá patrila do právomoci súdov a teda či tu nedošlo k vade podľa

ustanovenia

Súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľky na ustanovenie právneho

zástupcu uznesením z 28. októbra 2011 za účinnosti , v ktorého bolo ustanovené,

že účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,

ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum

právnej pomoci alebo advokáta zapísaného v zozname podľa osobitného predpisu, ak je to

potrebné za ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Po zamietnutí návrhu navrhovateľky na ustanovenie právneho zástupcu odvolací súd

rozhodol o odvolaní navrhovateľky proti tomuto rozhodnutiu uznesením z 31. januára 2012

za situácie, keď po novelizácii ,

a ustanovenie znelo : „Účastníka, ktorý požiada

o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych

poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.“

Účelom o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi (v znení účinnom od 1. januára 2012) je podľa ustanovenia § 1 vytvoriť systém

poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať

právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo

v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu

vzniku právnych sporov. Taktiež aj v znení účinnom do 31. decembra 2012 bolo účelom

uvedeného zákona vytvorenie systému poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej

poskytovania v rozsahu ustanovenej týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku

svojej materiálnej núdze nemohli využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu

svojich práv a v azylových veciach.

Z ustanovenia , , , vyplýva, že tento zákon sa

vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci

a/ v občianskoprávnych veciach, v obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych

veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto

veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne

spory“),

b/ v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,

pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a

c/ v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj

v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky.

Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych

sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba fyzickým

osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových

veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo

právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a. V konaní

o administratívnom vyhostení sa právna pomoc poskytuje fyzickým osobám za podmienok

ustanovených v § 24c.

Za podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika

viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe

vzájomnosti vyhlásenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

1a)

„ministerstvo“) podľa osobitného predpisusa na účely konania na súde Slovenskej

republiky poskytuje právna pomoc podľa tohto zákona aj občanovi zmluvnej strany

medzinárodnej zmluvy alebo osobe, ktorá má na území zmluvnej strany obvyklý pobyt, alebo

osobe, ak predmet konania na súde Slovenskej republiky priamo súvisí s prechádzajúcim

obvyklým pobytom osoby na území Slovenskej republiky. Týmto zákonom nie je dotknuté

1aa)

poskytovanie právnych služieb podľa osobitného predpisu.

Systematickým výkladom a dovolací súd dospel

k záveru, že napriek ustanoveniu , podľa ktorého účastníka (každého, t.j. aj

právnickú osobu), ak by požiadal o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady

oslobodenia od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci, táto inštitúcia

však nemá možnosť v znení ustanoviť právnickej osobe zástupcu

z radov advokátov a v konečnom dôsledku by túto možnosť nemali ani súdy.

Zásada rovnosti postavenia účastníkov v civilnom procese je zakotvená v čl. 47 ods. 3

, ktorý stanovuje, že všetci účastníci sú si v konaní rovní,

obdobne v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Zásada rovnosti sa prejavuje

vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých

právach a povinnostiach rozhoduje súd. Účastníci konania musia stáť pred súdom v rovnakom

postavení. Na realizáciu tejto zásady sa ukladá súdu povinnosť, aby obom stranám sporu

zaistil rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv ( ). Obdobne chápe zásadu rovnosti

strán Európsky súd pre ľudské práva. Zásada rovnosti účastníkov konania je aj interpretačným

pravidlom – všetky ustanovenia musia byť vykladané

v súlade s ním.

Podľa ustanovenia ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý možno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má

predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu zostávajú pritom zachované.

V prípade nedostatku súdnej právomoci je súd povinný vždy skúmať, do právomoci

ktorého orgánu nejustičného orgánu, konkrétna vec patrí. Ak sa súdu nepodarí zistiť orgán

nejustičného charakteru, do právomoci ktorého vec patrí, platí ústavnoprávna nevyvrátiteľná

domnienka, že vec patrí do právomoci súdov. Z hľadiska ústavnej deľby moci platí, že

neexistencia orgánu, do ktorého právomoci určitá právna vec pozitívne patrí, nemôže byť

účastníkovi právnych vzťahov na ťarchu. Ak teda v konkrétnej situácii neexistuje právna

úprava hmotného práva o tom, komu patrí takáto vec do právomoci (ako je tomu

v prejednávanej veci), z hľadiska ústavného princípu zákazu odopretia spravodlivosti

(denegatio iustitiae) vyplýva, že v takýchto prípadoch bude decíznou právomocou rozhodnúť

vec disponovať súd.

O takýto prípad ide v prejednávanej právnej veci. Neexistencia orgánu, ktorý by

ustanovil právnickej osobe zástupcu z radov advokátov v zmysle ustanovenia

nemôže byť na ťarchu tejto právnickej osoby a teda rozhodovanie o tejto otázke veci v zmysle

vyššie uvedených zákonných ustanovení a ústavných princípov patrí do právomoci súdov.

Ak teda odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na ustanovenie zástupcu podľa po 1. januári 2012, išlo

o vec, ktorá patrila do právomoci súdov a jeho konanie nie je zaťažené vadou podľa

ustanovenia

Pretože prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania voči

navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodali návrh na ich priznanie ( ).

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová