Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d66/392776.2d4623.pdf
PDF · 102.22 KB
No categories available
4Obdo/44/2013
Najvyšší súd 4 Obdo 44/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., B.B., IČO: X.,
o návrhu na zrušenie obchodnej spoločnosti V., s. r. o., B.B., IČO: X., o dovolaní
spoločnosti V., s. r. o., B., proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č. k.
3 Cob 345/2012-34, zo dňa 28. 02. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3 Cob 345/2012-34, zo dňa 28. 02. 2013
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 34 CbR 76/2011, zo dňa 01. 08. 2012
zamietol návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti V., s. r. o., B.. Súčasne rozhodol o vrátení
súdneho poplatku vo výške 3,- eur Ing. J. S., L..
V odôvodnení uviedol, že podľa navrhovateľa si spoločnosť nesplnila povinnosť
uložiť do Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia
nasledujúce po sebe, čo má za následok zrušenie predmetnej spoločnosti.
Obchodná spoločnosť V., s. r. o., dňa 02. 07. 2012 súdu oznámila, že do Zbierky listín
zakladá potvrdenie o podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2010, daňové
priznanie k dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie 2010, výkaz ziskov a strát k 31. 12.
2010, poznámky k účtovnej závierke k 31. 12. 2010, vyhlásenie konateľa zo dňa 29. 06. 2012
o neschválení účtovnej závierky za rok 2010, potvrdenie o podaní daňového
priznania za rok 2011, výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2011, daňové priznanie k dani z príjmov
PO za zdaňovacie obdobie 2011, výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2011, súvahu k
31. 12. 2011, poznámky k účtovnej závierke k 31. 12. 2011, vyhlásenie konateľa zo dňa 29.
06. 2012 o neschválení účtovnej závierky za rok 2011. Zároveň konateľ spoločnosti
vzhľadom na to, že došlo k odstráneniu dôvodu na zrušenie spoločnosti žiadal konanie
zastaviť. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenie § 200e ods. 1 písm. a/, § 68 ods. 6
písm. f/, a § 40 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že doručením účtovných
závierok za roky 2010, 2011 dňa 02. 07. 2012 súdu odpadol dôvod na zrušenie predmetnej
spoločnosti, a preto návrh na jej zrušenie zamietol a rozhodol o vrátení súdneho
poplatku vo výške 3,- eur konateľovi spoločnosti.
O odvolaní navrhovateľa odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie v jeho
zamietavej častí potvrdil.
Konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia /§ 219 ods. 2 O. s. p./. K odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nemohol prisvedčiť
jeho právnemu názoru, podľa ktorého neodpadol dôvod na zrušenie spoločnosti podľa § 68
ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka založením účtovných závierok za roky 2010 a 2011,
pretože zákonná konštrukcia tohto zrušovacieho dôvodu mala za cieľ vytvoriť mechanizmus,
ktorý by umožnil na podklade súdneho rozhodnutia o zrušení spoločnosti vymazať z registra,
tzv. mŕtve spoločnosti. Tým, že spoločnosť nezakladá do Zbierky listín účtovné závierky
možno predpokladať, že nevykonáva žiadnu činnosť. Keďže v prejednávanej veci
predložením účtovných závierok za roky 2010 a 2011 bola táto skutočnosť vyvrátená, nebol
dôvod postupovať podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala spoločnosť V., s. r. o. dovolanie.
Dovolateľ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nezákonné a protiústavné,
odporuje požiadavke na spravodlivosť súdneho konania, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj zásade rovnosti a kontradiktórnosti súdneho
konania.
Súd prvého stupňa doručil dovolateľovi odvolanie navrhovateľa z 21. 08. 2012 až dňa
29. 05. 2013, a to na podklade výzvy dovolateľa doručenej súdu 03. 05. 2013 a 06. 05. 2013,
pričom predčasne predložil vec odvolaciemu súdu ma rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa
bez toho, aby mu umožnil mať vedomosť o podaní odvolania a umožnil mu vyjadriť sa
k odvolaniu.
Rovnako odvolací súd pred vydaním potvrdzujúceho rozhodnutia túto procesnú vadu
neodstránil.
Keďže postupom obidvoch súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
navrhuje, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3 Cob 354/2012-34,
zo dňa 28. 02. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 05. 2013.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p.,/ po zistení,
že dovolanie má náležitosti, uvedené v § 241 ods. 1 O. s. p. skúmal, či smeruje proti takému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa /§ 236 ods. 1 O. s. p./.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie
súdu prvého stupňa /§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p./ alebo, ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska /§ 239
ods. 1 písm. b/,veta prvá O. s. p./. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu /§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p./,
ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia /§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p./, alebo ak ide o uznesenie
o uznaní /neuznaní/ cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
/nevykonateľné/ na území Slovenskej republiky /§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p./. Podľa § 239
ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,
predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu
na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a
o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,
v ktorej sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí
nemá. V prejednávanej veci odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I ako súdu
prvého stupňa potvrdil, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil.
Podľa § 239 O. s. p. preto dovolanie prípustné nie je.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal aj prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O. s. p., ktoré pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných
vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia.
Dovoláte!' namietal vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého
dovolanie je prípustné, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť taký vadný postup súdu
v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je
z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi, a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
K odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa dovolateľa dôjsť tým, že mu
nebolo doručené odvolanie, v dôsledku čoho nemal možnosť sa k nemu vyjadriť.
Podľa § 209a O. s. p., ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd
prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom a ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
V zmysle citovaného ustanovenia po zistení, že odvolanie má všetky predpísané
náležitosti, alebo potom, čo bolo doplnené na výzvu súdu /§ 209/, je súd prvého stupňa
povinný doručiť odvolanie ostatným účastníkom.
Skôr, ako začne odvolací súd vecne prejednávať odvolanie, je povinný skúmať, či súd
prvého stupňa neporušil niektorú zo svojich povinností v súvislosti s doručovaním odvolania
ako aj ostatnými úkonmi, ktoré bol súd prvého stupňa povinný vykonať. V prípade, ak
doručovanie nebolo vykonané vôbec alebo nebolo vykonané správne, jedná sa o postup,
ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
V predmetnej veci podal dňa 23. 08. 2012 navrhovateľ odvolanie proti uzneseniu
súdu prvého stupňa sp. zn. 34 CbR 76/2011, zo dňa 01. 08. 2012, o ktorom rozhodol odvolací
súd dovolaním napadnutými uznesením dňa 28. 02. 2013. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd
prvého stupňa doručil odvolanie dovolateľovi až dňa 29. 05. 2013, t. j. po rozhodnutí
odvolacieho súdu.
Keďže dovolateľ ako účastník konania nemal možnosť vyjadriť sa k dôvodom
odvolania, bola mu uvedeným postupom odňatá možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho
je daná existencia dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /§ 243b ods.2, § 243b ods. 3 a ods. 4 O. s. p./.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 31. októbra 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková