Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a5f/392287.cda337.pdf
PDF · 193.53 KB
No categories available
5Obdo/16/2012
Najvyšší súd 5 Obdo 16/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Lenky Praţenkovej,
v právnej veci ţalobcu: C., s. r. o., so sídlom N., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. V. P.,
advokátkou, so sídlom Š., proti ţalovanému: I., s. r. o., v likvidácii, so sídlom, Z., IČO: X.,
právne zastúpenému JUDr. I. V., advokátom, so sídlom ul. M., o určenie neplatnosti
právneho úkonu – prevodu obchodného podielu spoločnosti C., s. r. o., so sídlom P., IČO:
X., o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 25. novembra 2010, č.
k. 14 Cob 36/2010-209, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom zo dňa 25. novembra 2010, č. k.
14 Cob 36/2010-209 zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
16. decembra 2009 tak, ţe ţalobu zamietol. Zároveň zaviazal ţalobcu povinnosťou nahradiť
ţalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 181,32 eur do troch dní
od právoplatnosti na účet právneho zástupcu ţalovaného.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 16. decembra 2009, č. k.
4 Cb 12/2009-169, určil, ţe úkon J. Š. - prevod obchodného podielu na ţalovaného -
spoločnosť I., s. r. o., vykonaný Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa
27. februára 2006, ktorým previedol 10%-ný podiel na základnom imaní spoločnosti C.
a spol., s. r. o., je voči ţalobcovi neúčinný. Okresný súd priznal ţalobcovi trovy konania
vo výške 1 350,90 eur a zaviazal ţalovaného povinnosťou zaplatiť ich ţalobcovi
na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Okresný súd
v odôvodnení rozsudku poukázal na ţalobu ţalobcu o určenie neúčinnosti dotknutého
právneho úkonu v podaní z 2. marca 2009 a na jej zmenu, ktorú okresný súd pripustil
uznesením zo dňa 7. septembra 2009, č. k. 4 Cb 12/2009-95, v zmysle ktorého uplatnenia
nároku sa ţalobca domáhal určenia, ţe úkon J. Š. - prevod obchodného podielu
na ţalovaného - spoločnosť I., s. r. o., vykonaný Zmluvou o prevode obchodného podielu zo
dňa 27. februára 2006, ktorým previedol 10%-ný podiel na základnom imaní spoločnosti C.,
s. r. o., je voči ţalobcovi neúčinný. Konštatoval, ţe J. Š. bol dlţníkom ţalobcu na základe
právoplatných rozhodnutí - rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 14 Cb 379/01-266 zo dňa
28. januára 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline č. k. 14 Cb 379/01-274
zo dňa 10. marca 2005 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 77/2005,
5 Obo 117/2005 zo dňa 6. decembra 2006 v spojení s opravným uznesením toho istého čísla
zo dňa 25. septembra 2007. V zmysle uvedených rozsudkov mal J. Š. zaplatiť ţalobcovi ako
veriteľovi splatnú pohľadávku vo výške 1 783.007,-- Kč s 12%-nými úrokmi z omeškania od
24. júna 1999 do zaplatenia a trovy konania 237 312,-- Sk. Z vykonaného dokazovania
okresný súd zistil a mal za preukázané, ţe dlţník J. Š. predmetnú pohľadávku ţalobcovi
neuhradil a táto nebola ani predmetom exekučného konania. Z registrového spisu Okresného
súdu Ţilina sp. zn. 2 Re 400/2006 bolo zistené, ţe na valnom zhromaţdení spoločnosti C.
a spol. s. r. o., dňa 27. februára 2006 valné zhromaţdenie podľa ust. čl. X bod 2 písm. e/
spoločenskej zmluvy schválilo rozdelenie 40%-ného obchodného podielu reprezentovaného
sumou 4 800 000,-- Sk na základnom imaní spoločnosti spoločníka J. Š. na dve časti, pričom
jedna predstavovala obchodný podiel 30% reprezentovaná sumou 3 600 000,-- Sk
na základnom imaní spoločnosti a druhá časť obchodného podielu predstavovala 10%
reprezentovaná sumou 1 200 000,-- Sk na základnom imaní spoločnosti. Valné zhromaţdenie
spoločnosti podľa ust. čl. X bod 2 písm. e/ spoločenskej zmluvy udelilo súhlas na prevod časti
obchodného podielu spoločníka J. Š. vo výške 30% na doterajšieho spoločníka firma P.C.
GmbH H., S. a súčasne na prevod časti obchodného podielu spoločníka J. Š. vo výške 10% na
základnom imaní spoločnosti na nového spoločníka, obchodnú spoločnosť I., s. r. o. Ďalej
bolo preukázané uzavretie zmluvy o prevode časti obchodného podielu podľa § 115 a nasl.
Obchodného zákonníka medzi prevodcom J. Š. a nadobúdateľom - ţalovaným, predmetom
ktorej bola časť obchodného podielu vo výške 10% prezentovaného sumou 1 200 000,-- Sk
na základnom imaní spoločnosti za odplatu 1 200 000,-- Sk. Súčasťou spisového materiálu
bolo aj vyhlásenie štatutárneho orgánu o zmene rozsahu splatených vkladov spoločníkov
a o zmene a rozsahu splatenia základného imania spoločnosti, ktorým konateľ spoločnosti C.,
s. r. o., J. Š. vyhlásil, ţe v súlade s uznesením mimoriadneho valného zhromaţdenia
spoločnosti zo dňa 20. februára 2006, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o zvýšení
základného imania spoločnosti prevzatím záväzku doterajších spoločníkov na nové peňaţné
vklady k dnešnému dňu - spoločník obchodnej spoločnosti I., s. r. o., splatil svoj peňaţný
vklad v sume 11 800 000,-- Sk spoločnosti, k splateniu ktorého prevzal záväzok
a spoločník obchodná spoločnosť firma P.C. GmbH, H., S., splatil svoj peňaţný vklad v sume
106 200 000,-- Sk spoločnosti, k splateniu ktorého prevzal záväzok, čím bolo splatené
základné imanie spoločnosti vo výške 130 000 000,-- Sk v celom rozsahu. Prokurista
spoločnosti I., s. r. o., J. Š. vyhlásil, ţe prevzal záväzok na nový peňaţný vklad vo výške
11 800 000,-- Sk spoločnosti, pričom sa zaviazal uvedený peňaţný vklad splatiť v lehote
do 31. marca 2006 na účet spoločnosti, resp. do jej pokladne. O zvýšení základného imania
spoločnosti C. a spol., s. r. o. teda došlo na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaţdenia
20. marca 2006 v sídle spoločnosti, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o zmene spoločenskej
zmluvy (dodatok č. 6 spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným).
Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 42a ods. 1, ods. 2 a ods. 3,
§ 42b ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, ţe pokiaľ v priebehu súdneho
konania došlo k ďalšiemu prevodu obchodného podielu, a to zmluvou o prevode obchodného
podielu dňa 20. augusta 2009 medzi prevodcom - ţalovaným a nadobúdateľom - firma P.C.
GmbH, S., (č. l. 110 spisu), tak táto okolnosť nemôţe byť dôvodom pre zamietnutie ţaloby.
Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, ţe na uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky moţno vykonať exekúcie, napríklad predajom vecí tak, akoby
k zmene jej vlastníctva z dlţníka na iný subjekt, t. j. na odporcu v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, nebolo došlo, ak to však nie je moţné, napr. pretoţe sa vec uţ
nenachádza u ţalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ďalej okresný súd konštatoval, ţe odporovacia
ţaloba nie je ţalobou určovacou v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., preto ţalobca nemusel
preukazovať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Odporovateľný právny úkon
sa stáva neúčinný tým, ţe ho súd za neúčinný vyhlási. K zákonnému pojmu „vymáhateľná
pohľadávka" okresný súd uviedol, ţe ide o pohľadávku, ktorú moţno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní, je ňou teda pohľadávka zročná, ktorá čo do svojej povahy nie je
pohľadávkou naturálnou, ide o pohľadávku ţalovateľnú, ktorú moţno uplatniť na súde
a takou nepochybne je aj pohľadávka ţalobcu voči dlţníkovi J. Š., a to aj keď v čase prevodu
obchodného podielu nebola právoplatne priznaná. Okresný súd konštatoval, ţe ţaloba bola
v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka podaná v zákonnej trojročnej prekluzívnej
lehote na uplatnenie odporovateľnosti počítanej od vzniku odporovateľného právneho úkonu.
Konštatoval, ţe k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo 27. februára 2006.
V zmysle § 115 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka okresný súd poukázal, ţe účinky
prevodu obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode
obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však
skôr, ako valné zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu. Medzi
zmluvnými stranami je zmluva o prevode obchodného podielu účinná dňom jej uzavretia,
pokiaľ sama zmluva o prevode neurčuje inak. Dňom, keď nastávajú účinky prevodu
obchodného podielu voči spoločnosti, sa nadobúdateľ obchodného podielu stáva spoločníkom
a týmto dňom na neho prechádzajú aj všetky práva a povinnosti spojené s nadobudnutým
obchodným podielom. Vo vnútornom vzťahu spoločnosti zápis zmeny v osobách spoločníkov
do obchodného registra má iba deklaratórny význam. Konštitutívne účinky zápisu zmeny
v osobách spoločníkov do obchodného registra Obchodný zákonník v zmysle § 118 ods. 2
spája s prechodom ručenia doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti nadobúdateľa
obchodného podielu. Zápis zmeny v osobách spoločníkov do obchodného registra má zásadný
význam z hľadiska ochrany záujmov tretích osôb. S poukazom na uvedené bol okresný súd
názoru, ţe trojročnú prekluzívnu lehotu vo vzťahu k ţalobcovi ako tretej osobe, bolo potrebné
počítať od okamihu zápisu zmien do obchodného registra, z čoho dovodil, ţe ţaloba bola
podaná včas. Skonštatoval, ţe dlţník ţalobcu ako veriteľa, J. Š., previedol 10%-ný obchodný
podiel spoločnosti C. a spol., s. r. o., na spoločnosť I., s. r. o., (podľa zápisu v obchodnom
registri od 18. mája 2006), ktorej konateľom spoločnosti bol T. S. - syn J. Š., J. Š. bol
prokurista (vznik funkcie 1. júla 2005) a v tom čase bol J. Š. aj spoločníkom spoločnosti I.,
s. r. o., podľa výpisu z obchodného registra od 4. marca 2006 do 12. augusta 2008) vo výške
15%. Keďţe došlo k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu, teda k právnemu
úkonu medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej mal majetkovú účasť dlţník a aj osoba
jemu blízka, dôkazné bremeno spočívalo na ţalovanom, ktorý mal preukázať, ţe ani
pri náleţitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlţníka ukrátiť svojho veriteľa. V tomto
smere podľa okresného súdu ţalovaný neoznačil ani nenavrhol ţiadny dôkaz na preukázanie
týchto skutočností, a to v rovine povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti a neuniesol
dôkazné bremeno. Okresný súd uviedol, ţe preto ţalobu zamietol, správne malo byť ţalobe
vyhovel tak, ako uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách konania
rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p.
Na odvolanie ţalobcu, ku ktorému sa vyjadril ţalovaný, prejednal vec Krajský súd
v Ţiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) v medziach podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.
V odôvodnení rozsudku v prvom rade uviedol, ţe aj keď odvolacie konanie začalo
podaním odvolania ţalovaného dňa 28. septembra 2009 (č. l. 183 - 185 spisu), v odvolacom
konaní bolo postupované a konané od 1. marca 2010 podľa O. s. p. v znení zák. č. 575/2009
Z. z., podľa ust. § 372s ktorého, na konania začaté do 28. februára 2010 sa pouţijú predpisy
účinné od 1. marca 2010.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe odvolací súd dospel k odlišným záverom
vo vzťahu k stanoveniu začiatku a plynutia prekluzívnej lehoty a tým i k inému právnemu
vyhodnoteniu a odlišnému meritórnemu rozhodnutiu neţ okresný súd v napadnutom
rozsudku. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu pred súdom prvého stupňa i po jeho
zopakovaní v odvolacom konaní odvolací súd poukázal na totoţné zistenia, opis dôkazov, ich
obsah ako vyplývajú z odôvodnenia v rozsudku okresného súdu.
Ako uviedol odvolací súd, nosnou v rámci odvolacích dôvodov ţalovaného bola
právna otázka, či ţaloba bola podaná včas, v rámci hmotno-právnej prekluzívnej lehoty
stanovenej v ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu bolo zrejmé,
ţe v rámci daných skutkových zistení bolo potrebné ustáliť rozhodný moment, od ktorého
bolo potrebné počítať predmetnú prekluzívnu lehotu, ktorá sa dovodzuje z úpravy, ţe
odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch. Právnym
úkonom, ktorý dlţník urobil, v danom prípade nepochybne bola Zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 27. februára 2006, ktorým J. S., ako dlţník ţalobcu - veriteľa,
previedol svoj 10%-ný podiel na základnom imaní spoločnosti C. a spol.,
s. r. o. (od 10. októbra 2009 s obchodným menom C., s. r. o.), na ţalovaného. Pri rozhodovaní
bola relevantná právna úprava tohto právneho úkonu upraveného, v prípade obchodnej
spoločnosti C. ako spoločnosti s ručením obmedzeným, v § 115 ods. 4 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého účinky prevodu obchodného podielu podľa ods. 1 a ods. 2 nastávajú
voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, ţe
prevod obchodného podielu je platný dňom, kedy spoločník a nadobúdateľ obchodného
podielu uzavreli zmluvu o prevode tohto podielu. Obchodný zákonník odkladá iba účinnosť
prevodu, a to iba vo vzťahu k spoločnosti na deň doručenia zmluvy o prevode obchodného
podielu, nie však vo vzťahu k tretím osobám.
Pokiaľ ide o relevantnosť, kedy nastali účinky prevodu obchodného podielu voči
spoločnosti C. a spol., s. r. o., odvolací súd uviedol k pojmu kedy bol právny úkon urobený
v zmysle úpravy v § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ţe v danom prípade by malo ísť
nielen o zmluvu platnú, ale aj s nadobudnutými účinkami vo vzťahu k danej spoločnosti, lebo
len vo vzťahu k platnej a účinnej zmluve je moţné podať odporovateľnú ţalobu.
Krajský súd však odlišne od okresného súdu vyhodnotil dobu, kedy k takýmto
účinkom prevodu došlo. V danom prípade z dokazovania vyplynulo, ţe J. S. ako účastník
zmluvy o prevode obchodného podielu - prevodca previedol svoj obchodný podiel
na nadobúdateľa - ţalovaného, a bol súčasne v rozhodnej dobe konateľom, teda štatutárnym
zástupcom spoločnosti C. a spol., s. r. o. Vyplýva to z listinného dôkazu na č. l. 13-15 spisu.
Odvolací súd túto okolnosť vyhodnotil zhodne s odvolateľom, ţe aj keď samotnú zmluvu o
prevode obchodného podielu pri jej uzatváraní J. S. uzatváral ako spoločník spoločnosti C.
a spol., s. r. o., nemoţno oddeliť, neprihliadať na následnú dispozícii J. Š. s touto zmluvou,
ktorá nepochybne nasledovala ihneď po jej uzavretí, bola v dispozičnej sfére J. S., ktorý mal i
status konateľa spoločnosti C. a spol., s. r. o. Keďţe obchodná spoločnosť koná primárne
prostredníctvom štatutárnych zástupcov, tak práve v prípade jej konateľa išlo o osobu,
prostredníctvom ktorej sa i Zmluva o prevode obchodného podielu z 27. februára 2006
dostala do dispozície, do rúk konateľa danej obchodnej spoločnosti, t. j. bola doručená.
Nebolo teda relevantné skúmanie, či takáto zmluva bola a kedy sa fakticky dostala do sídla
spoločnosti alebo do jej obchodnej evidencie, prípadne, ţe napokon táto zmluva bola
predmetom mimoriadneho valného zhromaţdenia dňa 20. marca 2006, ako poukazoval
ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu. Podľa vyhodnotenia odvolacieho súdu za okolností daného
prípadu, kedy J. S. bol i konateľom spoločnosti C. a spol., s. r. o., nebolo moţné toto jeho
právne postavenie poprieť a obísť pri výklade a vyhodnotení, kedy nastali účinky zmluvy
o prevode obchodného podielu vo vzťahu k obchodnej spoločnosti C. a spol., s. r. o. V danom
prípade aj doručenie vykladá odvolací súd ako moţnosť fyzicky a reálne so zmluvou
disponovať, mať zmluvu v rukách, mať ju v dispozičnej sfére, čo sa nepochybne udialo ihneď
následne po podpise predmetnej zmluvy tým, ţe ju mal k dispozícii konateľ spoločnosti C.
a spol., s. r. o., dňa 27. februára 2006, t. j. jej konateľ J. S.
Ak teda bola zmluva o prevode obchodného podielu z 27. februára 2006 v tento deň
platná a nadobudla aj účinky vo vzťahu k spoločnosti C. a spol., s. r. o., t. j. bola urobená v
zmysle úpravy v § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom odo dňa 28. februára 2006
začala plynúť trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo moţné (úspešne) ţalovať
na súde odporovateľnosť tohto právneho úkonu voči nadobúdateľovi obchodného podielu.
Trojročná lehota, za aplikácie hmotno-právnych pravidiel pre počítanie lehôt podľa § 122
Občianskeho zákonníka, uplynula dňom 27. februára 2009. Z prezentačnej pečiatky
podateľne Okresného súdu Liptovský Mikuláš bolo zrejmé, ţe ţaloba došla na Okresný súd
Liptovský Mikuláš dňa 5. marca 2009, od ktorého dátumu začalo občianske súdne konanie
vo veci (§ 82 ods. 1 O. s. p.). Pre počítanie hmotno-právnych lehôt a uplatňovanie práva
na súde vo vzťahu k prekluzívnym lehotám nestačí podanie ţaloby poštou, ale rozhodný je
moment, kedy ţalobca dôjde na súd. V danom prípade išlo o dátum 5. marec 2009, čo bolo uţ
po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula v danom prípade vo vzťahu k zmluve
o prevode obchodného podielu z 27. februára 2006 dňa 27. februára 2009.
Z uvedeného záveru nebolo moţné ţalobe vyhovieť, ak ţalobou uplatnený nárok
zanikol uplynutím prekluzívnej lehoty. Z tohto záveru bolo potrebné podľa § 220 O. s. p.
napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a ţalobu zamietnuť.
Ostatnými odvolacími námietkami sa druhostupňový súd nezaoberal, keďţe k zmene
napadnutého rozsudku okresného súdu a k zamietnutiu ţaloby došlo z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty.
Krajský súd v Ţiline rozhodol aj o trovách konania a zaviazal ţalobcu nahradiť
ţalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 181,32 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalovaného, pričom toto svoje
rozhodnutie aj podrobne odôvodnil.
Proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k. 14 Cob 36/2010-209, zo dňa
25. novembra 2010 podal dovolanie ţalobca, ktorý Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku Krajského súdu v Ţiline v časti
povinnosti zaplatiť trovy konania a zmeniť rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k.
14 Cob 36/2010-209, zo dňa 25. novembra 2010 tak, ţe určí, ţe úkon J. Š. – prevod
obchodného podielu na ţalovaného – spoločnosť I., s. r. o., vykonaný Zmluvou o prevode
obchodného podielu zo dňa 27. februára 2006, ktorým previedol 10%-ný podiel na základnom
imaní spoločnosti C. a spol, s. r. o., je voči ţalobcovi neúčinný. Ţalobca navrhol priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 212,07 eur, ako aj dovolacieho konania vo výške
276,29 eur.
Podľa ţalobcu rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a z tohto dôvodu sú dané zákonné dôvody na podanie dovolania podľa § 238
O. s. p. a nasl.
Ţalobca v dovolaní poukázal na to, ţe právny názor odvolacieho súdu o okamihu
doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu dňom podpísania tejto zmluvy prevodcom,
ktorý je súčasne konateľom spoločnosti, v ktorej on sám prevod uskutočňuje, nemoţno
akceptovať. Poukázal na znenie ust. § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka a má za to, ţe
účinky prevodu obchodného podielu na základe zmluvy nastávajú voči spoločnosti dňom
doručenia tejto zmluvy spoločnosti. Ţalobca má za to, ţe sémantickým výkladom slova
doručenie moţno zistiť, ţe je ukončením procesu doručovania, čo je činnosť subjektu, ktorým
sa určená listina dopraví a odovzdá na určené miesto adresátovi. Preukázateľným dokladom
o doručení listiny je potvrdenie o jej prevzatí. Potvrdenie o prevzatí doručovanej listiny
spoločnosťou je právny úkon, ktorým osoba konajúca v mene spoločnosti alebo konajúca
za spoločnosť potvrdzuje určitú skutočnosť, od ktorej sa odvíjajú ďalšie právne vzťahy.
V danom prípade potvrdí takáto osoba svojim podpisom jej prevzatie. Platná a účinná zmluva
o prevode obchodného podielu sa má doručiť – odovzdať spoločnosti. Za spoločnosť koná jej
štatutárny orgán, listiny, resp. poštu však môţe preberať aj iný subjekt, kaţdý je však povinný
z titulu svojej pozície potvrdiť prevzatie, ak tak zákon stanovuje (§ 20, § 34, § 40
Občianskeho zákonníka, § 133 Obchodného zákonníka).
Ţalobca ďalej uviedol, ţe zákon síce pri dodrţaní príslušných ustanovení pripúšťa
dvojjedinosť pozícií – funkcií subjektov, ale v právnych vzťahoch, v ktorých títo vystupujú
ako dva subjekty, resp. konajú za dva a viac subjektov, sa vyţaduje osobitný právny úkon
za kaţdý subjekt samostatne. Nie je pravidlom, za by bol konateľ spoločnosti vţdy aj jej
spoločníkom.
Ţalobca je toho názoru, ţe samotná skutočnosť, ţe valné zhromaţdenie spoločnosti dá
predchádzajúci súhlas k prevodu obchodného podielu na tretiu osobu, aj keď konkrétne
určenú, jej nezabezpečuje dostatočnú ochranu pred nadobúdaním majetkových účastí
nepovolanými osobami do spoločnosti. Aţ doručením zmluvy o prevode obchodného podielu
sa mení zoznam spoločníkov, mení sa zo zákona (bez potreby ďalšieho súhlasu spoločníkov)
spoločenská zmluva, čo má váţne dôsledky. Týmto okamihom vzniká povinnosť konateľa
zabezpečiť v zákonnej lehote 30 dní od podania návrhu na zápis zmien do obchodného
registra, čo konateľ neurobil.
V konkrétnom prípade zo ţiadnych listín, ani zo zmluvy o prevode obchodného
podielu, ktorými sa preukazuje prevod obchodného podielu v spoločnosti C. a spol., s. r. o.,
nevyplýva, ţe táto zmluva bola doručená dňa 27. februára 2006 spoločnosti C. a spol., s. r. o.
Na listine – zmluve o prevode obchodného podielu, ktorá je v dvoch vyhotoveniach zaloţená
v spise Okresného súdu Ţilina, obchodný register, odd. Sro, vl. 2281/L nie je vyznačené
prevzatie zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosťou (jej konateľom alebo inou
osobou). Ţalobca sa domnieva, ţe keď uţ nie je iná listina preukazujúca doručenie, z hľadiska
práva by postačoval ešte jeden podpis J. Š. ako konateľa na tejto istej Zmluve o prevode
obchodného podielu.
Krajský súd v Ţiline, podľa názoru ţalobcu, teda nesprávne právne posúdil vec, keď
za deň účinného doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti C. a spol.,
s. r. o., povaţoval deň podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu prevodcom.
Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalobcu nie je opodstatnené.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O. s. p. platí,
ţe ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je dovolanie
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.),
alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho
súdu, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe
dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a z tohto
dôvodu je dovolanie prípustné.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j.
uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, ţe uvedený dovolací dôvod je daný.
Ţalobca podal dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia okamihu
doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu, keď odvolací súd za deň účinného
doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti C. a spol., s. r. o., povaţoval
deň podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu prevodcom.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), okrem iného aj vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ
ktorý mal správne pouţiť, alebo súd aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyloţil.
Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak
bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto moţno dovolaním napadnúť
nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale aj
posúdenie predbeţnej otázky, dôkazného bremena a pod. Treba však uviesť, ţe v zmysle
ust. § 241 ods. 2 O. s. p., dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové
zistenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací z obsahu spisu zistil, ţe dňa
27. februára 2006 bola uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu, ktorou J. Š. (dlţník
ţalobcu – veriteľa) previedol svoj 10%-ný obchodný podiel na základnom imaní spoločnosti
C. a spol., s. r. o., na ţalovaného. Ako uţ bolo uvedené, ţalobca podal dovolanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia okamihu doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu,
keď odvolací súd za deň účinného doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu
spoločnosti C. a spol., s. r. o., povaţoval deň podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu
prevodcom.
Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať moţno právnemu úkonu,
ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento
úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlţníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlţníkom a osobami jemu
blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlţník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlţníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náleţitej
starostlivosti nemohla poznať.
Podľa. ust. § 115 ods. ods. 4 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu), účinky prevodu obchodného podielu podľa
odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného
podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné
zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo
spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného podielu
vyţaduje.
Odvolací súd správne v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z právnej úpravy ust. § 115
ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe prevod obchodného podielu je platný dňom, kedy
spoločník a nadobúdateľ obchodného podielu uzavreli zmluvu o prevode tohto podielu a ţe
Obchodný zákonník odkladá iba účinnosť prevodu, a to iba vo vzťahu k spoločnosti na deň
doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu, nie však vo vzťahu k tretím osobám.
Rovnako odvolací súd správne uviedol, pokiaľ ide o otázku, kedy nastali účinky prevodu
obchodného podielu voči spoločnosti C. a spol., s. r. o., a k pojmu, kedy bol právny úkon
urobený v zmysle úpravy v ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ţe v danom prípade by
malo ísť nielen o zmluvu platnú, ale aj s nadobudnutými účinkami vo vzťahu k danej
spoločnosti, pretoţe len vo vzťahu k platnej a účinnej zmluve je moţné podať odporovateľnú
ţalobu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý
dobu, kedy k účinkom prevodu došlo vyhodnotil odlišne neţ súd prvého stupňa. Podľa
odvolacieho súdu bola zmluva o prevode obchodného podielu platná dňa 27. februára 2006
a v ten deň nadobudla aj účinky voči spoločnosti C. a spol., s. r. o., bola urobená v zmysle ust.
§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci dodáva, ţe
nemoţno ignorovať skutočnosť, ţe J. Š., ktorý zmluvou o prevode obchodného podielu
previedol svoj podiel na základnom imaní spoločnosti C. a spol., s. r. o., bol v tomto
rozhodnom čase nielen spoločníkom ale aj konateľom, teda štatutárnym orgánom, danej
spoločnosti. Nemoţno dať za pravdu ţalobcovi, ktorý v dovolaní uviedol, ţe bolo v tomto
prípade povinnosťou potvrdiť prevzatie zmluvy o prevode obchodného podielu, pretoţe zo
ţiadneho ustanovenia zákona takáto povinnosť konateľom ani spoločníkom nevyplýva.
Rovnako sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţňuje ani s tvrdením ţalobcu, ţe
z hľadiska práva, keď uţ nie je iná listina preukazujúca doručenie, by postačoval na tej istej
zmluve o prevode obchodného podielu nielen podpis J. Š. ako spoločníka, ale aj ako konateľa
spoločnosti. K tomuto Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe v danom prípade síce ide
o situáciu, keď je osoba konateľa a spoločníka totoţná (a nejde o jednoosobovú spoločnosť
s ručením obmedzeným), zákon však ani v tomto prípade takéto dvojité podpisovanie sa tej
istej osoby nevyţaduje. V danom prípade je zrejmé, ţe uţ samotným podpisom zmluvy
o prevode obchodného podielu osobou, ktorá je zároveň spoločníkom aj konateľom
spoločnosti vystupoval J. Š. nielen ako spoločník spoločnosti, ale aj ako konateľ, štatutárny
orgán spoločnosti. Konateľ spoločnosti C. a spol., s. r. o., J. Š. mal teda zmluvu o prevode
obchodného podielu k dispozícii uţ 27. februára 2006 a od tohto dňa bola táto zmluva platná
a nadobudla aj účinky voči spoločnosti C. a spol., s. r. o. Prekluzívna trojročná lehota teda
začala plynúť odo dňa 28. februára 2006 a uplynula dňom 27. februára 2009. Zo spisového
materiálu vyplýva, ako to správne uviedol aj odvolací súd, ţe ţaloba došla na súd 5. marca
2009, čo bolo uţ po uplynutí prekluzívnej lehoty.
Z uvedených dôvodov povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie ţalobcu za neopodstatnené.
Dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe ich
náhradu v dovolacom konaní úspešnému ţalovanému nepriznal, pretoţe mu ţiadne účelne
vynaloţené trovy dovolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. novembra 2013
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová