Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fa2/389586.985e7a.pdf
PDF · 92.39 KB
No categories available
6Cdo/342/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 342/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. C., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému A.. C., bývajúcemu
v K., zastúpenému JUDr. G. Z., advokátom so sídlom v K., o zrušenie práva spoločného
nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 17 C 497/1999, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. júna 2001 sp.zn. 16 Co 142/2001
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II prvým výrokom rozsudku z 13. novembra 2000 č.k.
17 C 497/1999-34 zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov, nachádzajúceho sa
v K., pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Ďalšími výrokmi určil za
výlučného nájomcu predmetného bytu a člena S. žalovaného a žalobkyni uložil povinnosť
vysťahovať sa z bytu a odovzdať ho žalovanému do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na odvolanie žalobkyne rozsudkom
z 19. júna 2001 sp.zn. 16 Co 142/2001 potvrdil výrok prvostupňového rozsudku o zrušení
práva spoločného nájmu bytu. Druhým výrokom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
za výlučnú nájomníčku bytu a členku S. určil žalobkyňu a žalovanému uložil povinnosť z
uvedeného bytu sa odsťahovať a odovzdať ho žalobkyni do 30 dní
po zabezpečení náhradného bytu. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd poukázal na záujem maloletého dieťaťa, ktoré bolo zverené na čas po rozvode
účastníkov žalobkyni a ktorý prevážil nad ostatnými hľadiskami. Zmenil preto napadnutý
rozsudok a určil za výlučnú nájomníčku bytu a členku bytového družstva žalobkyňu
a žalovanému uložil povinnosť tento byt vypratať po zabezpečení adekvátnej bytovej
náhrady.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom namietal
nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, a preto žiadal o jeho zrušenie a vrátenie veci
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa žiadala dovolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietnuť. Dodala,
že odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania zákon výslovne vylučuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skôr, než sa
mohol dovolaním vecne zaoberať, skúmal včasnosť jeho podania, pričom zistil, že bolo
podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni.
Podľa § 240 ods. 2 veta prvá O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno
odpustiť.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10. augusta 2001, kedy bol doručený obom
právnym zástupcom účastníkov. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok
jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1
O.s.p., pripadol koniec tejto lehoty na pondelok 10. september 2001 - bežný pracovný deň,
ktorý bol zároveň posledným dňom na podanie dovolania. Zo spisu ďalej vyplýva, že
žalovaný podal dovolanie až 19. apríla 2013, teda zjavne oneskorene.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože trovy žalobkyne, ktoré jej vznikli
v súvislosti s vyjadrením jej právneho zástupcu k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom
na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave14. novembra 2013
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová