Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/109/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. F., bývajúcej v T.X.T.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. A., s. r. o., so sídlom v T.T., zastúpenou konateľom

JUDr. D. A., proti žalovaným 1/ Š. F., bývajúcemu v T.T., X./ S., s. r. o., so sídlom v K.,

3/ J. V., bývajúcemu v M., 4/ K. L., bývajúcej v T.T., a 5/ T. S., bývajúcemu v T.T., žalovaní 4/

a 5/ zastúpení JUDr. P. L., advokátom so sídlom v P., o určenie vlastníctva, vedenej

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , v konaní o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. októbra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 12. októbra 2010, sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Trenčín 08. decembra 2008, po pripustení zmeny

žalobného petitu uznesením Okresného súdu Trenčín z 02. marca 2010, č. k. -105,

sa žalobkyňa vo veci samej domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou

so spoluvlastníckym podielom vo výške ½ k bytu č. X. vo vchode č. X. na prízemí bytového

domu súp. č. X., nachádzajúceho sa na parcele č. X., orientačné číslo X., podielovou

spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom vo výške ½ k spoluvlastníckemu podielu

vo výške 64/878 na spoločných častiach a zariadeniach domu, evidovaného v katastri

nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v T., Správou katastra T. na LV č. X., pre k. ú. T.

a podielovou spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom vo výške 32/878 k pozemku parc.

č. X., evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. X. pre k. ú. T. (ďalej len „byt“). Žalobu

pôvodne odôvodnila tým, že žalovaný 1/ bez jej vedomia a súhlasu (ako spoluvlastníčky) uzavrel

2

so žalovaným 2/ zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva k bytu,

ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a následne

žalovaný 2/ byt previedol kúpnou zmluvou na žalovaného 3/, ktorý byt previedol na žalovaných

4/ a 5/. Neplatnosť právneho úkonu žalovaného 1/ videla v skutočnosti, že ich BSM nebolo po

rozvode manželstva vyporiadané, nešlo o bežnú vec a k právnemu úkonu súhlas ako bývalá

manželka a vlastníčka nedala. Na pojednávaní 15. apríla 2010 právny zástupca žalobkyne na

základe výsledkov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, zistenej skutočnosti, že žalovaný

1/ predal byt žalovanému 3/, ďalej argumentoval neplatnosťou tejto kúpnej zmluvy. Podľa jeho

názoru žalovaný 1/ nebol oprávnený byt patriaci do BSM previesť na žalovaného 3/ bez súhlasu

žalobkyne a následne preto ani žalovaný 3/ nemohol platne previesť byt do spoluvlastníctva

žalovaných 4/ a 5/ a navrhol súdu, aby sa predbežne zaoberal neplatnosťou týchto právnych

úkonov.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. apríla 2010, č. k. -139 žalobu

zamietol. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovaným 4/ a 5/ náhradu trov konania

vo výške 332,59 eur k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd mal vykonaným

dokazovaním preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo 16. novembra 1991;

že toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené 06. februára 2007; že byt bol prevedený

na žalovaného 1/ kúpnou zmluvou uzavretou s jeho starou matkou počas trvania manželstva

24. júla 2000 a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 26. apríla 2001; že žalovaný 1/ ako

predávajúci previedol byt na žalovaného 3/ ako kupujúceho kúpnou zmluvou z 31. marca 2008,

ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 14. apríla 2008; že žalovaný 3/ ako

predávajúci byt previedol na žalovaných 4/ a 5/ ako kupujúcich kúpnou zmluvou z 02. septembra

2008, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 11. novembra 2008, a že žaloba bola

podaná 08. decembra 2008, takmer mesiac po tom, čo vlastníctvo k bytu nadobudli žalovaní

4/ a 5/. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil , podľa ktorého,

ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra

nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V ďalšej časti

odôvodnenia rozhodnutia sa súd prvého stupňa zaoberal spornosťou otázky, či sa obnovuje

vlastnícke právo pôvodného vlastníka, ktorý odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľnosti alebo

sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti v prípade, že jeho právny nástupca ešte pred odstúpením

3

od zmluvy, alebo pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti nehnuteľnosť platne previedol na tretiu

osobu. Okresný súd sa priklonil k názoru, že odstúpenie od zmluvy i dovolanie sa relatívnej

neplatnosti je záležitosť, ktorá sa odohráva len medzi stranami a nemá vplyv na právne

postavenie tretej osoby, ktorá medzitým v dobrej viere nadobudla platne vlastnícke právo

k nehnuteľnosti. Uviedol, že tento právny názor potvrdil vo svojom náleze i Ústavný súd ČR

pod sp. zn. 77/2000. Pretože práve v prejednávanej veci ide o tento prípad, keď v čase prevodu

vlastníckeho práva k bytu zo žalovaného 3/ na žalovaných 4/ a 5/ neboli právne úkony, ktoré

predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli žalovaní 4/ a 5/

do podielového spoluvlastníctva byt nikým spochybnené a napadnuté, okresný súd dospel

k záveru, že žalobkyňa nemôže byť podielovou spoluvlastníčkou bytu, z ktorého dôvodu jej

žalobu v celom rozsahu zamietol. Dodal, že i keby v danom prípade hypoteticky išlo o byt

patriaci do BSM, nesúhlas žalobkyne s predajom sporného bytu by spôsoboval len relatívnu

neplatnosť právneho úkonu, v žiadnom prípade nie jeho absolútnu neplatnosť. Hoci žalovaní 1/,

2/ a 3/ mali vo veci plný úspech a mali by podľa

(ďalej len „“) právo na náhradu trov konania, pretože si trovy konania neuplatnili a

z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy konania vznikli, okresný súd rozhodol tak, že im

náhradu trov konania nepriznal. Žalovaným 4/ a 5/, ktorí si riadne náhradu trov konania proti

neúspešnej žalobkyni uplatnili, okresný súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne proti výroku vo veci samej a žalovaných

4/ a 5/ proti výroku o náhrade trov konania rozsudkom z 12. októbra 2010, sp. zn.

potvrdil rozsudok okresného súdu. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť

trovy konania žalovaným 4/ a 5/ v sume 122,80 eur do troch dní na účet ich právneho zástupcu.

Pripustil dovolanie, majúc za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

na otázku, či sa vlastnícke právo pôvodného prevádzajúceho, ktorý od zmluvy týkajúcej sa

nehnuteľnosti odstúpil, alebo ktorý bol účastníkom právneho úkonu, ktorého relatívnej

neplatnosti sa dovolala dotknutá osoba neobnovuje i v prípade, že jeho právny nástupca

pred odstúpením od zmluvy alebo pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti platne previedol

nehnuteľnosť na tretiu osobu. Krajský súd sa stotožnil v celom rozsahu so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa, zdôrazniac princíp právnej istoty a ochrany dobrej viery

nadobúdateľa, ktorý by bol inak stále v ohrození, že môže o svoje vlastnícke právo prísť.

Zopakoval, že v čase prevodu vlastníckeho práva k bytu zo žalovaného 3/ na žalovaných 4/ a 5/

neboli právne úkony, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli

žalovaní 4/ a 5/ do podielového spoluvlastníctva byt, nikým spochybnené a napadnuté, preto by

títo žalovaní ako vlastníci, zapísaní na liste vlastníctva boli bezdôvodne zbavení svojho

vlastníckeho práva. Konkurenciu nárokov podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vykladať

v prospech dobrej viery. Odvolací súd potvrdil aj výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov

konania, keď odvolanie žalovaných 4/ a 5/ nepovažoval za opodstatnené. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešným žalovaným, ktorí si uplatnili náhradu trov

konania (žalovaní 4/ a 5/), túto náhradu priznal podľa v spojení s

ods. 1

Proti rozsudku okresného a krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa podľa § 238

ods. 3 Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením podľa

písm. c/ Namietala, že súdy dali prednosť ochrane dobrej viery tretích osôb, ktorá ústavne

chránená nie je, pred ochranou vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, ktorý bol zbavený

vlastníckeho práva, čím je umožnené nadobúdať veci od nevlastníka. Uviedla, že nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , na ktorý súdy v odôvodnení svojich

rozhodnutí poukázali, sa zaoberá následkami odstúpenia od zmluvy, hoci v danej veci namietala

neplatnosť kúpnej zmluvy. Poukázala na neskoršie stanovisko Najvyššieho súdu Českej

republiky Cpnj 201/2005, v ktorom najvyšší súd dospel k opačnému záveru, keď uviedol, že sa

obnovuje pôvodný stav bez ohľadu na dobromyseľnosť tretích osôb. Zároveň zdôraznila, že

žalovaní 2/ a 3/ (ako účastníci konania na Okresnom súde Trenčín, vedeného pod sp. zn.

o nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom konaní okresný súd uznesením

z 12. mája 2008 pripustil zámenu účastníkov tak, že žalovaný 3/ sa stal účastníkom konania) mali

vedomosť, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu, vedeli o nárokoch, ktoré si uplatňuje a

napriek tomu žalovaný 3/ previedol byt kúpnou zmluvou z 02. septembra 2008 na žalovaných

4/ a 5/. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla oba rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 4/ a 5/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu.

Žalovaní 2/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, v ktorom odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu

treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V zmysle , je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Podľa , je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon v zmysle § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , t. j. preto, že ho pripustil

6

(vo svojom potvrdzujúcom rozsudku) odvolací súd, ktorý zároveň vymedzil otázku zásadného

právneho významu.

Rozhodnutie zásadného právneho významu ako pojem nie je definovaný pozitívnym

právom. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky približuje jeho podstatu tým, že

uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam z hľadiska svojho všeobecného

dopadu na právne pomery iných (podobných) sporov, ale aj tým, že dotknuté právne posúdenie

veci je významné pre vec samu. Zásadný význam právnej otázky, v ktorej odvolací súd pripustil

dovolanie nemôže existovať mimo právneho rámca podstatného pre rozhodnutie v konkrétnej

veci. Ak odvolací súd pripustí dovolanie pre právnu otázku, ktorá nemá význam pre riešenie

samotného prípadu, dovolacie konanie zamerané na právne posúdenie tejto otázky by bolo iba

abstraktnou úvahou súdu o právnom probléme nesúvisiacim s prejednávanou vecou.

Nevyhnutnou podmienkou na to, aby dovolací súd preskúmal dovolateľom napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, je taká kvalita jeho rozhodnutia, ktorá spĺňa požiadavku

preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí. Odvolací súd

v odôvodnení rozhodnutia musí preto právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť.

Musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukázaním na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré zaujal.

Rovnako potrebné je presné a určité nastolenie otázky zásadného právneho významu,

z dôvodu, že vyslovenie prípustnosti dovolania má konkrétny negatívny procesný dopad tak

na dovolateľa (ktorý by v prípade založenia prípustnosti dovolania v zmysle

mal mať nad všetky pochybnosti jasný spôsob riešenia právnej otázky, pre ktorú je oprávnený

odvolací rozsudok napadnúť dovolaním), ako aj na účastníka na opačnej procesnej strane (ktorý

len v prípade jasne vymedzenej dovolacej otázky môže v dovolacom konaní namietať, že

dovolateľ v prípade prekročil rozsah prípustnej dovolacej otázky) a napokon aj pre dovolací súd,

ktorý musí mať jasne vymedzený rozsah dovolacieho prieskumu. Pokiaľ totiž táto otázka je len

všeobecná, resp. nezrozumiteľná, nie sú dostatočne jasne určené medze dovolacieho prieskumu a

dovolací súd v dôsledku toho nemá možnosť posúdiť, či dovolateľom namietané nesprávnosti

právneho posúdenia odvolacím súdom sa týkajú tej právnej otázky, so zreteľom na ktorú bolo

7

dovolanie prípustné. Ak uvedená náležitosť dovolacej otázky nie je splnená, je rozhodnutie

odvolacieho súdu nepreskúmateľné. V súvislosti s tým treba uviesť, že úvahy dovolacieho súdu

o podstate dovolacej otázky, ktorá má byť vyriešená v dovolacom konaní, nemôžu byť založené

na dohadoch alebo predpokladoch o tom, čo mal odvolací súd všeobecne na mysli pri pripúšťaní

dovolania. Dovolací súd je viazaný tým, ako odvolací súd vymedzil právnu otázku, na jej

formulácii nemôže nič meniť, ani výkladom jej dať iný obsah než v skutočnosti má. Procesná

možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie viesť k prenášaniu ťažiska

rozhodovania odvolacieho súdu na dovolací súd.

Dovolací súd pripustil v danej veci riešenie dovolacej otázky, a to „či sa vlastnícke právo

pôvodného prevádzajúceho, ktorý od zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti odstúpil, alebo ktorý bol

účastníkom právneho úkonu, ktorého relatívnej neplatnosti sa dovolala dotknutá osoba

neobnovuje i v prípade, že jeho právny nástupca pred odstúpením od zmluvy alebo

pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti platne previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu“. Takéto

vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania v prejednávanej veci nie je v súlade s vyššie

uvedenými zásadami; nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené.

Keďže zákon dáva oprávnenie odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie proti svojmu

rozsudku len výnimočne a za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, odvolací súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil

prípustnosť dovolania pre zásadný právny význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp.

konkrétnych právnych otázok. Odvolací súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu

otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov, z viacerých

v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci

vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

V súvislosti s tým dovolací súd uvádza, že na naplnenie požiadavky zásadného právneho

významu je potrebné aj to, aby dovolacia otázka nevybočovala z rámca podstatného

pre rozhodnutie v konkrétnej veci, teda aby právne posúdenie dovolacej otázky nebolo len

všeobecnou alebo teoretickou úvahou súdu nemajúcou žiadny vplyv na konečné rozhodnutie.

Oprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania nemá odvolací súd kedykoľvek s využitím

neobmedzenej voľnej úvahy; jeho voľnú úvahu totiž zákon prísne vymedzuje rámcom zásadnosti

rozhodnutia po právnej stránke, a to vždy v konkrétnej veci, v ktorej sa sám dôsledne nastolenou

otázkou zaoberal.

V danej veci je podľa názoru dovolacieho súdu dovolacia otázka položená všeobecne

bez vzťahu na konkrétny prejednávaný prípad, vnútorne rozporná a predčasná. V danej veci totiž

nejde ani o prípad, keď by žalobkyňa ako vlastníčka bytu odstúpila od zmluvy, ktorou by došlo

k prevodu bytu, ani o prípad, keď by žalobkyňa bola sama účastníčkou právneho úkonu, ktorého

relatívnej neplatnosti sa dovoláva (zápisnica z pojednávania na č. l. 124) a ani o prípad, keď by sa

relatívnej neplatnosti dovolala (súdy sa v danej veci vôbec nezaoberali a následne ani

nevysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí s námietkou relatívnej neplatnosti kúpnej

zmluvy, ktorou došlo k prevodu bytu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že nemožno rovnako posudzovať

otázku platnosti následných prevodov v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy, týkajúcej sa

prvého prevodu, ďalej v prípade absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, týkajúcej

sa prvého prevodu účastníkom tejto zmluvy, a už vôbec nie v prípade absolútnej, resp. relatívnej

neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa tejto neplatnosti dovoláva osoba (vlastník), ktorá bola

protiprávne vylúčená z právneho úkonu, resp. obídená a tak pozbavená svojho vlastníckeho práva

proti svojej vôli. Z hľadiska právnych následkoch pritom nie je významné, či ide o absolútnu,

resp. relatívnu neplatnosť, pokiaľ sa v prípade relatívnej neplatnosti oprávnená osoba tejto

neplatnosti dovolá, nakoľko ak sa jej dovolá, právny úkon je podľa

neplatný od začiatku.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď dovolacia otázka nebola položená v spojení

s prejednávanou vecou (nejde o prípad odstúpenia od zmluvy, ani o prípad dovolávania sa

relatívnej neplatnosti účastníkom kúpnej zmluvy), ale len všeobecne, bez vzťahu k prejednávanej

veci, dovolací súd sa nemohol takouto otázkou zaoberať a právne sa s ňou vysporiadať. Navyše

i v prípade, keby dovolacia otázka bola formulovaná na prejednávaný prípad, v danej veci

chýbajú skutkové podklady potrebné pre jej riešenie [z odôvodnenia rozhodnutia nie je

predovšetkým zrejmé, či byt patril do BSM, či išlo o relatívne neplatný právny úkon, a ak áno

9

ako sa súdy právne vysporiadali so záverom, keď vlastník je protiprávne pozbavený svojho

vlastníckeho práva, a to v súvislosti s následnými prevodmi, a to i vzhľadom na skutočnosť, keď

prípadne kupujúci (pri ďalšom prevode ako predávajúci) mal o takejto skutočnosti vedomosť].

So zreteľom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s dovolacou

otázkou, neprichádzalo preto v dovolacom konaní do úvahy žiadne iné rozhodnutie, len zrušenie

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie.

Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súdu Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

Krajského súdu v Trenčín zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2013

JUDr. Ľubor Šebo, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková