Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/53/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a členov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom

20. novembra 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. B. pre zločin sexuálneho

zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený P. B., prostredníctvom obhajkyne

JUDr. Ľ. F., advokátky vo Z., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. októbra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 30. júla 2010, sp. zn. , bol obvinený

P. B. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. (správne má byť uvedené v odseku 2 písmeno „a“) s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zák. ako páchateľ dokonaného trestného činu podľa § 47

ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v čase od 11.00 hod. do 20.50 hod. dňa 21. júla 2009 v lesnom poraste v lokalite

pod P. v meste Z., okres Z. po tom, ako sem maloletú E. B., nar. X. vylákal, zvalil

ju na zem, vyzliekol jej nohavice a spodné prádlo, bozkával ju na brucho a ústa, následne

sa vyzliekol on a pokúsil sa s maloletou vykonať pohlavný styk, čo sa mu však pre aktívny

odpor maloletej nepodarilo, čím svojim konaním spôsobil maloletej E. B. zranenia, a to krvné

podliatiny na stehnách obojstranne a pruhovité odreniny na oboch končatinách, ktoré

si nevyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia, pričom P. B. sa uvedeného konania

2

dopustil aj napriek tomu, že bol za trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. ,

zo dňa 31. mája 1967 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. augusta

1967, sp. zn. , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky

nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého výkonu bol

podmienečne prepustený dňa 22. októbra 1968;

za trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

a trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 odsúdený

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 1978, sp. zn. ,

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. januára 1979, sp. zn.

, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere desať rokov

nepodmienečne so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny,

za trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

ako obzvlášť nebezpečný recidivista s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. apríla

1992, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júla

1992, sp. zn. , na trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov nepodmienečne

so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Za to mu bol podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38

ods. 4, ods. 7 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 437 ods. 5 Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody vo výmere dvadsať rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon tohto trestu bol obvinený B. zaradený do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu súd uložil tiež ochranné psychiatrické liečenie

ambulantnou formou.

3

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci o odvolaní obvineného B. uznesením

z 12. októbra 2010, sp. zn. , podľa jeho odvolanie zamietol.

V dovolaní podanom proti tomuto uzneseniu krajského súdu prostredníctvom

obhajkyne obvinený P. B. uviedol, že ho podáva z dôvodu obsiahnutom v ustanovení

, keďže skutok pre ktorý bol právoplatne odsúdený, nespáchal.

Obvinený tvrdí, že v lese nebol nahý a na konanie uvedené v skutkovej vete

odsudzujúceho rozsudku nemal motív. Naopak, v minulosti maloletej dvakrát zachránil život.

Výpoveď maloletej považuje za nevierohodnú, vykonštruovanú jej rodinou. Nevierohodnou

je podľa obvineného aj výpoveď svedka J. C., keďže je rozporná. Príslušník Policajného

zboru ako svedok uvádzal vo svojej výpovedi len sprostredkované informácie

od maloletej poškodenej. Obvinený tiež namieta, že v znaleckom posudku z odvetvia

psychiatrie sa konštatuje jeho závažný zdravotný stav – ischemická choroba srdca, ale napriek

opakovaným srdcovým príhodám nebol vyslúchnutý lekár kardiológ. Pritom z obsahu

znaleckého posudku je možné vyvodiť, že obvinený nie je schopný po fyzickej stránke

vykonať dokonaný pohlavný styk ani sa oň pokúsiť.

Obvinený P. B. z uvedených dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne,

založené na jeho kriminálnej minulosti.

Žiada, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a tomuto prikázal

vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Obvinený doplnil dovolanie písomným podaním adresovaným dovolaciemu súdu,

v ktorom žiada, aby bol oslobodený spod obžaloby a prepustený na slobodu, pretože sa chce

liečiť a dožiť starobu v pokoji.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) na základe

podaného dovolania zistil, že je prípustné ( ), bolo podané osobou

oprávnenou ( ), za splnenia podmienok uvedených v

4

, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ).

Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania

podľa

Dovolací súd v súvislosti s uplatneným dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. i/ konštatuje, že tento dovolací dôvod sa týka nesprávnej aplikácie zákonných

znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav. Z dikcie, ktorá

je obsahom dovolacieho dôvodu „pod písmenom i“ vyplýva, že dovolací súd je zisteným

skutkovým stavom viazaný, ale len za predpokladu, že tkzv. skutková veta obsiahnutá

vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových okolností, ktoré

vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku. Poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo

na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/

Z uvedeného je zrejmé, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži

k revízii skutkových zistení urobených súdom prvého a druhého stupňa. Dovolací súd preto

nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutia súdu druhého

stupňa.

Pri pozornom prečítaní odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorý

nadväzuje formou stotožnenia sa aj súd odvolací, je nepochybné, že tak v skutkovej vete

ako aj v odôvodnení, je obsiahnutá odpoveď na všetky námietky tvoriace obsah podaného

dovolania.

Obvineným namietaná nevierohodnosť usvedčujúcich dôkazov, či už výpovede

poškodenej alebo jednotlivých svedkov, je vylúčená tým, že predmetné dôkazy do seba

logicky zapadajú a ich usvedčujúca hodnota je umocnená aj dôkazmi vecnej povahy

ako sú predmety nájdené na mieste činu alebo stopy násilia na tele poškodenej.

5

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé aj to, že pri ukladaní a výmere

trestu bolo prihliadané tiež na ischemickú chorobu srdca a opakované srdcové príhody

obvineného (str. 3 odôvodnenia).

Vzhľadom k tomu, že najvyšší súd nezistil existenciu obvineným uvádzaného

dovolacieho dôvodu, bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. novembra 2013

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová