Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/37/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvinených R. R. a J. H. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa

25. novembra 2013 v Bratislave sťažnosti obvinených R. R. a J. H. proti uzneseniu sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. 89/2013, a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obvinených R. R. a J. H.

sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. 89/2013,

rozhodol tak, že

v bode I. podľa , vzal do väzby obvinených:

1/ R. R., nar. X., bytom B. s tým, že väzba u neho začala plynúť dňa 21. októbra 2013

od 14.00 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ilave a

2/ J. H., nar. X., bytom B. s tým, že väzba u neho začala plynúť dňa 21. októbra 2013

od 19.30 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove.

2

v bode II. podľa , písomný sľub obvinených R. R.

a J. H. neprijal.

v bode III. podľa , dohľad probačného a mediačného

úradníka nad obvinenými R. R. a J. H. neuložil.

Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia obvinený R. R. a J. H. podali proti nemu

sťažnosti, ktoré písomne odôvodnili prostredníctvom obhajcov.

V dôvodoch sťažnosti obvinený R. R. poprel spáchanie skutkov v bode 1/ a 2/

uznesenia o vznesení obvinenia. Podľa jeho názoru dôvody na vznesenie obvinenia

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák. neexistujú. V prípravnom konaní bolo zaobstarané množstvo dôkazov, na základe

čoho bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku

v trestnej veci proti M. B. pod sp. zn. PK – , v ktorej už bolo neprávoplatne

rozhodnuté o identickom skutku (pôsobenie zločineckej skupiny S. v oblasti S.), ktorý je aj

jemu kladený za vinu (o odvolaní obžalovaného M. B. bude rozhodovať Najvyšší súd

Slovenskej republiky 28. novembra 2013 pod sp. zn. ), ktoré nepreukázalo jeho

účasť v tejto zločineckej skupine, a preto nebol v tejto veci ani obvinený. Z výpovedí svedkov

B., B., N. vyplýva iba to, že sa poznal s M. B., avšak tieto nepreukazujú, že by prijímal

príkazy od M. B. a tieto ďalej odovzdával nižšie postaveným členom zločineckej skupiny,

či akokoľvek sa podieľal na činnosti zločineckej skupiny. Preto obvinenie z tohto skutku je

účelové.

Obvinenie z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva je založené výlučne

na výpovedi svedka J. F. z 22. októbra 2013 (v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-

147/NKA PZ-BA-2001), ktorý je vo väzbe v inej trestnej veci – vraždy R. D.. Z tejto

svedeckej výpovede je zrejmé, že J. F. má od prokuratúry prísľub úľavy v jeho vlastnej

trestnej veci, a preto je nutné prihliadať na existenciu vlastného hmotného záujmu tohto

svedka na výsledku trestných konaní, v ktorých je obvinený, alebo má dočasne odložené

vznesenie obvinení. Použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou

za beztrestnosť alebo iné výhody, môže kompromitovať spravodlivosť konania proti

obvinenému. Pritom poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa jeho

3

názoru súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s materiálnym

predpokladom na vzatie do väzby, a to dôvodnosťou obvinenia jeho osoby.

V ďalšej časti podanej sťažnosti konštatoval, že Špecializovaný trestný súd

dôvody väzby podľa , nevyvodil z konkrétnych

skutočností vyplývajúcich zo zadovážených dôkazov. Napriek tomu, že judikatúra, na ktorú

poukázal aj prostredníctvom konkrétne už riešených prípadov, to vyžaduje. V tejto súvislosti

vytkol súdu prvého stupňa, že napadnuté uznesenie odôvodnil aj tým, že obvinení, hoci mohli,

nevyužili ustanovenie § 37 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák. (správne podľa obvineného

malo byť uvedené ustanovenie § 36) a rozhodli sa poprieť spáchanie trestnej činnosti

(vi strana 11). Uvedený postoj obvineného nemôže byť dôvodom existencie väzby,

pretože by poprel právo obvineného na obhajobu a väzba by bola donucovacím

prostriedkom na priznanie. Dôvodnosť väzby nebola u neho preto preukázaná.

Obvinený R. R. preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol,

aby napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu, alternatívne navrhol,

aby nahradil jeho väzbu písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

Obvinený J. H. prostredníctvom obhajcu Mgr. V. P. sťažnosť odôvodnil faxovou

správou, v ktorej uviedol, že dôvody väzba podľa ,

neexistujú, a preto je jeho vzatie do väzby nedôvodné a nezákonné. Trestné stíhanie

považuje za účelové, s cieľom umelo mu vzniesť ďalšie obvinenie a dosiahnuť jeho väzobné

stíhanie, hoci pre to neexistuje žiadny konkrétny dôvod a tento nie je uvedený ani v návrhu

prokurátora a v napadnutom uznesení. K materiálnym podmienkam jeho väzby uviedol

najmä to, že on pre zločineckú skupinu „S.“ nepracoval a o jej trestnej činnosti nevedel.

V kontakte bol iba s R. L., ktorému vo vedomí, že sa on obáva o svoju bezpečnosť, a preto

monitoruje svoje okolie, vozidlá a ľudí, dodával monitorovaciu techniku, zabezpečoval byty,

garáže a sledoval autá a ľudí, čo potvrdili aj svedkovia J. B. a J. F. a túto jeho obhajobu

nevyvrátil žiadny dôkaz. Namietol tiež duplicitu jeho trestného stíhania pre zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (S.) podľa § 296 Tr. zák., čo popiera. Trestné

stíhanie jeho osoby považuje za účelové a vykonštruované, lebo jeho vzťah iba k R. L.

bol čisto obchodný. Pokiaľ ide o vypratanie bytu, ktorý používal R. L., robil tak s cieľom

odovzdať byt pôvodnému majiteľovi a nie s úmyslom zničiť dôkazy. S vraždou R. P. nemá

4

nič spoločné. Nainštalovaním kamery do vozidla bolo vedené iba jeho snahou zabezpečiť

ochranu R. L. podľa jeho požiadaviek. K formálnmym podmienkam jeho väzby podľa

, uviedol, že nie sú dané, lebo žiadne z procesne

vykonaných dôkazov neodôvodňuje obavu, že by mohol pôsobiť na spoluobvinených,

svedkov. alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Ničenie dôkazov zo strany súdu je účelové, zveličené a prekrútené, na čo už v sťažnosti

poukázal. Nie je ani obava, že by pôsobil na obvinených, lebo všetci sú už vo väzbe a dvaja

sú dlhodobo na úteku, pričom doposiaľ nebolo preukázané, že by sa s nimi kontaktoval, resp.

oni s ním, hoci od prepustenia zo zadržania bol políciou monitorovaný. Preto väzbu považuje

za nezákonný nátlak na jeho osobu s cieľom, aby sa priznal. Skutky kladené mu za vinu

sú niekoľko rokov staré a nebol produkovaný žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by

zakladal dôvodnú obavu, že po týchto skutkoch spáchal, chcel spáchať, alebo

pripravoval spáchanie ďalšieho skutku. Z týchto dôvodov je jeho väzba nedôvodná.

S vyšetrovateľom plne spolupracoval a všetko čo vedel, uviedol do zápisnice o svojom

výsluchu. Má rodinu, riadne podniká a nepácha žiadnu trestnú činnosť. Podľa jeho názoru

vzhľadom na jeho osobu, charakter a jeho úlohu v oboch skutkov postačuje jeho písomný

sľub, ktorý je dostatočnou zárukou za to, že povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej

činnosti a bude aj naďalej spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Na záver sťažnosti obvinený J. H. navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie

zrušil a prepustil ho na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obvinení podali

sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že tieto nie sú dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predmetných sťažností

a predloženého vyšetrovacieho spisu ( ) zistil, že vyšetrovateľ Krajského

úradu justičnej polície Policajného zboru v Bratislave 18. novembra 2003 uznesením (zväzok

I., č.l. 1-2 vyšetrovacieho spisu), ČVS: KUJP-347/OVVK-2003 (celý vyšetrovací spis

je vedený pod značkou ČVS: PPZ-873/NKA-PZ-BA-2013) podľa

platného v čase rozhodnutia začal trestné stíhanie za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1

Tr. v znení neskorších predpisov a trestný čin vraždy v štádiu pokusu

podľa k Tr. v znení neskorších predpisov na tom

5

skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom uznesení. Opatrením z 23.2.2004,

Č.p. PPZ-91/BOK-BA-1-2004 (zväzok IV., č.l. 782 vyšetrovacieho spisu) došlo k zmene

vecnej príslušnosti, vec bola vedená pod ČVS: PPZ-3/BOK-BA-2004, v ktorej bolo

od 28. decembra 2006 do 1. októbra 2013 (zväzok III., č.l. 788-789 a zväzok IV., č.l. 780-781

vyšetrovacieho spisu) konanie prerušené, lebo sa nepodarili zistiť skutočnosti oprávňujúce

vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe a následne došlo aj k zmene ČVS: PPZ-873/NKA-

PZ-BA-2013.

Uznesením vyšetrovateľky expozitúry Bratislava, Národnej protizločineckej jednotky,

Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z 21. októbra 2013, ČVS: PPZ-

873/NKA-PZ-BA-2013 (zväzok IV., č.l. 785-794 vyšetrovacieho spisu) bolo vznesené

obvinenie okrem iného aj (ďalší obvinení R. B., M. B.) v skutku 1/ R. R. a J. H. pre zločin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v skutku

č. 2/ R. R. pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva sčasti dokonaný, sčasti v štádiu

pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/

Tr. v znení a J. H. pre trestný čin vraždy

podľa formou účastníctva podľa Tr.

v znení , na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v napadnutom

uznesení.

K uvedenému je potrebné uviesť aj to, že uznesením vyšetrovateľa z 23. apríla 2013

ČVS: PPZ-372/NKA-PZ-BA-2013 (zväzok IV., č.l. 993-996 vyšetrovacieho spisu) bolo J. H.

vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a v bode 2/ pre zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5

písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to

uvedené v citovanom uznesení. Sťažnosť obvineného J. H. proti tomuto uzneseniu bola

zamietnutá uznesením prokurátora z 24. apríla 2013, sp. zn. VII/2 Gv 50/13 (zväzok IV., č.l.

997-999 vyšetrovacieho spisu).

Uznesením z 25. apríla 2013, sp. zn. 29/2013 (zväzok IV., č.l. 1015-1021

vyšetrovacieho spisu), sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

6

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vzatie obvineného J. H. nevyhovel

a zadržaného prepustil zo zadržania na slobodu. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 2. mája 2013, sp. zn. (zväzok IV., č.l. 1022-1025 vyšetrovacieho

spisu), bola sťažnosť prokurátora zamietnutá.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej iba prokurátor) podal 23. októbra 2013 o 13.35 hod. (č.l. 1-11 spisu

špecializovaného súdu) Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie prvostupňového súdu alebo

Špecializovaného trestného súdu) návrh na vzatie do väzby obvinených R. R. a J. H., ktorý

aj odôvodnil skutkovými zisteniami, jej právnou kvalifikáciou a existenciou väzobných

dôvodov, čo oprel o konkrétne skutočnosti.

K obmedzeniu osobnej slobody došlo u R. R. 21. októbra 2013 o 14.00 hod.

(zväzok IV., č.l. 826-828 vyšetrovacieho spisu) a u J. H. 21. októbra 2013 o 19.30 hod.

(zväzok IV., č.l. 833-834 vyšetrovacieho spisu) a návrh prokurátora bol sudcovi

pre prípravné konanie doručený dňa 23. októbra 2013 o 13.35 hod. Sudca pre prípravné

konanie prvostupňového súdu obvinených k návrhu prokurátora vypočul 24. októbra

2013, ktorý im bol riadne a včas doručený ešte pred ich výsluchom a títo popreli spáchanie

skutkov, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie. Zhodne uviedli, že dôvody väzby, ako ich

navrhol prokurátor u nich, nie sú dané a alternatívne navrhli, aby ich Špecializovaný trestný

súd prepustil zo zadržania na slobodu pri súčasnom prijatí písomného sľubu alebo nariadení dohľadu probačného a mediačného úradníka nad ich správaním.

Sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa po vypočutí oboch obvinených

a konečných návrhoch procesných strán vyhovel návrhu prokurátora v celom rozsahu a napadnuté uznesenie aj zákonným spôsobom v dostatočnom rozsahu odôvodnil, vrátane duplicitného trestného stíhania, s čím sa najvyšší súd stotožnil, a preto v podrobnostiach odkazuje na jeho dôvody.

Najvyšší súd konštatuje, že sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa

pred rozhodnutím o návrhu prokurátora, ktorý bol podaný v zákonnej lehote ( ), postupoval zákonne. Obvineným zákonným spôsobom poskytol návrh prokurátora a týchto aj k nemu v zákonnej lehote ( ) vypočul v prítomnosti ich obhajcov, v súlade s

7

Výrok o ich vzatí do väzby s určením jej začiatku vychádza z listín, ktoré preukazujú, že obmedzenie ich slobody bolo zákonné a dôvodné, pričom obvinení čas zadržania nenamietali. Rovnako je zákonný aj výrok o neprijatí nimi navrhnutých záruk nahrádzajúcich väzbu. Tieto výroky v napadnutom uznesení súd prvého stupňa náležite odôvodnil.

V podaných sťažnostiach ( ) obvinený napádajú neexistenciu dôvodnosti

vznesenia obvinenia a to aj na základe spochybňovania svedeckých výpovedí, najmä J. F..

Obvinený má právo na vlastné hodnotenie dôkazov, avšak pokiaľ ide o zistenie

existencie materiálnych (hmotnoprávne) a formálnych (procesnoprávnych) podmienok väzby

u ktoréhokoľvek obvineného zákon požaduje, aby z dôkazov vyplývala dôvodnosť

podozrenia, že ním došlo k spáchaniu skutku, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie a súčasne,

aby z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplývala dôvodná obava,

že v prípade jeho nevzatia do väzby, respektíve prepustenia zo zadržania alebo z väzby

na slobodu nastane konaním obvineného následok predpokladaný v ustanoveniach písm. a/,

písm. b/, písm. c/

K tomu najvyšší súd, rovnako ako v napadnutom uznesení zdôrazňuje, že dôvodnosť

podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie obom obvineným

( ) vyplýva z doposiaľ zákonne získaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ jeho spáchanie vyplýva z výsluchov svedkov J. F., F.

N., M. B., P. B. a J. B., ktoré preukazujú, že tak obvinený R. R., ako aj obvinený J. H.

sa mali rôznymi spôsobmi, bližšie uvedenými v návrhu prokurátora, ale aj

v napadnutom uznesení aktívne podieľať na trestnej činnosti zločineckej skupiny „S..“

Obvinený R. R. mal po dlhšiu dobu za provízie vykonávať osobnú ochranu M. B. a súčasne

odovzdávať pokyny na nižšie postavených členov tejto skupiny a tiež osobne sa podieľať

na páchaní trestnej činnosti tejto skupiny. Obvinený J. H. mal po dlhšiu dobu dostávať

pokyny od R. L., na základe ktorých mal sledovať osoby a miesta technickými prostriedkami

a pomocou nich vyhotovovať záznamy a tieto mu mal odovzdávať v prospech zločineckej

skupiny, ktorá s ich využitím mala páchať trestnú činnosť, za čo bol odmeňovaný. Okrem

toho na pokyn R. L. mal J. H. kúpiť nehnuteľnosti, a to garáž na D. v B. a záhradu

v L., kde malo byť prechovávané bez povolenia veľké množstvo hromadne účinných zbraní

a výbušnín (v súčasnosti vedené pod ČVS: PPZ-432/NKA-PZ-BA-2013). V tej súvislosti je

8

potrebné uviesť, že na jednom samopale zo zaistených zbraní sa našla zmiešaná

biologická stopa s DNA profilom J. H., čo je zrejmé so znaleckého posudku

kriminalistického a expertízneho ústavu, čo má súvis aj so skutkom v bode 2/ a ktorý bol

vykonaný až po skôr citovaných uzneseniach sudcu pre prípravné konanie a najvyššieho

súdu (viď strana 5, posledný odsek tohto rozhodnutia).

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ jeho spáchanie vyplýva z výsluchu svedka J. F.

a poškodeného R. H., ako aj zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru č. KEU-10003/BA-EXP-2003, z ktorých možno zistiť, že skutočnosti

uvedené vo výpovediach týchto svedkov sa v podstatných častiach zhodujú so skutočnosťami

vyplývajúcimi zo znaleckého skúmania stôp zaistených na mieste streľby v P.

a na mieste nálezu požiarom poškodeného vozidla AUDI A8. Na základe nich mali

na poškodených začať streľbu R. R. a J. F.. O zvykoch poškodených a existencii osobného

ochrancu mali mať dlhodobé informácie práve zo záznamov získaných od J. H..

Skutky, pre ktoré sú obaja obvinení trestne stíhaní majú znaky trestných činov

uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia. Tieto skutky podľa doposiaľ získaných

dôkazov mali byť spáchané v čase a s následkami ako je to uvedené v uzneseniach

o trestnom stíhaní.

Obaja obvinení spochybňujú aj dôvodnosť väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1

písm. b/, písm. c/ Aj v tomto smere sudca pre prípravné konanie zákonne

a v potrebnom rozsahu odôvodnil napadnuté uznesenie (, ).

Poukázal pritom na zásady platné v zločineckej skupine, ako aj na konkrétne konanie

oboch obžalovaných. Najvyšší súd ani v tejto otázke nemohol konštatovať žiadne

pochybenie a s argumentáciou použitou v napadnutom uznesení sa stotožnil.

Iba pre zdôraznenie najvyšší súd, v zhode so závermi sudcu pre prípravné konanie

súdu prvého stupňa poukazuje na charakter fungovania zločineckej skupiny, viazanosť jej

jednotlivých členov zatajovaním významných skutočností potrebných pre trestné stíhanie

a s tým súvisiace hrozby, následky trestnej činnosti, ktorej sa mala zločinecká skupina „S.“

dopustiť a navyše obvinený H. sa mal podieľať na ničení niektorých konkrétnych

dôkazov priamo smerujúcich k usvedčeniu konkrétnych páchateľov z konkrétnej

trestnej činnosti. Namieste je preto dôvodná obava z likvidácie dôkazov, ktoré polícia ešte

9

neobjavila, ale aj ovplyvňovanie, zastrašovania až likvidácia osôb, ktoré už spolupracujú

s políciou, alebo by mohli poskytnúť polícii potrebné dôkazy na usvedčenia páchateľov

zo stíhanej trestnej činnosti. Obaja obvinení sa mali rôznej úmyselnej trestnej činnosti,

kladené im za vinu dopúšťať po dlhšiu dobu a zo zištných dôvodov.

Záver sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu o prítomnosti

dôvodov väzby u oboch obvinených podľa , je preto

namieste. Z konania oboch obvinených totiž na podklade konkrétne zistených

skutočností vyplýva dôvodná obava, že prepustením na slobodu by mohli pôsobiť

na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie a mohli by pokračovať v trestnej činnosti.

Napokon najvyšší súd považuje za zákonné aj neprijatie obvinenými ponúknuté

záruky na nahradenie ich väzby (, , , § ). Správne

pritom sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa poukázal na to, že obaja

obvinení sú stíhaní aj za obzvlášť závažný zločin, ktorá skutočnosť podľa § 80 ods. 2

vylučuje prijatie písomného sľubu alebo dohľadu. Súčasne neboli zistené

výnimočné okolnosti prípadu ani u jedného z obvinených, ktoré by dovoľovali prijatie

ponúknutých záruk.

Pre úplnosť najvyšší súd podotýka, že sudca pre prípravné konanie prvostupňového

súdu v napadnutom uznesení (na strane 11, prvý odsek zhora) v súvislosti s rozhodovaním

o návrhu prokurátora na vzatie oboch obvinených do väzby nepriliehavo použil ako argument

to, že obaja obvinení nevyužili možnosť ustanovenia § 37 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák.

(správne obvinený R. R. poukázal na to, že malo ísť o § 36 Tr. zák.). Uvedené konštatovanie

totiž zvádza k záveru, že sudca pre prípravné konanie práve pre nepriznanie

sa obvinených, týchto vzal do väzby. Obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia však

presvedčivo, až na uvedený odsek preukazuje, že tomu tak nie je.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal preto dôvod vyhovieť sťažnostiam

obvinených R. R. a J. H. a ich sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica podľa § 193 ods. 1

písm. c/ ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

10

V Bratislave 25. novembra 2013

JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová