Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e66/389571.f774ea.pdf
PDF · 145.65 KB
No categories available
4Tost/37/2013
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 37/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
v trestnej veci obvinených R. R. a J. H. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
25. novembra 2013 v Bratislave sťažnosti obvinených R. R. a J. H. proti uzneseniu sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica, zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. Tp 89/2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených R. R. a J. H.
sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. Tp 89/2013,
rozhodol tak, že
v bode I. podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. vzal do väzby obvinených:
1/ R. R., nar. X., bytom B. s tým, že väzba u neho začala plynúť dňa 21. októbra 2013
od 14.00 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ilave a
2/ J. H., nar. X., bytom B. s tým, že väzba u neho začala plynúť dňa 21. októbra 2013
od 19.30 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove.
v bode II. podľa § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. písomný sľub obvinených R. R.
a J. H. neprijal.
v bode III. podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. dohľad probačného a mediačného
úradníka nad obvinenými R. R. a J. H. neuložil.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia obvinený R. R. a J. H. podali proti nemu
sťažnosti, ktoré písomne odôvodnili prostredníctvom obhajcov.
V dôvodoch sťažnosti obvinený R. R. poprel spáchanie skutkov v bode 1/ a 2/
uznesenia o vznesení obvinenia. Podľa jeho názoru dôvody na vznesenie obvinenia
pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák. neexistujú. V prípravnom konaní bolo zaobstarané množstvo dôkazov, na základe
čoho bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku
v trestnej veci proti M. B. pod sp. zn. PK – 1T 26/2011, v ktorej už bolo neprávoplatne
rozhodnuté o identickom skutku (pôsobenie zločineckej skupiny S. v oblasti S.), ktorý je aj
jemu kladený za vinu (o odvolaní obžalovaného M. B. bude rozhodovať Najvyšší súd
Slovenskej republiky 28. novembra 2013 pod sp. zn. 6 To 6/2013), ktoré nepreukázalo jeho
účasť v tejto zločineckej skupine, a preto nebol v tejto veci ani obvinený. Z výpovedí svedkov
B., B., N. vyplýva iba to, že sa poznal s M. B., avšak tieto nepreukazujú, že by prijímal
príkazy od M. B. a tieto ďalej odovzdával nižšie postaveným členom zločineckej skupiny,
či akokoľvek sa podieľal na činnosti zločineckej skupiny. Preto obvinenie z tohto skutku je
účelové.
Obvinenie z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva je založené výlučne
na výpovedi svedka J. F. z 22. októbra 2013 (v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-
147/NKA PZ-BA-2001), ktorý je vo väzbe v inej trestnej veci – vraždy R. D.. Z tejto
svedeckej výpovede je zrejmé, že J. F. má od prokuratúry prísľub úľavy v jeho vlastnej
trestnej veci, a preto je nutné prihliadať na existenciu vlastného hmotného záujmu tohto
svedka na výsledku trestných konaní, v ktorých je obvinený, alebo má dočasne odložené
vznesenie obvinení. Použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou
za beztrestnosť alebo iné výhody, môže kompromitovať spravodlivosť konania proti
obvinenému. Pritom poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa jeho
názoru súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s materiálnym
predpokladom na vzatie do väzby, a to dôvodnosťou obvinenia jeho osoby.
V ďalšej časti podanej sťažnosti konštatoval, že Špecializovaný trestný súd
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. nevyvodil z konkrétnych
skutočností vyplývajúcich zo zadovážených dôkazov. Napriek tomu, že judikatúra, na ktorú
poukázal aj prostredníctvom konkrétne už riešených prípadov, to vyžaduje. V tejto súvislosti
vytkol súdu prvého stupňa, že napadnuté uznesenie odôvodnil aj tým, že obvinení, hoci mohli,
nevyužili ustanovenie § 37 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák. (správne podľa obvineného
malo byť uvedené ustanovenie § 36) a rozhodli sa poprieť spáchanie trestnej činnosti
(vi strana 11). Uvedený postoj obvineného nemôže byť dôvodom existencie väzby,
pretože by poprel právo obvineného na obhajobu a väzba by bola donucovacím
prostriedkom na priznanie. Dôvodnosť väzby nebola u neho preto preukázaná.
Obvinený R. R. preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol,
aby napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu, alternatívne navrhol,
aby nahradil jeho väzbu písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Obvinený J. H. prostredníctvom obhajcu Mgr. V. P. sťažnosť odôvodnil faxovou
správou, v ktorej uviedol, že dôvody väzba podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
neexistujú, a preto je jeho vzatie do väzby nedôvodné a nezákonné. Trestné stíhanie
považuje za účelové, s cieľom umelo mu vzniesť ďalšie obvinenie a dosiahnuť jeho väzobné
stíhanie, hoci pre to neexistuje žiadny konkrétny dôvod a tento nie je uvedený ani v návrhu
prokurátora a v napadnutom uznesení. K materiálnym podmienkam jeho väzby uviedol
najmä to, že on pre zločineckú skupinu „S.“ nepracoval a o jej trestnej činnosti nevedel.
V kontakte bol iba s R. L., ktorému vo vedomí, že sa on obáva o svoju bezpečnosť, a preto
monitoruje svoje okolie, vozidlá a ľudí, dodával monitorovaciu techniku, zabezpečoval byty,
garáže a sledoval autá a ľudí, čo potvrdili aj svedkovia J. B. a J. F. a túto jeho obhajobu
nevyvrátil žiadny dôkaz. Namietol tiež duplicitu jeho trestného stíhania pre zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (S.) podľa § 296 Tr. zák., čo popiera. Trestné
stíhanie jeho osoby považuje za účelové a vykonštruované, lebo jeho vzťah iba k R. L.
bol čisto obchodný. Pokiaľ ide o vypratanie bytu, ktorý používal R. L., robil tak s cieľom
odovzdať byt pôvodnému majiteľovi a nie s úmyslom zničiť dôkazy. S vraždou R. P. nemá
nič spoločné. Nainštalovaním kamery do vozidla bolo vedené iba jeho snahou zabezpečiť
ochranu R. L. podľa jeho požiadaviek. K formálnmym podmienkam jeho väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. uviedol, že nie sú dané, lebo žiadne z procesne
vykonaných dôkazov neodôvodňuje obavu, že by mohol pôsobiť na spoluobvinených,
svedkov. alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Ničenie dôkazov zo strany súdu je účelové, zveličené a prekrútené, na čo už v sťažnosti
poukázal. Nie je ani obava, že by pôsobil na obvinených, lebo všetci sú už vo väzbe a dvaja
sú dlhodobo na úteku, pričom doposiaľ nebolo preukázané, že by sa s nimi kontaktoval, resp.
oni s ním, hoci od prepustenia zo zadržania bol políciou monitorovaný. Preto väzbu považuje
za nezákonný nátlak na jeho osobu s cieľom, aby sa priznal. Skutky kladené mu za vinu
sú niekoľko rokov staré a nebol produkovaný žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by
zakladal dôvodnú obavu, že po týchto skutkoch spáchal, chcel spáchať, alebo
pripravoval spáchanie ďalšieho skutku. Z týchto dôvodov je jeho väzba nedôvodná.
S vyšetrovateľom plne spolupracoval a všetko čo vedel, uviedol do zápisnice o svojom
výsluchu. Má rodinu, riadne podniká a nepácha žiadnu trestnú činnosť. Podľa jeho názoru
vzhľadom na jeho osobu, charakter a jeho úlohu v oboch skutkov postačuje jeho písomný
sľub, ktorý je dostatočnou zárukou za to, že povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej
činnosti a bude aj naďalej spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Na záver sťažnosti obvinený J. H. navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie
zrušil a prepustil ho na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obvinení podali
sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že tieto nie sú dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predmetných sťažností
a predloženého vyšetrovacieho spisu (§ 72 ods. 4 Tr. por.) zistil, že vyšetrovateľ Krajského
úradu justičnej polície Policajného zboru v Bratislave 18. novembra 2003 uznesením (zväzok
I., č.l. 1-2 vyšetrovacieho spisu), ČVS: KUJP-347/OVVK-2003 (celý vyšetrovací spis
je vedený pod značkou ČVS: PPZ-873/NKA-PZ-BA-2013) podľa § 160 ods. 1 Tr. por.
platného v čase rozhodnutia začal trestné stíhanie za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a trestný čin vraždy v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na tom
skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom uznesení. Opatrením z 23.2.2004,
Č.p. PPZ-91/BOK-BA-1-2004 (zväzok IV., č.l. 782 vyšetrovacieho spisu) došlo k zmene
vecnej príslušnosti, vec bola vedená pod ČVS: PPZ-3/BOK-BA-2004, v ktorej bolo
od 28. decembra 2006 do 1. októbra 2013 (zväzok III., č.l. 788-789 a zväzok IV., č.l. 780-781
vyšetrovacieho spisu) konanie prerušené, lebo sa nepodarili zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe a následne došlo aj k zmene ČVS: PPZ-873/NKA-
PZ-BA-2013.
Uznesením vyšetrovateľky expozitúry Bratislava, Národnej protizločineckej jednotky,
Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z 21. októbra 2013, ČVS: PPZ-
873/NKA-PZ-BA-2013 (zväzok IV., č.l. 785-794 vyšetrovacieho spisu) bolo vznesené
obvinenie okrem iného aj (ďalší obvinení R. B., M. B.) v skutku 1/ R. R. a J. H. pre zločin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v skutku
č. 2/ R. R. pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva sčasti dokonaný, sčasti v štádiu
pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z. z. a J. H. pre trestný čin vraždy
podľa § 219 ods. 1 formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
v znení zákona č. 171/2003 Z. z., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v napadnutom
uznesení.
K uvedenému je potrebné uviesť aj to, že uznesením vyšetrovateľa z 23. apríla 2013
ČVS: PPZ-372/NKA-PZ-BA-2013 (zväzok IV., č.l. 993-996 vyšetrovacieho spisu) bolo J. H.
vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a v bode 2/ pre zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to
uvedené v citovanom uznesení. Sťažnosť obvineného J. H. proti tomuto uzneseniu bola
zamietnutá uznesením prokurátora z 24. apríla 2013, sp. zn. VII/2 Gv 50/13 (zväzok IV., č.l.
997-999 vyšetrovacieho spisu).
Uznesením z 25. apríla 2013, sp. zn. Tp 29/2013 (zväzok IV., č.l. 1015-1021
vyšetrovacieho spisu), sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vzatie obvineného J. H. nevyhovel
a zadržaného prepustil zo zadržania na slobodu. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 2. mája 2013, sp. zn. 4 Tost 14/2013 (zväzok IV., č.l. 1022-1025 vyšetrovacieho
spisu), bola sťažnosť prokurátora zamietnutá.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej iba prokurátor) podal 23. októbra 2013 o 13.35 hod. (č.l. 1-11 spisu
špecializovaného súdu) Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie prvostupňového súdu alebo
Špecializovaného trestného súdu) návrh na vzatie do väzby obvinených R. R. a J. H., ktorý
aj odôvodnil skutkovými zisteniami, jej právnou kvalifikáciou a existenciou väzobných
dôvodov, čo oprel o konkrétne skutočnosti.
K obmedzeniu osobnej slobody došlo u R. R. 21. októbra 2013 o 14.00 hod.
(zväzok IV., č.l. 826-828 vyšetrovacieho spisu) a u J. H. 21. októbra 2013 o 19.30 hod.
(zväzok IV., č.l. 833-834 vyšetrovacieho spisu) a návrh prokurátora bol sudcovi
pre prípravné konanie doručený dňa 23. októbra 2013 o 13.35 hod. Sudca pre prípravné
konanie prvostupňového súdu obvinených k návrhu prokurátora vypočul 24. októbra
2013, ktorý im bol riadne a včas doručený ešte pred ich výsluchom a títo popreli spáchanie
skutkov, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie. Zhodne uviedli, že dôvody väzby, ako ich
navrhol prokurátor u nich, nie sú dané a alternatívne navrhli, aby ich Špecializovaný trestný
súd prepustil zo zadržania na slobodu pri súčasnom prijatí písomného sľubu alebo nariadení dohľadu probačného a mediačného úradníka nad ich správaním.
Sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa po vypočutí oboch obvinených
a konečných návrhoch procesných strán vyhovel návrhu prokurátora v celom rozsahu a napadnuté uznesenie aj zákonným spôsobom v dostatočnom rozsahu odôvodnil, vrátane duplicitného trestného stíhania, s čím sa najvyšší súd stotožnil, a preto v podrobnostiach odkazuje na jeho dôvody.
Najvyšší súd konštatuje, že sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa
pred rozhodnutím o návrhu prokurátora, ktorý bol podaný v zákonnej lehote (§ 85 ods. 4 Tr. por.), postupoval zákonne. Obvineným zákonným spôsobom poskytol návrh prokurátora a týchto aj k nemu v zákonnej lehote (§ 87 ods. 2 Tr. por.) vypočul v prítomnosti ich obhajcov, v súlade s § 72 ods. 2
Tr. por. Výrok o ich vzatí do väzby s určením jej začiatku vychádza z listín, ktoré preukazujú, že obmedzenie ich slobody bolo zákonné a dôvodné, pričom obvinení čas zadržania nenamietali. Rovnako je zákonný aj výrok o neprijatí nimi navrhnutých záruk nahrádzajúcich väzbu. Tieto výroky v napadnutom uznesení súd prvého stupňa náležite odôvodnil.
V podaných sťažnostiach (§ 83 ods. 1 Tr. por.) obvinený napádajú neexistenciu dôvodnosti
vznesenia obvinenia a to aj na základe spochybňovania svedeckých výpovedí, najmä J. F..
Obvinený má právo na vlastné hodnotenie dôkazov, avšak pokiaľ ide o zistenie
existencie materiálnych (hmotnoprávne) a formálnych (procesnoprávnych) podmienok väzby
u ktoréhokoľvek obvineného zákon požaduje, aby z dôkazov vyplývala dôvodnosť
podozrenia, že ním došlo k spáchaniu skutku, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie a súčasne,
aby z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplývala dôvodná obava,
že v prípade jeho nevzatia do väzby, respektíve prepustenia zo zadržania alebo z väzby
na slobodu nastane konaním obvineného následok predpokladaný v ustanoveniach písm. a/,
písm. b/, písm. c/ § 71 ods. 1 Tr. por.
K tomu najvyšší súd, rovnako ako v napadnutom uznesení zdôrazňuje, že dôvodnosť
podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie obom obvineným
(§ 71 ods. 1 Tr. por.) vyplýva z doposiaľ zákonne získaných dôkazov.
Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ jeho spáchanie vyplýva z výsluchov svedkov J. F., F.
N., M. B., P. B. a J. B., ktoré preukazujú, že tak obvinený R. R., ako aj obvinený J. H.
sa mali rôznymi spôsobmi, bližšie uvedenými v návrhu prokurátora, ale aj
v napadnutom uznesení aktívne podieľať na trestnej činnosti zločineckej skupiny „S..“
Obvinený R. R. mal po dlhšiu dobu za provízie vykonávať osobnú ochranu M. B. a súčasne
odovzdávať pokyny na nižšie postavených členov tejto skupiny a tiež osobne sa podieľať
na páchaní trestnej činnosti tejto skupiny. Obvinený J. H. mal po dlhšiu dobu dostávať
pokyny od R. L., na základe ktorých mal sledovať osoby a miesta technickými prostriedkami
a pomocou nich vyhotovovať záznamy a tieto mu mal odovzdávať v prospech zločineckej
skupiny, ktorá s ich využitím mala páchať trestnú činnosť, za čo bol odmeňovaný. Okrem
toho na pokyn R. L. mal J. H. kúpiť nehnuteľnosti, a to garáž na D. v B. a záhradu
v L., kde malo byť prechovávané bez povolenia veľké množstvo hromadne účinných zbraní
a výbušnín (v súčasnosti vedené pod ČVS: PPZ-432/NKA-PZ-BA-2013). V tej súvislosti je
potrebné uviesť, že na jednom samopale zo zaistených zbraní sa našla zmiešaná
biologická stopa s DNA profilom J. H., čo je zrejmé so znaleckého posudku
kriminalistického a expertízneho ústavu, čo má súvis aj so skutkom v bode 2/ a ktorý bol
vykonaný až po skôr citovaných uzneseniach sudcu pre prípravné konanie a najvyššieho
súdu (viď strana 5, posledný odsek tohto rozhodnutia).
Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ jeho spáchanie vyplýva z výsluchu svedka J. F.
a poškodeného R. H., ako aj zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru č. KEU-10003/BA-EXP-2003, z ktorých možno zistiť, že skutočnosti
uvedené vo výpovediach týchto svedkov sa v podstatných častiach zhodujú so skutočnosťami
vyplývajúcimi zo znaleckého skúmania stôp zaistených na mieste streľby v P.
a na mieste nálezu požiarom poškodeného vozidla AUDI A8. Na základe nich mali
na poškodených začať streľbu R. R. a J. F.. O zvykoch poškodených a existencii osobného
ochrancu mali mať dlhodobé informácie práve zo záznamov získaných od J. H..
Skutky, pre ktoré sú obaja obvinení trestne stíhaní majú znaky trestných činov
uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia. Tieto skutky podľa doposiaľ získaných
dôkazov mali byť spáchané v čase a s následkami ako je to uvedené v uzneseniach
o trestnom stíhaní.
Obaja obvinení spochybňujú aj dôvodnosť väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1
písm. b/, písm. c/ Tr. por. Aj v tomto smere sudca pre prípravné konanie zákonne
a v potrebnom rozsahu odôvodnil napadnuté uznesenie (§ 176 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Poukázal pritom na zásady platné v zločineckej skupine, ako aj na konkrétne konanie
oboch obžalovaných. Najvyšší súd ani v tejto otázke nemohol konštatovať žiadne
pochybenie a s argumentáciou použitou v napadnutom uznesení sa stotožnil.
Iba pre zdôraznenie najvyšší súd, v zhode so závermi sudcu pre prípravné konanie
súdu prvého stupňa poukazuje na charakter fungovania zločineckej skupiny, viazanosť jej
jednotlivých členov zatajovaním významných skutočností potrebných pre trestné stíhanie
a s tým súvisiace hrozby, následky trestnej činnosti, ktorej sa mala zločinecká skupina „S.“
dopustiť a navyše obvinený H. sa mal podieľať na ničení niektorých konkrétnych
dôkazov priamo smerujúcich k usvedčeniu konkrétnych páchateľov z konkrétnej
trestnej činnosti. Namieste je preto dôvodná obava z likvidácie dôkazov, ktoré polícia ešte
neobjavila, ale aj ovplyvňovanie, zastrašovania až likvidácia osôb, ktoré už spolupracujú
s políciou, alebo by mohli poskytnúť polícii potrebné dôkazy na usvedčenia páchateľov
zo stíhanej trestnej činnosti. Obaja obvinení sa mali rôznej úmyselnej trestnej činnosti,
kladené im za vinu dopúšťať po dlhšiu dobu a zo zištných dôvodov.
Záver sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu o prítomnosti
dôvodov väzby u oboch obvinených podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. je preto
namieste. Z konania oboch obvinených totiž na podklade konkrétne zistených
skutočností vyplýva dôvodná obava, že prepustením na slobodu by mohli pôsobiť
na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie a mohli by pokračovať v trestnej činnosti.
Napokon najvyšší súd považuje za zákonné aj neprijatie obvinenými ponúknuté
záruky na nahradenie ich väzby (§ 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2, § Tr. por.). Správne
pritom sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa poukázal na to, že obaja
obvinení sú stíhaní aj za obzvlášť závažný zločin, ktorá skutočnosť podľa § 80 ods. 2
Tr. por. vylučuje prijatie písomného sľubu alebo dohľadu. Súčasne neboli zistené
výnimočné okolnosti prípadu ani u jedného z obvinených, ktoré by dovoľovali prijatie
ponúknutých záruk.
Pre úplnosť najvyšší súd podotýka, že sudca pre prípravné konanie prvostupňového
súdu v napadnutom uznesení (na strane 11, prvý odsek zhora) v súvislosti s rozhodovaním
o návrhu prokurátora na vzatie oboch obvinených do väzby nepriliehavo použil ako argument
to, že obaja obvinení nevyužili možnosť ustanovenia § 37 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák.
(správne obvinený R. R. poukázal na to, že malo ísť o § 36 Tr. zák.). Uvedené konštatovanie
totiž zvádza k záveru, že sudca pre prípravné konanie práve pre nepriznanie
sa obvinených, týchto vzal do väzby. Obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia však
presvedčivo, až na uvedený odsek preukazuje, že tomu tak nie je.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal preto dôvod vyhovieť sťažnostiam
obvinených R. R. a J. H. a ich sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. novembra 2013
JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová