Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/66/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci

proti obvinenému M. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom 26. novembra 2013 v Bratislave dovolanie ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky podaného v neprospech obvineného, proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2012, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. septembra 2011, sp. zn. , uznal

obvineného za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom M. B. - B., IČO: X., dňa

19. apríla 2006 pri ubytovni H. v oblasti V., B., uviedol o omylu poškodeného Ing. M. S. tým,

že predstieral, že má uzavretú zmluvu s B. IČO: X., ktorá ho má oprávňovať

po skončení rekonštrukcie ubytovne H. predávať byty patriace B. a dňa 19. apríla 2006

zaviedol poškodeného do neustáleného bytu nachádzajúceho sa na X. alebo X. poschodí

v ubytovni H., V., B., a tento byt mu predstavil ako vzorový, aký si bude môcť kúpiť,

následne od poškodeného toho istého dňa prevzal zálohu 150 000 Sk a na druhý deň

20. apríla 2006 mu bola poškodeným vložená na účet ďalšia požadovaná záloha 350 000 Sk,

na to dňa 26. apríla 2006 uzatvoril poškodený M. S. ako budúci nájomca a obvinený M. B.

ako budúci sprostredkovateľ zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej mala byť do konca

2

mája 2006 uzatvorená zmluva o nájme a vstupe do bytového družstva, pričom do uvedeného

termínu k jej uzatvoreniu nedošlo, následne dňa 17. októbra 2007 poškodený písomne

odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve, kde zároveň žiadal o vrátenie poskytnutej zálohy,

peniaze mu však do dnešného dňa vrátené neboli, čím vznikla poškodenému Ing. M. S. škoda

vo výške 500 000 Sk.

Za to mu okresný súd podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák.

uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1,

§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 40 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste z trestného rozkazu

Okresného súdu Považská Bystrica z 10. septembra 2007, sp. zn. , ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd poškodeného Ing. M. S. s nárokom

na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený.

Krajský súd v Bratislave o ňom rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 28. februára 2012

rozsudkom, sp. zn. tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/

zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa

uznal obvineného vinným prečinom podvodu podľa , Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom M. B. - M., IČO: X., dňa

19. apríla 2006 pri ubytovni H. v oblasti V., B., uviedol do omylu poškodeného Ing. M. S.

tým, že predstieral, že má uzavretú zmluvu s B., IČO: X., ktorá ho má oprávňovať

po skončení rekonštrukcie ubytovne H. predávať byty patriace B. a dňa 19. apríla 2006

zaviedol poškodeného do neustáleného bytu nachádzajúceho sa na X. alebo X. poschodí

v ubytovni H., V., B., a tento byt mu predstavil ako vzorový, aký si bude môcť kúpiť,

následne od poškodeného toho istého dňa prevzal zálohu 150 000 Sk (4 979,09 eur)

a na druhý deň 20. apríla 2006 mu bola poškodeným vložená na účet ďalšia požadovaná

záloha 350 000 Sk (11 617,87 eur), na to dňa 26. apríla 2006 uzatvoril poškodený M. S.

3

ako budúci nájomca a obvinený M. B. ako budúci sprostredkovateľ zmluvu o budúcej

zmluve, podľa ktorej mala byť do konca mája 2006 uzatvorená zmluva o nájme a vstupe

do bytového družstva, pričom do uvedeného termínu k jej uzatvoreniu nedošlo, následne dňa

17. októbra 2007 poškodený písomne odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve, kde zároveň

žiadal o vrátenie poskytnutej zálohy, peniaze mu však do dnešného dňa vrátené neboli,

čím vznikla poškodenému Ing. M. S. škoda vo výške 500 000 Sk (16 596,96 eur).

Za to mu uložil podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50

ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 40 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste z trestného rozkazu

Okresného súdu Považská Bystrica z 10. septembra 2007, sp. zn. , ktorý

nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2007, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal minister spravodlivosti

na podnet poškodeného Ing. M. S. dňa 21. novembra 2012 dovolanie, ktoré

po postupe podľa bolo predložené 12. novembra 2013 na rozhodnutie

dovolaciemu súdu.

Minister spravodlivosti v ňom uviedol, že krajský súd svojím rozsudkom síce

napravil formálne pochybenie prvostupňového súdu uvedené v skutkovej vete jeho

rozhodnutia. V dôsledku absencie odvolania prokurátora však nemohol už napraviť

nezákonne uložený trest, ktorý okresný súd uložil obvinenému pod zákonom určenú trestnú

sadzbu. Pri správnej aplikácii § 38 ods. 4 mal byť obvinenému uložený trest odňatia slobody

minimálne vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov.

Uvedené pochybenie okresného súdu preto napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. h/ .

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že konaním, ktoré

predchádzalo napadnutému rozsudku krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 38

ods. 2, ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného M. B., zrušil rozsudok Krajského súdu

4

v Bratislave z 28. februára 2012, sp. zn. a jemu predchádzajúci rozsudok

Okresného súdu Bratislava II z 8. septembra 2011, sp. zn. a tomuto súdu

prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) v prvom rade

zisťoval, či dovolanie ministra spravodlivosti spĺňa všetky zákonné náležitosti a konštatuje,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote

a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3

), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie

nie je prípustné - § 382 písm. f/.

Z priloženého spisového materiálu možno totiž zistiť, že na obvineného sa vzťahuje

amnestiálne rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 (zákon

č. ).

Z článku I. tohto zákona plynie, že sa odpúšťajú tresty odňatia slobody právoplatne

uložené predo dňom tohto rozhodnutia, ktorých výkon je podmienečne odložený

a to s účinkom, že na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Z uvedeného zistenia potom vyplývajú nasledovné závery:

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom

do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia.

Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, náprava procesných a hmotnoprávnych

chýb výslovne uvedených v zákone.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré

mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon

neustanovuje inak, ako rozhodnutia podľa odseku 1, proti ktorým možno podať dovolanie.

Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie,

5

aký rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia

o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci,

ako aj oslobodzujúci rozsudok.

Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle až treba rozumieť taký, ktorý

obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste

a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim

rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky,

že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného.

Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona (ako v tomto prípade),

alebo na základe rozhodnutia súdu, právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia,

t. j., že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa ako keby odsúdený nebol, potom treba

do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej

osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola.

Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku,

je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil

s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady

v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie.

Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia, znamená, okrem

iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov

sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno - právnej zanikajú nepriaznivé

následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie,

ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti, alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením

odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti.

Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania,

pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo

zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie

prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov,

ktoré občan nemohol nadobudnúť, alebo sa ich nemohol dožadovať, pokiaľ existovala

prekážka odsúdenia páchateľa.

6

Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne

vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom

by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej

z dvoch hlavných strán v trestnom konaní, alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo

možné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po vykonaní trestu a zahladení odsúdenia

spojeného s fikciou neodsúdenia.

Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo

odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným

subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade,

keď už páchateľ vykonal trest a došlo aj k zahladeniu odsúdenia, aby generálny prokurátor,

eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok

v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie

takého trestno - právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky

pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dobrodenie,

ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej

bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel.

Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá

aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané

a zahladené odsúdenie s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť.

Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu) stav zahladenia

odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia,

jeho dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať.

V predmetnom prípade vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného,

obsiahnutej v amnestiálnom rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky, ktoré

sa v posudzovanej veci aplikovalo, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

že podľa odmietol dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej

republiky ako neprípustné, lebo smeruje proti svojimi účinkami neexistujúcemu

odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné v zmysle § 368 ods. 1 a ods. 2

dovolanie podať.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. novembra 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová