Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
942/389683.6f26a9.pdf
PDF · 119.54 KB
No categories available
2Tost/36/2013
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 36/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom
zasadnutí dňa 26. novembra 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného Š. B. a spol.
pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. z časti dokonaný
z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a iné, I. o sťažnosti obvineného Š. B.
proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 29. októbra 2013, sp. zn. Tp 55/2012 a II. o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 13. novembra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, takto
rozhodol:
I. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Š. B. sa z a m i e t a.
II. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a lehota
trvania väzby obvineného Š. B., nar. X., bytom P. X./X., P., t. č. v Ústave na výkon väzby
Leopoldov, sa p r e d l ž u j e do 7. apríla 2014.
O d ô v o d n e n i e
I. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica (ďalej len ŠTS) uznesením z 29. októbra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, podľa § 79 ods. 3
Tr. por. zamietol žiadosť obvineného Š. B., vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov
o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. neprijal písomný
sľub obvineného Š. B..
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený Š. B. prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním v zákonnej lehote sťažnosť. Poprel spáchanie skutkov kladených
mu za vinu uznesením o vznesení obvinenia. Nestotožnil sa s rozhodnutím sudcu
pre prípravné konanie, že u neho (obvineného) reálne existujú dôvody väzby podľa § 71
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Vyjadril názor, že z doposiaľ vykonaného vyšetrovania
je zrejmé, že naďalej existuje vážna pochybnosť o tom, že sa v deň vraždy P. Č.
9. septembra 2004 nachádzal v Bratislave. Prokurátor podľa obvineného na jednej strane
spochybňuje výpovede svedkov svedčiace v prospech obvineného ako zvláštnosť pamätania
si s odstupom času na okolnosti dňa 9. septembra 2004, na druhej strane prokurátor
nepoukazuje na zvláštnosti a rozpory vo výpovediach svedka J. K., ktorý si tiež pamätá
po cca 9 rokoch podrobnosti, avšak niektoré okolnosti uvádza len okrajovo. Obvinený
považuje výpovede chráneného svedka J. K. za nevieryhodné. Rozoberá iné konania,
v ktorých boli výpovede tohto svedka spochybnené, pričom sa názorovo rozchádza
so závermi sudcu pre prípravné konanie v súvislosti s hodnotením týchto výpovedí. Obvinený
vyjadril presvedčenie, že trestné stíhanie v jeho trestnej veci možno úspešne vykonať
aj po jeho prepustení na slobodou. Navrhol, aby po preskúmaní zákonnosti predmetného
uznesenia napadnutého sťažnosťou nadriadený súd toto uznesenie zrušil a rozhodol
o prepustení obvineného z väzby na slobodu z dôvodu, že pominuli dôvody väzby,
resp. v prípade presvedčenia, že dôvody väzby naďalej trvajú, aby v súlade s § 80 ods. 1
písm. b/ Tr. por. prijal písomný sľub obvineného.
II. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, uznesením z 13. novembra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, podľa § 76 ods. 3 Tr. por.
nepredĺžil lehotu väzby obvineného Š. B..
Proti uvedenému uzneseniu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) ihneď sťažnosť do zápisnice
o výsluchu obvineného dňa 13. novembra 2013, ktorú odôvodnil písomným podaním
doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) poštou dňa
20. novembra 2013.
Prokurátor v sťažnosti poukazuje na argument prvostupňového súdu o väzobnom
trestnom stíhaní J. K., čo vytvára pochybnosti súdu o jeho dôveryhodnosti ako svedka
usvedčujúceho obvinených z vraždy P. Č., na konštatovanie súdu, že to nemôže automaticky
byť dôvodom na záver, že tento svedok klamal aj v tomto prípade, i na výtku súdu, že orgány
činné v trestnom konaní neuniesli dôkazné bremeno a nezadovážili za posledné obdobie iné,
čo aj nepriame dôkazy podporujúce svedectvo J. K.. K tejto argumentácii upriamil prokurátor
pozornosť na to, že od zamietnutia žiadosti obvineného Š. B. o prepustenie z väzby dňa
29. októbra 2013, je väzobné trestné stíhanie J. K. jedinou novou skutočnosťou v dôkaznom
stave. Orgány činné v trestnom konaní sú v súčasnosti odkázané na čakanie na výsledky
právnych pomocí zaslaných do cudziny, ktorými sa overuje alibi obvineného V. M. a zároveň
tvrdenie svedka J. K. ku vražde P. Č.. Tieto skutočnosti by mohli byť podstatné pre posúdenie
dôveryhodnosti výpovedí svedka J. K.. Z výsledkov právnej pomoci bude možné ustáliť
prípadný rozsah ďalšieho dokazovania. Pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní získali
dôkazy svedčiace o nevine obvinených vrátane Š. B., konali by z úradnej povinnosti o väzbe
aj bez rozhodnutia súdov. Prokurátor navrhol, aby najvyšší súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/
Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol o predĺžení lehoty väzby
obvineného Š. B. podľa pôvodného návrhu prokurátora, prípadne na kratšiu dobu, než bola
pôvodne požadovaná.
Sťažnosť obvineného Š. B. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu
z 29. októbra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, i sťažnosť prokurátora proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu z 13. novembra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, boli doručené
najvyššiemu súdu 14. novembra 2013. Vzhľadom na to, že obe veci spolu úzko súvisia
v osobe obvineného Š. B. i v predmete rozhodovania (väzba obvineného), najvyšší súd spojil
tieto trestné veci (rozhodovania o sťažnostiach proti väzbe) na spoločné konanie vedené
pod sp. zn. 2 Tost 36/2013.
Najvyšší súd rozhodujúc o predmetných sťažnostiach podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutých uznesení, ako aj konanie (konania)
predchádzajúce týmto výrokom a vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania dospel
k týmto záverom :
Obvinený Š. B. je trestne stíhaný pre skutky kvalifikované ako trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1
Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005) a trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005) z časti dokonaný, z časti v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. na skutkových základoch uvedených v odôvodnení oboch
napadnutých uznesení Špecializovaného trestného súdu.
Do väzby bol obvinený vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu z 9. júna 2012, sp. zn. Tp 55/2012, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2012, sp. zn. 6 Tost 22/2012, z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. so začiatkom väzby od 7. júna 2013.
Väzba bola obvinenému predĺžená dvakrát, v prvom prípade do 7. augusta 2013
uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
z 13. decembra 2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20. decembra 2012, sp. zn. 5 Tost 46/2012, v druhom prípade do 7. decembra 2013
uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 18. júla 2013,
sp. zn. Tp 55/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31. júla 2013, sp. zn. 5 Tost 23/2013.
Za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (aj) pre ktorý
je obvinený Š. B. trestne stíhaný je možné uložiť (v prípade uznania viny) výnimočný
trest - doživotie (§ 29 ods. 3, § 219 ods. 2 Tr. zák.) od čoho sa odvíja celková (maximálna)
lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom, ktorá nesmie
presiahnuť štyridsaťosem mesiacov (vedené trestné stíhanie pre trestný čin zodpovedajúci
kategorizácii trestných činov po rekodifikácii Trestného poriadku ako obzvlášť závažný
zločin), z ktorej na prípravné konanie, v štádiu ktorého sa trestná vec obvineného aktuálne
nachádza, pripadá najviac dvadsaťpäť mesiacov, teda v konkrétnom prípade u obvineného
Š. B. najviac do 7. júla 2014, čo je i prokurátorom požadovaná lehota na predĺženie väzby
obvineného.
Sťažnosťami napadnuté rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu sú z časového
hľadiska vydané s odstupom dvoch týždňov a napriek totožnej osobe obvineného a predmetu
konania - rozhodovanie o väzbe - pričom nie je rozhodujúce či ide o rozhodovanie o žiadosti
o prepustenie z väzby (s alternatívou náhrady väzby písomným sľubom) alebo o návrhu
na predĺženie lehoty väzby, keďže výsledkom má byť prepustenie obvineného na slobodu
alebo ponechanie vo väzbe, sú diametrálne odlišné. Medzníkom medzi nimi je vyhodnotenie
aktuálnych údajov o (väzobnom) trestnom stíhaní v inej veci obvineného J. K., ktorý
je kľúčovým nositeľom dôkazu - svedkom v prejednávanej trestnej veci obvineného Š. B..
V žiadosti obvineného Š. B. o prepustenie z väzby i v sťažnosti proti uzneseniu ŠTS
o zamietnutí tejto žiadosti a neprijatí sľubu obvineného, že povedie riadny život, ako náhrady
jeho väzby, je akcentovaná inými dôkazmi než spochybnenými výpoveďami J. K.
nepreukaznosť skutkov doposiaľ vykonanými dôkazmi, čo má oslabovať až minimalizovať
dôvodnosť ďalšieho trestného stíhania tohto obvineného a následnosť (prípadného)
rozhodnutia o vine, čo má mať svoj odraz v nedôvodnosti ďalšieho trvania väzby obvineného.
Hodnotenie doposiaľ vykonaných dôkazov najmä opierajúc sa o výpovede svedka J. K.
naproti tomu vedie prokurátora k záveru, že pretrváva dôvodnosť trestného stíhania
obvineného a v nadväznosti na to i aktuálnosť pretrvávania väzby tohto obvineného. V tejto
súvislosti najvyšší súd podotýka, že škála preukaznosti skutkov dôkazmi od podozrenia
zo spáchania trestných činov po vznesení obvinenia v počiatočných fázach trestného stíhania
a pri vzatí obvineného do väzby, sa musí zvýrazňovať aktuálne vykonaným dokazovaním.
V súčasnosti je trestná vec obvineného v relatívne pokročilom štádiu vykonaného
dokazovania v prípravnom konaní a tomu má zodpovedať primeraný stupeň dôkaznej
preukaznosti pretrvávajúcej dôvodnosti trestného stíhania obvineného, zatiaľ bez konečného
smerovania k rozhodnutiu o jeho vine či nevine.
Rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovanie o vine či nevine. Musí mať však svoj
podklad v tomto štádiu konania v primeranosti udržania (väzobného) trestného stíhania
obvineného Š. B. vykonaným dokazovaním. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje
na konštatácie ŠTS v jeho uzneseniach z 13. novembra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, že doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré je obvinený trestne stíhaný, sa stali,
vykazujú znaky trestných činov a stále existuje dôvodné podozrenie, že sa na ich spáchaní
podieľal aj obvinený Š. B., a z 29. októbra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, že obvinený Š. B.
je naďalej v rovine rozumnej istoty dôvodne podozrivý zo spáchania závažnej trestnej
činnosti.
Kľúčom k riešeniu dôkaznej situácie v prospech či neprospech obvineného Š. B.
je nepochybne náležité vyhodnotenie vieryhodnosti výpovedí svedka J. K. z pohľadu
ich obsahu, najmä v súvislostiach s účasťou či neúčasťou na skutku vraždy P. Č. dňa
9. septembra 2004 druhého z obvinených - V. M., preverovaním jeho alibi pobytom v cudzine
- Kanada, Čína (a tu nemožno opomenúť ani výpovede svedkov v prospech obvineného Š. B.
na čas skutku), čo v konečnom dôsledku bude významným medzníkom k hodnoteniu
výpovedí tohto svedka a významne nakloní misky váh v prospech aj obvineného Š. B.
rozptýlením, resp. oslabením dôvodnosti jeho trestného stíhania (pravda ak orgány činné
v trestnom konaní nepreukážu účasť obvineného na skutkoch inými vieryhodnými dôkazmi),
alebo naopak v neprospech obvineného Š. B., ak sa preukáže obsah výpovedí svedka
ako reálny, čo však tiež neznamená automaticky záver o vine obvineného.
Najvyšší súd konštatuje, že doposiaľ vykonané dokazovanie v prípravnom konaní
prebieha v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. bez prieťahov. Akcentuje,
že momentálne vzniknutá patová situácia z časového hľadiska zabezpečovania dôkazov
preverovania pobytu obvineného V. M. v Kanade a Číne v čase skutku a na to naväzujúcich
súvislostí hodnotenia dôkazov (viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto uznesenia)
nie je zavinená nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, ale najmä objektívnym
faktom rozsahu a obsahu právnej pomoci z viacerých krajín (zatiaľ je k dispozícii výsledok
právnej pomoci z Nemecka ohľadom letu obvineného V. M. spoločnosťou L. do Kanady),
kde možno v nadväznosti na zaslané žiadosti a ich doplnenia v súvislosti s postupne
preukazovanými podrobnosťami, reálne očakávať výsledky v časovom horizonte týždňov
až mesiacov, čo s poukazom na prípadné nadväzujúce dokazovanie a možný procesný postup
smerujúci k súdnemu konaniu nezodpovedá záveru sudcu pre prípravné konanie v jeho
rozhodnutí z 13. novembra 2013, sp. zn. Tp 55/2012, o dôvodnosti pretrvávania väzby
obvineného Š. B. (len) do 7. decembra 2013 na základe už citovaných predchádzajúcich
rozhodnutí súdov o predĺžení jeho väzby. V uvedených súvislostiach vidí najvyšší súd
vykonanie predmetných dôkazov a na ne nadväzujúcich procesných postupov orgánov
činných v trestnom konaní v reálnom horizonte do 7. apríla 2014, čo je v konečnom dôsledku
doba predĺženia väzby obvineného Š. B. nie o prokurátorom požadovanú lehotu sedem
mesiacov, ale o dobu o tri mesiace kratšiu. Na druhej strane je potrebné prízvukovať
nevyhnutnosť prepustenia z väzby obvineného Š. B. prokurátorom, ako to naznačuje
v podanej sťažnosti sám prokurátor, aj pred uplynutím uvedenej predĺženej lehoty väzby
obvineného, ak zabezpečené dôkazy (z vykonanej právnej pomoci) znevieryhodnia či vyvrátia
výpovede svedka J. K. a pri prípadnej absencii iných dôkazov sa stane neaktuálnym ďalšie
trvanie trestného stíhania obvineného Š. B. a tým (automaticky) aj ďalšie obmedzenie osobnej
slobody väzbou.
Rozhodnutia najvyššieho súdu o sťažnostiach obvineného Š. B. o zamietnutí jeho
žiadosti o prepustenie z väzby a neprijatí písomného sľubu a prokurátora o nepredĺžení lehoty
väzby obvineného konkretizované vo výrokovej časti tohto uznesenia, sú dvojjedinným
rozhodnutím o väzbe obvineného, znamenajúcim predĺženie lehoty jeho väzby
do 7. apríla 2014 a zároveň nevyhovením v konečnom dôsledku žiadosti obvineného
o prepustenie z väzby, resp. jej nahradenia písomným sľubom, že povedie riadny život.
Vychádzajú popri v odôvodnení tohto uznesenia rozobratých skutkových okolnostiach
pretrvávania väzby obvineného Š. B. aj zo súčasne splnenej existencie väzby tohto
obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. aj v súčasnom štádiu konania.
I keď obvinený v podanej sťažnosti deklaruje pre prípad prepustenia na slobodu svoj pobyt
na adrese trvalého bydliska, obmedzeniu osobnej slobody (a následnej väzbe) obvineného
predchádzajúce správanie úmyselného skrývania sa na neznámom mieste a vyhýbanie sa tak
trestnému stíhaniu so súvislosťami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, naďalej
odôvodňujú obavu z vyhýbania sa trestnému stíhaniu obvineného (za predpokladu jeho ďalšej
dôvodnosti, ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte odôvodnenia tohto uznesenia),
čo naďalej zodpovedá aktuálnosti útekovej väzby obvineného v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/
Tr. por. Osoba obvineného, jeho predchádzajúce odsúdenia, charakter trestných činov,
odôvodňujú pretrvávanie obavy, že by obvinený na slobode pokračoval v páchaní závažných
trestných činov, čím je naďalej opodstatnené pretrvávanie preventívnej väzby obvineného
v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd zaoberajúc sa možnosťou nahradenia väzby obvineného písomným
sľubom, že povedie riadny život, dospel k záveru, že v konkrétnom prípade na to
nie sú splnené zákonné podmienky. Tento prostriedok nahrádzajúci väzbu je len možnosťou,
nie oprávnením osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody. Je viazaný na výnimočnosť
takého postupu z hľadiska osoby obvineného, povahy prejednávaného prípadu a pri obzvlášť
závažnom zločine len existenciou výnimočných okolností prípadu. Základným hľadiskom
je vyváženosť alebo nevyváženosť tohto opatrenia vo vzťahu k dôvodnej obave,
v konkrétnom prípade možnosti vyhýbania sa trestnému stíhaniu a pokračovania v páchaní
závažných trestných činov obvineným.
V súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa z 29. októbra 2013, sp. zn. Tp 55/2012
aj najvyšší súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obvineného, charakter a závažnosť
trestných činov, ktorých sa mal obvinený dopustiť, je táto náhrada väzby neadekvátna
a neproporcionálna vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené zamietol sťažnosť
obvineného Š. B. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 29. októbra 2013, sp. zn.
Tp 55/2012, zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 13. novembra 2013 a sám
rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby tohto obvineného do 7. apríla 2014.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. novembra 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. René Štepánik
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová