Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
960/400373.44db35.pdf
PDF · 109.19 KB
No categories available
4Obdo/55/2013
Najvyšší súd 4Obdo 55/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P.-G., spol. s r.o.,
so sídlom V., IČO: X., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. F. K., advokátom, so sídlom
R., IČO: X., proti žalovanému: A. -S., a.s., so sídlom D., IČO: X., v konaní o zaplatenie sumy
5 031,57 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
2Cb 55/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 09. 05. 2013 č. k.
14Cob 2/2013-109, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Námestovo uznesením z 20. 09. 2012 č. k. 2Cb 55/2012-94 výrokom I/
konanie zastavil. Výrokom II/ žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 995,56 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení poukázal na žalobu doručenú súdu dňa 09. 05. 2012, ktorou žalobca
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5 031,57 eur s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 5 031,57 eur od 04. 01. 2012 do zaplatenia, sumy 292,16 eur za náklady
na znalecký posudok a trov konania. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby z 15. 05. 2012,
vzhľadom na úhradu žalovanej istiny 5 031,57 eur na účet žalobcu dňom 09. 05. 2012, súd
prvého stupňa uznesením z 26. 06. 2012 č. k. 2Cb 55/2012-54 konanie v časti o zaplatenie
sumy 5 031,57 eur zastavil. Ďalším podaním, doručeným súdu 17. 07. 2012, žalobca zobral
žalobu späť v celom rozsahu, nakoľko žalovaný 11. 07. 2012 zaplatil na účet žalobcu
i príslušenstvo žalovanej pohľadávky, t. j. 9 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy
od 20. 01. 2012 do 09. 05. 2012 v sume 135,23 eur a náklady vo výške 292,16 eur
za vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca z dôvodu hospodárnosti konania netrval
na zaplatení rozdielu, neuhradenej sumy 21,09 eur, t. j. 9 % ročného úroku z omeškania
zo žalovanej sumy od 04. 01. 2012 do 20. 01. 2012. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa
zastavil konanie podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Vo vzťahu k výroku II/ o trovách prvostupňového konania súd rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p., § 142 ods. 3 O. s. p., § 149 ods. 1 O. s. p., § 339 ods. 2
Obchodného zákonníka a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd prvého stupňa podľa zisteného stavu
vo veci vyhodnotil, že žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo len v dôsledku
správania sa žalovaného. K plneniu žalovaným došlo až po uplynutí 15-dňovej lehoty, určenej
žalobcom na plnenie dlhu; posledný deň tejto lehoty pripadol na 04. 05. 2012, ktorá
skutočnosť musela byť známa aj žalovanému. Súd prvého s poukazom na ustanovenie § 339
ods. 2 Obchodného zákonníka konštatoval, že nebezpečenstvo a náklady od doby poukázania
peňazí až do doby pripísania platenej sumy na účet veriteľa alebo vyplatenia sumy veriteľovi
v prípade pošty, znáša dlžník. Dlžník musí počítať s časom trvania bankovej operácie. Bolo
teda na žalovanom, aby žalobcovi najneskôr v posledný deň lehoty na plnenie dal na vedomie,
že bude dobrovoľne plniť, čím by odpadol dôvod na strane žalobcu na podanie žaloby. Preto
súd prvého stupňa priznal žalobcovi ním uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia
splnomocneným právnym zástupcom – advokátom.
Na odvolanie žalovaného proti výroku II/ o trovách prvostupňového konania
Krajský súd v Žiline uznesením z 09. 05. 2013 č. k. 14Cob 2/2013-109 uznesenie súdu prvého
stupňa vo výroku II/ zmenil tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového
konania. Zároveň žalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že súd pri vykonávaní dokazovania nie
je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie
možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení splnil aj svoju
zákonnú povinnosť, keď dostatočne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol dôvody,
pre ktoré navrhnutý dôkaz nevykonal (§ 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.).
Pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Z dikcie
ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. vyplýva, že pri aplikovaní tohto ustanovenia
zákona je potrebné otázku, či účastník konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
posudzovať podľa procesného výsledku. Medzi procesným zavinením niektorého
z účastníkov a tým, že konanie muselo byť zastavené, musí existovať príčinná súvislosť.
Z dokazovania v prvostupňovom konaní bolo nepochybné, že žalovaný zaplatil žalobcovi
na účet sumu (istinu) 5 031,57 eur dňa 09. 05. 2012 (výpis z účtu na č. l. 92 spisu),
sumu 135,23 eur (9 % úroky z omeškania ročne zo sumy 5 031,57 eur od 20. 01. 2012
do 07. 05. 2012; podľa vyjadrenia žalovaného na č. l. 87 spisu) a sumu 292,16 eur (náklady
na znalecký posudok) dňa 11. 07. 2012. Zostatok úrokov z omeškania vo výške 21,90 eur
žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalobca zobral žalobu podaniami zo dňa 15. 05. 2012 (č. l. 47
spisu) a zo dňa 16. 07. 2012 (č. l. 84 spisu) v celom rozsahu späť, dôsledkom týchto
dispozitívnych úkonov žalobcu bolo zastavenie celého konania (§ 96 ods. 1, 3 O. s. p.).
S poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., v časti o zaplatenie sumy
(5 031,57 eur + 21,90 eur =) 5 053,47 eur prijal odvolací súd záver o zavinení žalobcu
za zastavenie konania, a to späťvzatím žaloby, ktoré späťvzatie nevyvolal svojím správaním
žalovaný. Keďže suma 5 031,57 eur bola žalovaným nepochybne zaplatená pripísaním na účet
žalobcu dňa 09. 05. 2012, potom žaloba o túto sumu v deň začatia konania na súde
09. 05. 2012 nemohla byť hodnotená ako dôvodná. V časti o sumu 21,90 Eur sa žalobca sám
rozhodol nepokračovať v konaní. Preto ani v tejto časti neboli splnené podmienky podľa
ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. (dôvodnosť žaloby a kumulatívne vyvolanie jej
späťvzatia správaním žalovaného), pre ktoré by mal nahradiť trovy konania žalobcu žalovaný.
Ohľadom zvyšnej sumy o (292,16 eur + 135,23 eur =) 427,39 eur, ktorú žalovaný
nepochybne zaplatil až v priebehu konania na prvostupňovom súde, bolo podľa odvolacieho
súdu dôvodné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p.; v tejto časti zastavenie
konania nepochybne zavinil žalovaný.
V sumáre však zastavenie prevažnej časti konania spôsobil žalobca (§ 146 ods. 2 veta
prvá O. s. p.), preto by mal nahradiť trovy prvostupňového konania žalovanému. Pokiaľ však
išlo o rozsah tejto náhrady, v závislosti od miery zavinenia za zastavenie konania, odvolací súd
považoval za relevantné, že v danej veci išlo o sporové konanie, ktoré primárne ovláda zásada
úspechu vo veci, t. z. podľa výsledku konania, ktorú zásada zavinenia len dopĺňa.
Pri zohľadnení (čistého) zavinenia žalobcu 5 053,47 eur voči (čistému) zavineniu žalovaného
427,39 eur, čo tvorí 92,2 % : 7,8 % za zastavenie konania, tak pri pomernom rozdelení výška
náhrady trov na strane žalovaného by tvorila 84,4 % jeho trov celého prvostupňového
konania. Keďže žalovaný si náhradu trov prvostupňového konania neuplatnil, vznik takýchto
trov v prvostupňovom konaní ani nebol zistený, odvolací súd nepostupoval podľa § 151 ods. 4
O. s. p. a bez ďalšieho rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému nepriznal
náhradu trov prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 10 O. s. p., § 151 ods. 1, 2, 4 O. s. p., keď trovy odvolacieho konania úspešnému
žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca. Dovolateľ sa nestotožnil s právnym
názorom odvolacieho súdu, že žalobca (dovolateľ) späťvzatím žalobného návrhu zavinil
zastavenie konania. Uviedol, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej
poistenej zmluvy riadne a včas nesplnil, a preto musí niesť zodpovednosť spočívajúcu
v povinnosti uhradiť žalobcovi príslušenstvo pohľadávky (náklady žalobcu), ktoré vznikli
na strane žalobcu z dôvodu podania a následného späťvzatia žaloby. Podľa dovolateľa žaloba
bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca ako veriteľ riadne vyzval žalovaného ako dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaný v primeranej lehote dlžnú sumu neuhradil, keďže v čase
podania žaloby nebola dlžná suma uhradená pripísaním na bankový účet žalobcu. Dovolateľ
tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas konania uhradil i príslušenstvo pohľadávky
(úrok z omeškania), čím fakticky uznal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Navrhol,
aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobcovi prizná
náhradu trov právneho zastúpenia.
K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Podľa názoru žalovaného je napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu vecne správne, keďže jeden z predpokladov rozhodnutia súdu
o trovách konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., t. j. dôvodnosť podania žaloby,
nebol naplnený. Dodal, že v prejednávanej veci zavinil zastavenie prevažnej časti konania
žalobca. Ďalej poukázal na ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie
žalobcu nie je prípustné a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 20.6.2013.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 O.s.p. / po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania / § 240 ods. 1 O.s.p /, ktorý je zastúpený advokátom
/ § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. /, najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
V prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o trovách konania, t.j. v časti, ktorá má povahu uznesenia.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo
veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev / § 109 ods. 1 písm. c/ na
zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, sú stanovené v odseku 2 uvedeného ustanovenia.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach, týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., proti uzneseniu o trovách
konania nie je prípustné dovolanie bez ohľadu na to, či odvolací súd vo svojom uznesení
potvrdí alebo zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladá dovolaciemu súdu povinnosť vždy
prihliadať na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O.s.p., bez ohľadu na to, či takúto
vadu účastník namieta alebo nie. Dovolací súd sa preto neobmedzil iba na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa §239 O.s.p., ale tiež skúmal, či dovolanie nie je prípustné podľa
§ 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu bez ohľadu na jeho formu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
z procesných vád, uvedených v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ nenamietal a v dovolacom
konaní tieto vady ani neboli zistené. Prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení
nemožno vyvodiť.
Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu proti
výroku o trovách konania nie je podľa § 239 ods. 3 O.s.p. prípustné a vada konania v zmysle
§ 237 písm. a/ až g/ nebola zistená, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,
dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5, veta prvá O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému, ktorý bol v dovolacom
konaní úspešný, trovy nevznikli, neboli mu preto priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová