Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/55/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P.-G., spol. s r.o.,

so sídlom V., IČO: X., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. F. K., advokátom, so sídlom

R., IČO: X., proti žalovanému: A. -S., a.s., so sídlom D., IČO: X., v konaní o zaplatenie sumy

5 031,57 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 09. 05. 2013 č. k.

-109, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením z 20. 09. 2012 č. k. -94 výrokom I/

konanie zastavil. Výrokom II/ žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 995,56 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch

dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení poukázal na žalobu doručenú súdu dňa 09. 05. 2012, ktorou žalobca

uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5 031,57 eur s 9 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 5 031,57 eur od 04. 01. 2012 do zaplatenia, sumy 292,16 eur za náklady

na znalecký posudok a trov konania. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby z 15. 05. 2012,

vzhľadom na úhradu žalovanej istiny 5 031,57 eur na účet žalobcu dňom 09. 05. 2012, súd

prvého stupňa uznesením z 26. 06. 2012 č. k. -54 konanie v časti o zaplatenie

sumy 5 031,57 eur zastavil. Ďalším podaním, doručeným súdu 17. 07. 2012, žalobca zobral

žalobu späť v celom rozsahu, nakoľko žalovaný 11. 07. 2012 zaplatil na účet žalobcu

i príslušenstvo žalovanej pohľadávky, t. j. 9 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy

2

od 20. 01. 2012 do 09. 05. 2012 v sume 135,23 eur a náklady vo výške 292,16 eur

za vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca z dôvodu hospodárnosti konania netrval

na zaplatení rozdielu, neuhradenej sumy 21,09 eur, t. j. 9 % ročného úroku z omeškania

zo žalovanej sumy od 04. 01. 2012 do 20. 01. 2012. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa

zastavil konanie podľa , (ďalej len ).

Vo vzťahu k výroku II/ o trovách prvostupňového konania súd rozhodol s poukazom

na ustanovenie , , ,

o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd prvého stupňa podľa zisteného stavu

vo veci vyhodnotil, že žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo len v dôsledku

správania sa žalovaného. K plneniu žalovaným došlo až po uplynutí 15-dňovej lehoty, určenej

žalobcom na plnenie dlhu; posledný deň tejto lehoty pripadol na 04. 05. 2012, ktorá

skutočnosť musela byť známa aj žalovanému. Súd prvého s poukazom na ustanovenie § 339

ods. 2 konštatoval, že nebezpečenstvo a náklady od doby poukázania

peňazí až do doby pripísania platenej sumy na účet veriteľa alebo vyplatenia sumy veriteľovi

v prípade pošty, znáša dlžník. Dlžník musí počítať s časom trvania bankovej operácie. Bolo

teda na žalovanom, aby žalobcovi najneskôr v posledný deň lehoty na plnenie dal na vedomie,

že bude dobrovoľne plniť, čím by odpadol dôvod na strane žalobcu na podanie žaloby. Preto

súd prvého stupňa priznal žalobcovi ním uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia

splnomocneným právnym zástupcom – advokátom.

Na odvolanie žalovaného proti výroku II/ o trovách prvostupňového konania

Krajský súd v Žiline uznesením z 09. 05. 2013 č. k. -109 uznesenie súdu prvého

stupňa vo výroku II/ zmenil tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového

konania. Zároveň žalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že súd pri vykonávaní dokazovania nie

je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.

Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie

možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení splnil aj svoju

zákonnú povinnosť, keď dostatočne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol dôvody,

pre ktoré navrhnutý dôkaz nevykonal ( v spojení s ).

3

Pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového

konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Z dikcie

ustanovenia veta prvá vyplýva, že pri aplikovaní tohto ustanovenia

zákona je potrebné otázku, či účastník konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

posudzovať podľa procesného výsledku. Medzi procesným zavinením niektorého

z účastníkov a tým, že konanie muselo byť zastavené, musí existovať príčinná súvislosť.

Z dokazovania v prvostupňovom konaní bolo nepochybné, že žalovaný zaplatil žalobcovi

na účet sumu (istinu) 5 031,57 eur dňa 09. 05. 2012 (výpis z účtu na č. l. 92 spisu),

sumu 135,23 eur (9 % úroky z omeškania ročne zo sumy 5 031,57 eur od 20. 01. 2012

do 07. 05. 2012; podľa vyjadrenia žalovaného na č. l. 87 spisu) a sumu 292,16 eur (náklady

na znalecký posudok) dňa 11. 07. 2012. Zostatok úrokov z omeškania vo výške 21,90 eur

žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalobca zobral žalobu podaniami zo dňa 15. 05. 2012 (č. l. 47

spisu) a zo dňa 16. 07. 2012 (č. l. 84 spisu) v celom rozsahu späť, dôsledkom týchto

dispozitívnych úkonov žalobcu bolo zastavenie celého konania (, ).

S poukazom na ustanovenie veta prvá , v časti o zaplatenie sumy

(5 031,57 eur + 21,90 eur =) 5 053,47 eur prijal odvolací súd záver o zavinení žalobcu

za zastavenie konania, a to späťvzatím žaloby, ktoré späťvzatie nevyvolal svojím správaním

žalovaný. Keďže suma 5 031,57 eur bola žalovaným nepochybne zaplatená pripísaním na účet

žalobcu dňa 09. 05. 2012, potom žaloba o túto sumu v deň začatia konania na súde

09. 05. 2012 nemohla byť hodnotená ako dôvodná. V časti o sumu 21,90 Eur sa žalobca sám

rozhodol nepokračovať v konaní. Preto ani v tejto časti neboli splnené podmienky podľa

ustanovenia veta druhá (dôvodnosť žaloby a kumulatívne vyvolanie jej

späťvzatia správaním žalovaného), pre ktoré by mal nahradiť trovy konania žalobcu žalovaný.

Ohľadom zvyšnej sumy o (292,16 eur + 135,23 eur =) 427,39 eur, ktorú žalovaný

nepochybne zaplatil až v priebehu konania na prvostupňovom súde, bolo podľa odvolacieho

súdu dôvodné aplikovať ustanovenie veta druhá ; v tejto časti zastavenie

konania nepochybne zavinil žalovaný.

V sumáre však zastavenie prevažnej časti konania spôsobil žalobca (§ 146 ods. 2 veta

prvá ), preto by mal nahradiť trovy prvostupňového konania žalovanému. Pokiaľ však

išlo o rozsah tejto náhrady, v závislosti od miery zavinenia za zastavenie konania, odvolací súd

považoval za relevantné, že v danej veci išlo o sporové konanie, ktoré primárne ovláda zásada

úspechu vo veci, t. z. podľa výsledku konania, ktorú zásada zavinenia len dopĺňa.

4

Pri zohľadnení (čistého) zavinenia žalobcu 5 053,47 eur voči (čistému) zavineniu žalovaného

427,39 eur, čo tvorí 92,2 % : 7,8 % za zastavenie konania, tak pri pomernom rozdelení výška

náhrady trov na strane žalovaného by tvorila 84,4 % jeho trov celého prvostupňového

konania. Keďže žalovaný si náhradu trov prvostupňového konania neuplatnil, vznik takýchto

trov v prvostupňovom konaní ani nebol zistený, odvolací súd nepostupoval podľa § 151 ods. 4

a bez ďalšieho rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému nepriznal

náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 10 , , , , keď trovy odvolacieho konania úspešnému

žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca. Dovolateľ sa nestotožnil s právnym

názorom odvolacieho súdu, že žalobca (dovolateľ) späťvzatím žalobného návrhu zavinil

zastavenie konania. Uviedol, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej

poistenej zmluvy riadne a včas nesplnil, a preto musí niesť zodpovednosť spočívajúcu

v povinnosti uhradiť žalobcovi príslušenstvo pohľadávky (náklady žalobcu), ktoré vznikli

na strane žalobcu z dôvodu podania a následného späťvzatia žaloby. Podľa dovolateľa žaloba

bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca ako veriteľ riadne vyzval žalovaného ako dlžníka

na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaný v primeranej lehote dlžnú sumu neuhradil, keďže v čase

podania žaloby nebola dlžná suma uhradená pripísaním na bankový účet žalobcu. Dovolateľ

tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas konania uhradil i príslušenstvo pohľadávky

(úrok z omeškania), čím fakticky uznal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Navrhol,

aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobcovi prizná

náhradu trov právneho zastúpenia.

K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Podľa názoru žalovaného je napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu vecne správne, keďže jeden z predpokladov rozhodnutia súdu

o trovách konania v zmysle druhá veta , t. j. dôvodnosť podania žaloby,

nebol naplnený. Dodal, že v prejednávanej veci zavinil zastavenie prevažnej časti konania

žalobca. Ďalej poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého dovolanie

žalobcu nie je prípustné a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 20.6.2013.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania / § 240 ods. 1 O.s.p /, ktorý je zastúpený advokátom

/ , veta druhá /, najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o trovách konania, t.j. v časti, ktorá má povahu uznesenia.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo

veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev / § 109 ods. 1 písm. c/ na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, sú stanovené v odseku 2 uvedeného ustanovenia.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach, týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , proti uzneseniu o trovách

konania nie je prípustné dovolanie bez ohľadu na to, či odvolací súd vo svojom uznesení

potvrdí alebo zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Ustanovenie veta druhá ukladá dovolaciemu súdu povinnosť vždy

prihliadať na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v , bez ohľadu na to, či takúto

vadu účastník namieta alebo nie. Dovolací súd sa preto neobmedzil iba na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale tiež skúmal, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu bez ohľadu na jeho formu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z procesných vád, uvedených v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia.

Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ nenamietal a v dovolacom

konaní tieto vady ani neboli zistené. Prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení

nemožno vyvodiť.

Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu proti

výroku o trovách konania nie je podľa prípustné a vada konania v zmysle

6

§ 237 písm. a/ až g/ nebola zistená, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,

dovolanie žalobcu podľa , veta prvá v spojení s

ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a Žalovanému, ktorý bol v dovolacom

konaní úspešný, trovy nevznikli, neboli mu preto priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová