Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
65a/400465.d8cfd2.pdf
PDF · 141.89 KB
No categories available
6Cdo/449/2012
Najvyšší súd 6Cdo 449/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,
so sídlom P., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G., IČO:
X., proti povinnej: J. H., nar. X., bytom Č., o vymoženie 239 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6Er 298/2007, o dovolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. 05. 2012, č. k. 11CoE 25/2012-
36, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor požiadal o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok)
na návrh oprávneného. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S., a. s., B. z 01. 12. 2006, sp. zn. SR
6274/06 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Okresný súd Vranov nad Topľou poverením z
27. 03. 2007 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 13. 12. 2011, č. k. 6Er 298/2007
exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením.
Mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Tieto skutočnosti viedli
exekučný súd k tomu, že preskúmal exekučný titul berúc do úvahy kritériá, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka
začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Exekučný súd zastavenie exekúcie odôvodnil ustanovením § 45 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon č. 244/2002 Z. z.).
Uviedol, že ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. v sebe zakotvuje osobitný prieskumný
inštitút – prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu
rozhodnutia. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol – teda nie je ním
viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) a môže ho
preskúmať čo do jeho materiálnej správnosti. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený
vykonať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol. Exekučný súd bol toho
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom
viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica
93/136/EHS. Na základe uvedeného dospel exekučný súd k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením z 29. 05. 2012, č. k.
11CoE 25/2012-34 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný súd v danej veci vydal dňa 27. 03. 2007
poverenie pre súdneho exekútora. Z tohto hľadiska tak už exekučný súd nemohol zastaviť
exekučné konanie v zmysle § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku spočívajúcu v rozhodcovskej doložke, pretože podľa vyššie uvedených
ustanovení možno zastaviť exekučné konanie, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Teda nie je možné exekučné konanie zastaviť z tohto dôvodu
pre iný dôvod a týmto iným dôvodom bola neprijateľná zmluvná podmienka spočívajúca
v rozhodcovskej doložke. Tento dôvod nie je uvedený v ustanovení § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z., a preto exekučné konanie nebolo možné zastaviť. Ak však exekučný súd
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku a to aj
potom, čo vydal poverenie na vykonanie exekúcie, môže exekúciu zastaviť, avšak podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 28. 08. 2012.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom navrhol, aby
dovolací súd uznesenie súdu prvého aj druhého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania odvodil z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p., že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
v spojení s § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej veci sa
už prv začalo konanie, v spojení s § 237 písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § 237 písm. f/ O. s. p., že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil
ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.,
že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Súčasťou dovolania bol tiež návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej
únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky,
ktoré bližšie špecifikoval. Tento návrh dovolateľ odôvodnil tým, že Súdnemu dvoru ES by
mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov
v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníci konania boli zbavení právnej
neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie
vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.
Povinná sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) prejednal
vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) a zistil, že dovolanie
treba odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 243b ods. 5 O. s. p., ustanovenie § 218 ods. 1 O. s. p. platí pre konanie
na dovolacom súde obdobne.
K podaniu dovolania je procesne legitimovaný účastník konania. Dovolanie však
môže podať len ten účastník, ktorému nebolo odvolacím súdom celkom vyhovené. Účastník
konania, ktorý nebol rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý na svojich právach, nie je
osobou oprávnenou na podanie dovolania. Pri tomto posudzovaní nemožno brať do úvahy
subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, či rozhodnutím
odvolacieho súdu bola spôsobená ujma na jeho právach, hoci i menej významná, ktorú možno
odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia.
V prejednávanej veci okresný súd, ako súd exekučný, na základe žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti z rozhodcovského
rozsudku. Následne exekučný súd exekučné konanie zastavil (§ 45 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z.). Oprávnený podal proti uzneseniu exekučného súdu odvolanie,
v ktorom žiadal prvostupňové uznesenie zrušiť. Odvolací súd prejednal odvolanie
oprávneného a zrušil uznesenie súdu prvého stupňa s tým, že ak súd prvého stupňa zistil
dôvody pre zastavenie exekúcie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie mal exekúciu
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku a nie podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Keďže rozhodnutím odvolacieho
súdu bolo oprávnenému celkom vyhovené, oprávnený tak nie je osobou legitimovanou
na podanie dovolania.
Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,
dovolanie oprávneného podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/
O. s. p. odmietol, ako podané niekým kto na to nebol oprávnený, a to bez toho, aby sa
zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. Z tohto dôvodu sa
dovolací súd nezaoberal ani návrhom oprávneného na prerušenie dovolacieho konania.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej povinnej ich
náhradu nepriznal, keďže jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 27. novembra 2013
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová