Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
670/389891.a54878.pdf
PDF · 159.11 KB
No categories available
4Tdo/39/2013
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 39/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Richarda Bureša
na neverejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2013 v trestnej veci obvineného R. M.
pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,
s poukázaním na ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák., v konaní
vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 5T 15/2011, o dovolaní, obvineného
podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 23. mája 2012, sp. zn. 4 To 17/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 5T 15/2011, zo dňa 21. novembra 2011 bol
obvinený R. M. uznaný za vinného z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy podľa § 145 ods. 1,
ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, § 127 ods. 1 Tr. zák., ţe
dňa 18. augusta 2010 v čase medzi 20.30 hod. aţ 23.24 hod. v lesoparku pri vodojeme
nad sídliskom D. v K., v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju priateľku M. M., nar. X., a to
tým spôsobom, ţe bliţšie nezisteným noţom o dĺţke čepele od 14 do 20 cm ju silou menšej
aţ veľkej intenzity celkovo 14-krát bodol a minimálne 36-krát porezal na viacerých miestach
tela, hlavne na hlave, krku, trupe a na horných končatinách, z toho 7-krát bodný útok viedol
veľkou razanciou na hrudník a chrbát menovanej, s prienikom noţa do telových dutín
a poranením vnútorných orgánov, najmä obidvoch pľúc, pečene, ţalúdka a pravej obličky,
pričom jej tak spôsobil početné krvácajúce rany a následne túto ponechal na uvedenom
mieste, kde došlo k jej smrti v dôsledku vykrvácania,
za to mu okresný súd uloţil:
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
23 (dvadsaťtri) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu
s maximálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd mu uloţil i ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Na podklade odvolania obvineného R. M. Krajský súd v Košiciach napadnutým
rozsudkom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. prvostupňový rozsudok zrušil
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného R. M. podľa § 145 ods. 2
Tr. zák. § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 43 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva)
rokov, pre výkon trestu ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
Proti rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu podal dovolanie
obvinený R. M. s tým, ţe je nevinný, v konaní boli porušené jeho práva na obhajobu, proces
bol zmanipulovaný a dokonca zlyhal aj jeho obhajca, ktorý bol pod tlakom predsedu senátu.
Ovplyvňovaný bol aj vyšetrovateľ, ktorý sa poznal so všetkými policajtmi vo veci činnými.
Domáhal sa zrušenia rozsudku s tým, aby bol vo veci oslobodený.
Prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. podal „doplnenie dovolania“ s tým,
ţe citovaným rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ust.
§ 119 ods. 2 Tr. por., pretoţe napadnutým rozhodnutím bolo zásadným spôsobom porušené
právo na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom, čím bol naplnený dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/
V podstate poukázal na to, ţe rozhodnutie sa v prevaţnej miere opiera o výsluchy
svedkov – príslušníkov polície, ktorí mali obvineného predviesť dňa 20. augusta 2010
na výsluch ako svedka a vyťaţovať na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Ide o nezákonne získaný dôkaz a takéto výsluchy
sú v konaní absolútne nepouţiteľné. V dôsledku dôkaznej núdze po viac ako troch mesiacoch
po vznesení obvinenia sa objavili výpovede svedkov, ktoré priamo vykonávali zaisťovacie
úkony v tejto trestnej veci. Podľa dovolateľa je neprípustné, aby policajt, ktorý vykonával
úkony trestného konania, v tomto konaní vystupoval následne v pozícii svedka. Toto
akceptovať nemoţno, pretoţe by to znamenalo bezprecedentný zásah do práva na obhajobu
a práva na spravodlivé súdne konanie.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, ţe právoplatným
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To 17/2012, zo dňa 23. mája 2012,
ako aj v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení
§ 119 Tr. por., prípadne aj v ďalších jeho ustanoveniach, a to v neprospech obvineného R. M.
a aby prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal
a rozhodol.
Prokurátor sa s názorom obvineného v podanom dovolaní nestotoţnil. Podobne
neakceptuje ani tvrdenia obhajcu uvedené v doplnení dovolania. Trvá na tom, ţe uvedené
námietky odsúdeného nespadajú pod dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/
Trestného poriadku. Výsluchy príslušníkov Policajného zboru ako svedkov v konaní
pred súdom boli vykonané zákonným spôsobom, po zbavení mlčanlivosti, po riadnom
poučení, pričom bolo zachované právo obhajoby na výsluch uvedených svedkov.
Poškodený M. M. sa k dovolaniu obvineného nevyjadril, i keď mu toto právo bolo
v medziach zákona poskytnuté.
Po tomto postupe bolo dovolanie obvineného predloţené Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie proti napadnutému rozsudku
je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie
súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 aţ § 373 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti
Dovolací súd zásadne konštatuje, ţe prax dôsledne vychádza zo zásady, ţe trestné
konanie je zaloţené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom týchto
dovolacích dôvodov nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné
prostriedky, ktorých uplatnením moţno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.
Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmavaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia. Dôvody dovolania sú – v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku
v odvolacom konaní – podstatne uţšie.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., je nutné podotknúť, ţe dôvodom
pre podanie dovolania je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu treba rozumieť to, ţe v konaní boli najmä
porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je splnená vtedy,
ak obvinený pre určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, ţe ho mal mať,
ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony
trestného konania, ktoré smerovali k vzdaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním
napadnuté.
Najvyšší súd zistil, ţe obvinený mal okrem prvotných výpovedí svedkyne H. na č.l.
49-50 z 19. augusta 2010, svedkov vypočutých 20. augusta 2010 - Ţ. na č.l. 56-57, R. P. č.l.
63-65, Č. č.l. 103, G. č.l. 69-73, B. č.l. 64-65 a 84-88, V. G. č.l. 109, M. č.l. 115-117, M. č.l.
122-124, a napokon svedkov vypočutých 21. augusta 2010, a to L. G. č.l. 130-131, M. č.l.
139-141 a R. č.l. 153-155, pri ktorých boli vykonané výsluchy v rozpore s ust. § 37 ods. 1
písm. c/ Tr. por., počas celého trestného stíhania permanentne zabezpečené právo
na obhajobu, ktorá bola vykonávaná v súlade s príslušnými predpismi o povinnostiach
advokátov v trestnom konaní. Ide o dôkazy, ktoré sa však nestali podkladom pre rozhodnutie
vo veci, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, kde uviedol, ţe na také
dôkazy z dôvodu nedostatku kontradiktórnosti neprihliadol.
Prvostupňový súd prihliadal len na výpovede vyššie označených svedkov vykonané
za prítomnosti buď ustanoveného obhajcu alebo splnomocnených obhajcov, prípadne v jeho
neprítomnosti, ale riadne upovedomeného o úkone. Ide tu o vykonávané výsluchy svedkov
v prípravnom konaní v čase od 10. októbra 2010 do 28. januára 2011.
Podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por.
môţu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
Keďţe dovolanie napísané obvineným túto podmienku neplní, dovolací súd jeho
„dovolanie“ nepreskúmaval. Navyše neuviedol ţiaden dovolací dôvod tak, ako to vyplýva
z § 385 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o dovolanie označené ako „doplnenie dovolania“ podané prostredníctvom
obhajcu JUDr. M. K., v ňom sa síce uvádzajú dovolacie dôvody § 371 ods. 1 písm. c/
a písm. g/ Tr. por., avšak v posudzovanom prípade tieto neboli naplnené. Navyše
nezodpovedá skutočnosti tvrdenie dovolateľa, ţe „rozhodnutie sa v prevaţnej miere opiera
o výsluchy svedkov, príslušníkov polície“.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie
je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Z obsahu dovolania moţno zistiť, ţe dovolateľ vyvodzuje naplnenie týchto dovolacích
dôvodov z porušenia § 119 ods. 2 Tr. por.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môţe slúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov,
znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia,
rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôleţité pre trestné konanie,
oznámenie, informácie získané pouţitím informačno – technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno – pátracej činnosti.
Zo spisu dovolací súd zistil, ţe orgány prípravného konania postupovali v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia aţ na výnimky, ktoré správne súd pri rozhodovaní
nebral do úvahy. Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonával dôkazy v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku o dokazovaní v štádiu súdneho konania. Takto
nazhromaţdené dôkazy aj správne vyhodnotil a dospel k spoľahlivému záveru, ţe skutok
sa stal, a ţe ho spáchal obţalovaný, ktorý bol v čase spáchania skutku trestne zodpovednou
osobou. Motívom spáchania ţalovaného obzvlášť závaţného zločinu vraţdy bola v danom
prípade v prvom rade odplata za neveru. Moţno však uzavrieť, ţe druhotným motívom
konania obţalovaného bola odplata za to, ţe v minulosti obvinený vykonával trest odňatia
slobody na základe rozhodnutia súdu, kde v inej trestnej veci bola poškodenou stranou taktieţ
práve M. M..
Okrem úvah dovolacieho súdu a vyjadrení svedkov k správaniu sa obvineného treba
poukázať aj na znalecké posudky, ktoré objektívnym spôsobom dotvárajú obraz o osobe
páchateľa. Z nich závery súdnoznaleckého posudku z odboru psychológia svedčia o tom,
ţe úroveň intelektových a pamäťových schopností R. M. je subnormná. Osobnosť je
jednoducho štruktúrovaná s dominantným zastúpením psychopatických čŕt. Primárnym
motívom jeho správania bola egoistická motivačná orientácia, pokles frustračnej tolerancie
a nedostatočné zohľadnenie dôsledkov na iných ľudí, sekundárnym motívom bola s najväčšou
pravdepodobnosťou potreba okamţitého uspokojenia vlastných potrieb spolu so zníţenou
frustračnou toleranciou a zisteným sklonom k zbrklým reakciám. Okrem toho je prítomný
sklon k fabuláciám a konfabuláciám, čo svedčí pre sklon k lţivosti.
Zo súdnoznaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva záver, ţe obvinený netrpí
duševnou chorobou, avšak bola zistená disociálna porucha osobnosti. Ďalší psychiatrický
znalecký posudok so zameraním na drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológiu uzatvára,
ţe jeho sexuálne správanie nesie známky agresívneho sexuálneho správania so známkami
preferovania dominantného postavenia muţa a vzrušenia s poniţovania ţeny. Trpí sexuálnou
úchylkou - sexuálnou agresivitou. Niektoré jeho sexuálne aktivity majú známky sadistických
preferencií.
Ako je uţ vyššie uvedené, z dovolania vyplýva, ţe obvinený namieta, ţe napadnuté
rozhodnutie sa v prevaţnej miere opiera o výsluchy svedkov - príslušníkov Policajného zboru,
ktorí mali predviesť obvineného na výsluch ako svedka a vyťaţovať ho. K tejto dovolacej
námietke najvyšší súd poznamenáva, ţe prvotné priznanie sa obvineného slúţilo iba
ako podklad pre vznesenie obvinenia. Pokiaľ je typickým nenahraditeľným dôkazným
prostriedkom aj výpoveď svedka a svedkovia Š. L. a J. R. boli ako svedkovia vypočutí
za splnenia všetkých zákonných podmienok, nemoţno takto získané dôkazy povaţovať
za neprípustné. To isté platí aj o výsluchoch ďalších svedkov z radov polície - M. H., Ľ. T.,
I. M., Ing. J. F. a vyšetrovateľa R. B.. Uţ vôbec nie je ţiadnym pochybením vyšetrovateľa,
ţe vypočúval týchto svedkov v neskoršom štádiu vyšetrovania.
Dovolací súd zistil, prvostupňový a ani odvolací súd vôbec s ohľadom na vykonané
dôkazy na tieto výsluchy policajtov nemuseli ani prihliadať. Prvostupňový súd, ako je zrejmé,
ani rozhodnutie o vine obvineného o tieto dôkazy ani neoprel. Týmto je daná aj odpoveď
aj na tzv. pouţitie ako dôkazu neformálneho rozhovoru pred vznesením obvinenia policajta
s podozrivou osobou.
Preukázané je však to, ţe súd prvého stupňa oprel svoj záver o vine o rad nepriamych
dôkazov, ktoré aj podľa odôvodnenia odvolacieho súdu tvoria sústavu - harmonický celok,
ktorého jednotlivé časti sú navzájom v súlade, vzájomne sa potvrdzujú a dopĺňajú. Toto je tá
ucelená „reťaz“ nepriamych dôkazov, ktorá vedie k jednoznačnému záveru, ţe obvinený
R. M. bol správne uznaný za vinného podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom
na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák., pretoţe iného úmyselne usmrtil
a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati. Obvinený bezpochyby vedel v čase spáchania
činu o skutočnosti, aký vek dosahovala poškodená M. M. v čase smrti.
Keďţe najvyšší súd na neverejnom zasadnutí zistil, ţe nebol naplnený ani jeden
z dôvodov dovolania uznesením podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. novembra 2013
JUDr. Emil B dž o ch , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Richard Bureš
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová