Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/39/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Richarda Bureša

na neverejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2013 v trestnej veci obvineného R. M.

pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,

s poukázaním na ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák., v konaní

vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , o dovolaní, obvineného

podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 23. mája 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. , zo dňa 21. novembra 2011 bol

obvinený R. M. uznaný za vinného z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy podľa § 145 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, § 127 ods. 1 Tr. zák., ţe

dňa 18. augusta 2010 v čase medzi 20.30 hod. aţ 23.24 hod. v lesoparku pri vodojeme

nad sídliskom D. v K., v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju priateľku M. M., nar. X., a to

tým spôsobom, ţe bliţšie nezisteným noţom o dĺţke čepele od 14 do 20 cm ju silou menšej

aţ veľkej intenzity celkovo 14-krát bodol a minimálne 36-krát porezal na viacerých miestach

tela, hlavne na hlave, krku, trupe a na horných končatinách, z toho 7-krát bodný útok viedol

veľkou razanciou na hrudník a chrbát menovanej, s prienikom noţa do telových dutín

a poranením vnútorných orgánov, najmä obidvoch pľúc, pečene, ţalúdka a pravej obličky,

pričom jej tak spôsobil početné krvácajúce rany a následne túto ponechal na uvedenom

mieste, kde došlo k jej smrti v dôsledku vykrvácania,

2

za to mu okresný súd uloţil:

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní

23 (dvadsaťtri) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu

s maximálnym stupňom stráţenia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd mu uloţil i ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Na podklade odvolania obvineného R. M. Krajský súd v Košiciach napadnutým

rozsudkom podľa , prvostupňový rozsudok zrušil

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade odsúdil obvineného R. M. podľa

Tr. zák. § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 43 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva)

rokov, pre výkon trestu ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon

trestu s maximálnym stupňom stráţenia.

Proti rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu podal dovolanie

obvinený R. M. s tým, ţe je nevinný, v konaní boli porušené jeho práva na obhajobu, proces

bol zmanipulovaný a dokonca zlyhal aj jeho obhajca, ktorý bol pod tlakom predsedu senátu.

Ovplyvňovaný bol aj vyšetrovateľ, ktorý sa poznal so všetkými policajtmi vo veci činnými.

Domáhal sa zrušenia rozsudku s tým, aby bol vo veci oslobodený.

Prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. podal „doplnenie dovolania“ s tým,

ţe citovaným rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ust.

, pretoţe napadnutým rozhodnutím bolo zásadným spôsobom porušené

právo na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom, čím bol naplnený dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/

V podstate poukázal na to, ţe rozhodnutie sa v prevaţnej miere opiera o výsluchy

svedkov – príslušníkov polície, ktorí mali obvineného predviesť dňa 20. augusta 2010

3

na výsluch ako svedka a vyťaţovať na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Ide o nezákonne získaný dôkaz a takéto výsluchy

sú v konaní absolútne nepouţiteľné. V dôsledku dôkaznej núdze po viac ako troch mesiacoch

po vznesení obvinenia sa objavili výpovede svedkov, ktoré priamo vykonávali zaisťovacie

úkony v tejto trestnej veci. Podľa dovolateľa je neprípustné, aby policajt, ktorý vykonával

úkony trestného konania, v tomto konaní vystupoval následne v pozícii svedka. Toto

akceptovať nemoţno, pretoţe by to znamenalo bezprecedentný zásah do práva na obhajobu

a práva na spravodlivé súdne konanie.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, ţe právoplatným

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 23. mája 2012,

ako aj v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení

, prípadne aj v ďalších jeho ustanoveniach, a to v neprospech obvineného R. M.

a aby prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal

a rozhodol.

Prokurátor sa s názorom obvineného v podanom dovolaní nestotoţnil. Podobne

neakceptuje ani tvrdenia obhajcu uvedené v doplnení dovolania. Trvá na tom, ţe uvedené

námietky odsúdeného nespadajú pod dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

. Výsluchy príslušníkov Policajného zboru ako svedkov v konaní

pred súdom boli vykonané zákonným spôsobom, po zbavení mlčanlivosti, po riadnom

poučení, pričom bolo zachované právo obhajoby na výsluch uvedených svedkov.

Poškodený M. M. sa k dovolaniu obvineného nevyjadril, i keď mu toto právo bolo

v medziach zákona poskytnuté.

Po tomto postupe bolo dovolanie obvineného predloţené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie proti napadnutému rozsudku

je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v aţ , ako aj obsahové náleţitosti

( ).

4

Dovolací súd zásadne konštatuje, ţe prax dôsledne vychádza zo zásady, ţe trestné

konanie je zaloţené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom týchto

dovolacích dôvodov nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné

prostriedky, ktorých uplatnením moţno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmavaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia. Dôvody dovolania sú – v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní – podstatne uţšie.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v , je nutné podotknúť, ţe dôvodom

pre podanie dovolania je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu treba rozumieť to, ţe v konaní boli najmä

porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je splnená vtedy,

ak obvinený pre určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, ţe ho mal mať,

ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony

trestného konania, ktoré smerovali k vzdaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním

napadnuté.

Najvyšší súd zistil, ţe obvinený mal okrem prvotných výpovedí svedkyne H. na č.l.

49-50 z 19. augusta 2010, svedkov vypočutých 20. augusta 2010 - Ţ. na č.l. 56-57, R. P. č.l.

63-65, Č. č.l. 103, G. č.l. 69-73, B. č.l. 64-65 a 84-88, V. G. č.l. 109, M. č.l. 115-117, M. č.l.

5

122-124, a napokon svedkov vypočutých 21. augusta 2010, a to L. G. č.l. 130-131, M. č.l.

139-141 a R. č.l. 153-155, pri ktorých boli vykonané výsluchy v rozpore s ust. § 37 ods. 1

písm. c/ , počas celého trestného stíhania permanentne zabezpečené právo

na obhajobu, ktorá bola vykonávaná v súlade s príslušnými predpismi o povinnostiach

advokátov v trestnom konaní. Ide o dôkazy, ktoré sa však nestali podkladom pre rozhodnutie

vo veci, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, kde uviedol, ţe na také

dôkazy z dôvodu nedostatku kontradiktórnosti neprihliadol.

Prvostupňový súd prihliadal len na výpovede vyššie označených svedkov vykonané

za prítomnosti buď ustanoveného obhajcu alebo splnomocnených obhajcov, prípadne v jeho

neprítomnosti, ale riadne upovedomeného o úkone. Ide tu o vykonávané výsluchy svedkov

v prípravnom konaní v čase od 10. októbra 2010 do 28. januára 2011.

Podľa obvinený alebo osoby uvedené v

môţu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Keďţe dovolanie napísané obvineným túto podmienku neplní, dovolací súd jeho

„dovolanie“ nepreskúmaval. Navyše neuviedol ţiaden dovolací dôvod tak, ako to vyplýva

z , podľa ktorého dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o dovolanie označené ako „doplnenie dovolania“ podané prostredníctvom

obhajcu JUDr. M. K., v ňom sa síce uvádzajú dovolacie dôvody § 371 ods. 1 písm. c/

a písm. g/ , avšak v posudzovanom prípade tieto neboli naplnené. Navyše

nezodpovedá skutočnosti tvrdenie dovolateľa, ţe „rozhodnutie sa v prevaţnej miere opiera

o výsluchy svedkov, príslušníkov polície“.

Podľa dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

6

Z obsahu dovolania moţno zistiť, ţe dovolateľ vyvodzuje naplnenie týchto dovolacích

dôvodov z porušenia

Podľa za dôkaz môţe slúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité

objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov,

znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia,

rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôleţité pre trestné konanie,

oznámenie, informácie získané pouţitím informačno – technických prostriedkov alebo

prostriedkov operatívno – pátracej činnosti.

Zo spisu dovolací súd zistil, ţe orgány prípravného konania postupovali v zmysle

vyššie citovaného zákonného ustanovenia aţ na výnimky, ktoré správne súd pri rozhodovaní

nebral do úvahy. Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonával dôkazy v súlade

s ustanoveniami o dokazovaní v štádiu súdneho konania. Takto

nazhromaţdené dôkazy aj správne vyhodnotil a dospel k spoľahlivému záveru, ţe skutok

sa stal, a ţe ho spáchal obţalovaný, ktorý bol v čase spáchania skutku trestne zodpovednou

osobou. Motívom spáchania ţalovaného obzvlášť závaţného zločinu vraţdy bola v danom

prípade v prvom rade odplata za neveru. Moţno však uzavrieť, ţe druhotným motívom

konania obţalovaného bola odplata za to, ţe v minulosti obvinený vykonával trest odňatia

slobody na základe rozhodnutia súdu, kde v inej trestnej veci bola poškodenou stranou taktieţ

práve M. M..

Okrem úvah dovolacieho súdu a vyjadrení svedkov k správaniu sa obvineného treba

poukázať aj na znalecké posudky, ktoré objektívnym spôsobom dotvárajú obraz o osobe

páchateľa. Z nich závery súdnoznaleckého posudku z odboru psychológia svedčia o tom,

ţe úroveň intelektových a pamäťových schopností R. M. je subnormná. Osobnosť je

jednoducho štruktúrovaná s dominantným zastúpením psychopatických čŕt. Primárnym

motívom jeho správania bola egoistická motivačná orientácia, pokles frustračnej tolerancie

a nedostatočné zohľadnenie dôsledkov na iných ľudí, sekundárnym motívom bola s najväčšou

pravdepodobnosťou potreba okamţitého uspokojenia vlastných potrieb spolu so zníţenou

frustračnou toleranciou a zisteným sklonom k zbrklým reakciám. Okrem toho je prítomný

sklon k fabuláciám a konfabuláciám, čo svedčí pre sklon k lţivosti.

7

Zo súdnoznaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva záver, ţe obvinený netrpí

duševnou chorobou, avšak bola zistená disociálna porucha osobnosti. Ďalší psychiatrický

znalecký posudok so zameraním na drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológiu uzatvára,

ţe jeho sexuálne správanie nesie známky agresívneho sexuálneho správania so známkami

preferovania dominantného postavenia muţa a vzrušenia s poniţovania ţeny. Trpí sexuálnou

úchylkou - sexuálnou agresivitou. Niektoré jeho sexuálne aktivity majú známky sadistických

preferencií.

Ako je uţ vyššie uvedené, z dovolania vyplýva, ţe obvinený namieta, ţe napadnuté

rozhodnutie sa v prevaţnej miere opiera o výsluchy svedkov - príslušníkov Policajného zboru,

ktorí mali predviesť obvineného na výsluch ako svedka a vyťaţovať ho. K tejto dovolacej

námietke najvyšší súd poznamenáva, ţe prvotné priznanie sa obvineného slúţilo iba

ako podklad pre vznesenie obvinenia. Pokiaľ je typickým nenahraditeľným dôkazným

prostriedkom aj výpoveď svedka a svedkovia Š. L. a J. R. boli ako svedkovia vypočutí

za splnenia všetkých zákonných podmienok, nemoţno takto získané dôkazy povaţovať

za neprípustné. To isté platí aj o výsluchoch ďalších svedkov z radov polície - M. H., Ľ. T.,

I. M., Ing. J. F. a vyšetrovateľa R. B.. Uţ vôbec nie je ţiadnym pochybením vyšetrovateľa,

ţe vypočúval týchto svedkov v neskoršom štádiu vyšetrovania.

Dovolací súd zistil, prvostupňový a ani odvolací súd vôbec s ohľadom na vykonané

dôkazy na tieto výsluchy policajtov nemuseli ani prihliadať. Prvostupňový súd, ako je zrejmé,

ani rozhodnutie o vine obvineného o tieto dôkazy ani neoprel. Týmto je daná aj odpoveď

aj na tzv. pouţitie ako dôkazu neformálneho rozhovoru pred vznesením obvinenia policajta

s podozrivou osobou.

Preukázané je však to, ţe súd prvého stupňa oprel svoj záver o vine o rad nepriamych

dôkazov, ktoré aj podľa odôvodnenia odvolacieho súdu tvoria sústavu - harmonický celok,

ktorého jednotlivé časti sú navzájom v súlade, vzájomne sa potvrdzujú a dopĺňajú. Toto je tá

ucelená „reťaz“ nepriamych dôkazov, ktorá vedie k jednoznačnému záveru, ţe obvinený

R. M. bol správne uznaný za vinného podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom

na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák., pretoţe iného úmyselne usmrtil

a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati. Obvinený bezpochyby vedel v čase spáchania

činu o skutočnosti, aký vek dosahovala poškodená M. M. v čase smrti.

8

Keďţe najvyšší súd na neverejnom zasadnutí zistil, ţe nebol naplnený ani jeden

z dôvodov dovolania uznesením podľa dovolanie obvineného

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. novembra 2013

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová