Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e67/389528.aed970.pdf
PDF · 95.68 KB
No categories available
3Tost/36/2013
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 36/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci vyžiadanej osoby A. N. I. prerokoval na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2013
v Bratislave sťažnosť vyžiadanej osoby A. N. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 23. októbra 2013, sp. zn. Ntc 8/2006, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby A. N. I.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. októbra 2013, sp. zn. Ntc 8/2006, podľa
§ 362b ods. 2 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 3 Tr. por. a § 399 ods. 2 Tr. por.
per analogiam zamietol návrh – žiadosť vyžiadanej osoby A. N. I., nar. X v obci D., t.č. vo
vydávacej väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,
o prepustenie z vydávacej väzby.
Proti tomuto uzneseniu zahlásila vyžiadaná osoba A. N. I.. priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú následne prostredníctvom svojho obhajcu bližšie
odôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti poukazoval na to, že jeho osobná sloboda je
obmedzovaná od 28. apríla 2006 až doteraz, čo je neúmerná doba prevyšujúca
7 rokov a je v rozpore s medzinárodnými štandardmi a zákonmi. Je si vedomý toho,
že v extradičnom konaní nie je súd viazaný dôvodmi a dĺžkou trvania v zmysle štvrtej hlavy,
prvého dielu trestného poriadku, avšak neúmernú dobu obmedzovania jeho osobnej slobody
psychicky nezvláda, čoho dôkazom je aj fyzické napadnutie osôb v jeho blízkosti.
Poukazoval na existenciu stanoviska Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa
ktorého je vydávacia väzba zákonná po celú dobu trvania extradičného konania,
no ak sa extradičné konanie nevedie primeranou rýchlosťou, zaniká aj zákonnosť väzby.
Preto žiadal, aby najvyšší súd vyhovel jeho sťažnosti a prepustil ho na slobodu.
V prípade, ak by súd pozitívne rozhodol o jeho sťažnosti, neopustil by územie Slovenskej
republiky a zdržiaval by sa v záchytnom tábore pre azylových migrantov.
Na základe sťažnosti podanej vyžiadanou osobou Najvyšší súd Slovenskej republiky
preskúmal predložený spisový materiál a dospel k záveru, že sťažnosť vyžiadanej osoby
nie je dôvodná.
Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že vyžiadaná osoba A. N. I..
bol vzatý do predbežnej väzby uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2006, sp.
zn. Ntc 8/2006, podľa § 505 ods. 1 Tr. por., na základe návrhu Krajského prokurátora
v Košiciach (po vykonaní predbežného vyšetrovania o žiadosti Generálnej prokuratúry Ruskej
federácie z 20. apríla 2006, sp. zn. 35/3-162-06).
V nadväznosti na to, uznesením Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2006,
sp. zn. Ntc 8/2006, bol menovaný podľa § 506 ods. 1 Tr. por. vzatý do vydávacej väzby.
Následne uznesením Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2008, sp. zn.
Ntc 8/2006, bolo rozhodnuté, že vydanie A. N. I. na trestné stíhanie do Ruskej federácie nie je
prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti krajského prokurátora
uznesením z 29. októbra 2008, sp. zn. 6 Tost 13/2008, uznesenie krajského súdu
z 3. septembra 2008, sp. zn. Ntc 8/2006, podľa § 509 ods. 5 Tr. por. zrušil a vyslovil,
že vydanie A. N. I. do Ruskej federácie na trestné stíhanie pre skutky právne kvalifikované
ako trestný čin banditizmu podľa č. 2, čl. 209 a trestný čin siahnutia
na život pracovníka orgánu právnej ochrany podľa článku 317 Trestného zákonníka Ruskej
federácie je prípustné.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. októbra 2008, sp. zn. 6 Tost 13/2008, o prípustnosti vydania
vyžiadanej osoby A. N. I., bola vec predložená 19. novembra 2008 ministrovi spravodlivosti
na rozhodnutie podľa § 510 Trestného poriadku.
Minister spravodlivosti však nemohol rozhodnúť o povolení vydania vyžiadanej osoby
do Ruskej federácie, nakoľko Európsky súd pre ľudské práva, na podklade žiadosti
vyžiadanej osoby, rozhodol o vydaní predbežného opatrenia o zákaze vydať vyžiadanú osobu
zo Slovenskej republiky. Európsky súd pre ľudské práva trvanie tohto predbežného opatrenia
viackrát predlžoval, pričom 15. novembra 2010 rozhodol o predĺžení predmetného opatrenia
na neurčito.
Krajský súd v Košiciach už raz rozhodoval o žiadosti vyžiadanej osoby o prepustenie
z vydávacej väzby, kedy uznesením z 15. mája 2013, sp. zn. Ntc 8/2006, žiadosť obvineného
zamietol, čo následne potvrdil aj najvyšší súd uznesením z 12. júna 2013, sp. zn.
Podľa § 506 ods. 1 Tr. por. ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej
osoby v extradičnom konaní na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej
väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
Z predmetného ustanovenia je zrejmé, že účelom vydávacej väzby je zabezpečiť
prítomnosť vyžiadanej osoby v extradičnom konaní na území Slovenskej republiky,
aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania.
Ako správne poznamenal krajský súd, vydávacia väzba nie je väzbou podľa štvrtej
hlavy Trestného poriadku, a preto súd pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej osoby nie je viazaný
dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por. Rovnako lehoty trvania väzby v zmysle § 76 ods. 6
Tr. por. (kedy obmedzenie osobnej slobody obvineného môže trvať len zákonom vymedzenú
dobu) nie je možné aplikovať pri vydávacej väzbe.
Krajský súd správne postupoval, keď žiadosť vyžiadanej osoby A. N. I. o prepustenie
z vydávacej väzby zamietol, keďže aj podľa názoru najvyššieho súdu účel vydávacej väzby
v zmysle § 506 ods. 1 Tr. por. naďalej trvá.
Najvyšší súd v súlade s argumentáciou prvostupňového súdu pripomína, že celková
dĺžka vydávacej väzby nie je obmedzená žiadnym relevantným právnym predpisom. Ani
článok 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnený v Zbierke
zákonov pod číslom 209/1992 Zb. neurčuje časový limit trvania vydávacej väzby
a aj vzhľadom na skutočnosť, že vyžiadaná osoba A. N. I.. počas trvania vydávacej väzby
opakovane pácha trestnú činnosť, pričom naposledy bol uznaný za vinného z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. rozhodnutím Okresného súdu Košice I, sp. zn.
1T 44/2010, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, je väzba u menovaného dôvodná.
V súvislosti s argumentmi vyžiadanej osoby, že v prípade prepustenia z vydávacej
väzby by sa zdržiaval na území Slovenskej republiky v azylovom dome pre migrantov,
najvyšší súd pripomína, že rozhodnutím Migračného úradu, č.p. MU-222/PO-Ž/2006
z 28. marca 2007, A. N. I. nebol udelený azyl, ani mu nebola poskytnutá doplnková ochrana,
v dôsledku čoho by sa po prepustení z vydávacej väzby nemohol zdržiavať v azylovom dome,
ale musel by byť administratívne vyhostený zo Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby A. N. I. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako
nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. novembra 2013
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová