Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bf3/434618.a56bc4.pdf
PDF · 121.96 KB
No categories available
2Obo/35/2013
Najvyšší súd 2 Obo 34/2013
Slovenskej republiky 2 Obo 35/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., a. s., C., proti
žalovaným 1/ J. K., B., zastúpeného JUDr. I. C., advokátom, K., 2/ JUDr. J. Š., U.,
zastúpeného JUDr. J. N., advokátom, K., 3/ J. D., U., s ustanovenou opatrovníčkou D.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 284 519,35 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 10. januára 2013č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 a proti uzneseniu Krajského súdu
,
v Bratislave z 10. januára 2013č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260ako aj na odvolanie žalovaného
, /
1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-
270 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-
273, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 10. januára 2013č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 a napadnuté uznesenia Krajského súdu
,
v Bratislave z 10. januára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260, z 21. februára 2013, č. k.
Z-2-47Cb/80/1996-270 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21, februára 2013, č. k.
Z-2-47Cb/80/1996-273 z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 10. januára 2013č. k.
;
Z-2-47Cb/80/1996-257 uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne 283 680,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 28% p. a. od 21. 10. 1993
do zaplatenia a súdny poplatok 11 380,73 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. januára č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260 opravil
výrokovú časť svojho rozsudku z 10. januára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 tak, že vo
zvyšnej časti sa konanie zastavuje.
Rozhodnutia odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu S., a. s., B., si žalobou
uplatnila nárok na zaplatenie 8 571 430,-- Sk (284 519,35 eur) s 28% úrokom z omeškania od
21. 10. 1993 do zaplatenia na základe úverovej zmluvy č. 330136
a dodatku č. 1 k tejto úverovej zmluve. Žalobca podal žalobu proti piatim žalovaným, avšak
v priebehu konania bolo konanie proti žalovanému 4/ Ing. R. H. a žalovanému 5/ spoločnosti
E. e.t. DO, spol. s r. o., L., právoplatne zastavené. Ostatní žalovaní namietali svoju pasívnu
legitimáciu, nakoľko záväzok z pôvodnej úverovej zmluvy č. 330136-6 zo dňa 17. 01. 1992,
bol dodatkom č. 1 prevedený na spoločnosť E. e.t. DO, spol. s r. o., L.. Ďalej uviedol, že
v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-47Cb/80/96 zo 16. 01. 2006,
vystúpil z konania pôvodný žalobca a do konania vstúpila S., a. s., že uznesením sp. zn.
47Cb/80/96 z 07. 05. 2012 súd ustanovil žalovanému 3/ opatrovníčku podľa ustanovenia § 29
ods. 6 O. s. p., a že žalobca spresnil nárok podaním z 30. 04. 2010 na sumu 283 680,80 eur
(8 546 168,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania od 21. 10. 1993 do zaplatenia dlžnej sumy.
V zostávajúcej časti žalobca zobral žalobu späť. Na základe uvedeného súd prvého stupňa
skonštatoval, že nárok žalobcu vo výške 263 680,80 eur je so zreteľom na úverovú zmluvu
oprávnený proti žalovaným 1/ až 3/, preto ich zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie
tejto istiny, ako aj úrokov z omeškania, nakoľko sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej
sumy. Súčasne vyslovil názor, že prejav vôle prevziať dlh musí byť jednoznačný a výslovný
a dodatok č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 08. 07. 1992 túto podmienku nespĺňa. Uvedený
dodatok hovorí len o zmene názvoslovia úverovej zmluvy. Pri zmluve o prevzatí dlhu sa
vyžaduje písomná forma, v opačnom prípade je právny úkon neplatný pre nedostatok formy
podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Samotné správanie účastníkov v prípade zmluvy,
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
pre ktorú je predpísaná písomná forma, nespôsobí vznik, zmenu, ani zánik právneho vzťahu
medzi účastníkmi.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe úspechu žalobcu v konaní, podľa
Žalovaný 1/ uvedené rozhodnutia súdu prvého stupňa napadol odvolaním.
V odôvodnení odvolania poukázal, že v doručenom rozsudku chýbalo slovné spojenie v mene
republiky a odtlačok úradnej pečiatky štátneho znaku. Namietal, že podľa žaloby je
žalovaným 3/ J. D., avšak súd vydal rozhodnutie proti J. D., ako aj neúplné uvedenie mena
a adresy opatrovníčky žalovaného 3/ v uznesení o jej ustanovení, t. j. chýbalo krstné meno
a číslo súdu. Uvedená vada mala za následok nesprávne doručovanie rozhodnutí, v dôsledku
čoho nebol žalovaný 3/ v konaní zastúpený. Poukázal na rozpor medzi znením vyhláseného
výroku rozsudku a znením jeho písomného vyhotovenia v časti príslušenstva, nakoľko
vyhláseným výrokom bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť úroky, ale v písomnom
vyhotovení rozhodnutia je uvedený úrok z omeškania. Keďže úrok z omeškania nebol
predmetom žaloby, žalobca 1/ vzniesol námietku premlčania. Naviac podľa jeho názoru súd
rozhodol nad rámec žaloby, pretože na súdnom pojednávaní si žalobca tento priznaný nárok
neuplatnil. Uplatnené úroky boli splácané až do 26. 05. 1995 spoločnosťou E., s. r. o., L..
Zaplatením úroku do stanovenej doby by došlo k dvojitej úhrade pohľadávky.
Namietal výšku nároku žalobcu, nakoľko žalobca potvrdil, že mu bolo zaplatené
21 277,68 eur, avšak o túto celú sumu súd nárok žalobcu neznížil.
V súvislosti s vecnou pasívnou legitimáciou žalovaného 1/ poukázal na dodatok č. 1
k úverovej zmluve č. 330136-6, v zmysle ktorého sa dlžníkom z tohto úverového vzťahu stala
spoločnosť E., s. r. o., L.. Žalobca počas ďalšieho života úveru bol vo vzťahu len s touto
spoločnosťou, posielal jej výpisy, avšak napriek navrhnutým dôkazom sa súd s touto
skutočnosťou nevysporiadal.
S rozhodnutiami sa neuspokojil ani žalovaný 2/ a podal proti ním odvolanie. Namietal,
že rozsudok nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 O. s. p., a súčasne neobsahuje
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
slová v mene Slovenskej republiky. Takáto listina nemôže založiť nútený výkon rozhodnutia.
Zastával názor, že dodatkom č. 1 k úverovej zmluve strany prejavili skutočnú vôľu, že
namiesto fyzických osôb úver prechádza na právnickú osobu spoločnosť E., s. r. o., L.
V prípade pochybností súdu, mal vykonať dokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov, ktorí
sa tohto právneho úkonu zúčastnili. Prečo tak súd prvého stupňa neurobil, v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol. Bez objasnenia tejto skutočnosti, nebolo možné vo veci
rozhodnúť a rozhodnutie je predčasné. Doplnil, že v návrhu na vklad záložného práva do
katastra banka označila ako dlžníka úveru spoločnosť E., s. r. o.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-270
rozhodol tak, že do záhlavia rozsudku doplnil odtlačok pečiatky štátneho znaku Slovenskej
republiky a slová - R o z s u d o k v mene Slovenskej republiky a žalovaného 3/ označil ako
J. D., U.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/ v časti označenia žalovaného 3/.
V odôvodnení odvolania poukázal na naďalej existujúce nesprávne označenie žalovaného
v uznesení o ustanovení opatrovníka, kde naďalej zostal označený ako J. D..
Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. 02. 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-273 uložil
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť súdy poplatok za odvolanie 17 020,50 eur
spoločne a nerozdielne v lehote 10 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, v ktorom poukázal na svoje
majetkové pomery a požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Žalovaný 2/
taktiež požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2. O. s. p., bez nariadenia pojednávania a v medziach
dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej je dôvodné.
Právny predchodca žalobcu S., a. s., B., si uplatnila na súde nárok na zaplatenie 284
519,35 eur (8 571 430,-- Sk) spolu s 28% úrokmi od 21. 10. 1993
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
do zaplatenia a náhradu trov konania, na základe úverovej zmluvy č. 330 136-6 zo dňa
17. 01. 1992 a jej dodatku č. 1 z 08. 07. 1992. Žalobu podala proti štyrom fyzickým osobám
a právnickej osobe. V priebehu konania súd pripustil zámenu žalobcu a konanie vo vzťahu
k žalovaným 4/ a 5/ zastavil. Napadnutým rozsudkom a uznesením súd prvého stupňa uložil
žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 283 680,80 eur
s úrokom z omeškania vo výške 28% p. a. od 21. 10. 1993 do zaplatenia s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Vo zvyšnej časti nároku konanie zastavil.
Žalovaní 1/ až 3/ v priebehu konania na súde prvého stupňa namietali svoju vecnú
pasívnu legitimáciu, s poukazom na dodatok č. 1 úverovej zmluvy. Túto obranu uplatnili aj
v odvolacom konaní. Rozhodnutie označili za predčasné, nakoľko súd nevykonal dokazovanie
ohľadne prevodu úveru na právnickú osobu a ani neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované
dôkazy - nevypočul osoby, ktoré boli pri podpise dodatku č. 1 úverovej zmluvy. Odôvodnenie
rozhodnutia považovali za nelogické, nepreskúmateľné. Taktiež uviedli, že vyhlásený výrok
rozsudku je v rozpore s jeho písomným vyhotovením v časti príslušenstva pohľadávky
(vyhlásením súd uložil povinnosť zaplatiť úroky, ale v písomnom vyhotovení rozhodnutia
uviedol úroky z omeškania).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej je nepreskúmateľný, pretože nespĺňa
náležitosti predpokladané ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení
rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval
a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti,
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, „že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia".
Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie musí byť
súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí
byť preskúmateľné.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
V prejednávanej veci o peňažné plnenie s príslušenstvom, súd prvého stupňa uložil
žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť peňažný nárok žalobcu na základe existencie úverovej
zmluvy a skutočnosti, že žalovaní 1/ až 3/ nezaplatili dlh v lehote splatnosti, V tomto
stručnom odôvodnení rozhodnutia okrem iného chýba popis, ako súd hodnotil jednotlivé
dôkazy, akými úvahami sa spravoval pri stanovení výšky zostatku úveru a jeho príslušenstva,
a podľa ktorých právnych predpisov vec posúdil.
Ani odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa zaoberajúce sa zmenou dlžníka
na základe dodatku č. 1 úverovej zmluvy, nespĺňa vyššie uvedené zákonom predpokladané
požiadavky a navyše jednotlivé závery súdu si navzájom odporujú. Súd prvého stupňa
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
dodatok č. 1 úverovej zmluvy označil ako nezrozumiteľný (právny úkon nie je jednoznačný
a výslovný), a teda neplatný, avšak napriek tomuto záveru, posudzoval jeho obsah a dospel
k záveru, že z tohto právneho úkonu, nevyplýva vôľa prevziať dlh, nakoľko sa jedná len
o zmenu názvoslovia, bez toho, aby svoj prijatý záver skutkovo a právne odôvodnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa nie je náležité odôvodnený
v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a odvolanie žalovaných 1/ a 2/ podané z tohto dôvodu, je preto
dôvodné.
V konaní pred súdom prvého stupňa došlo tiež k porušeniu ustanovenia § 156 ods. 4
O. s. p., v zmysle ktorého, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. V prejednávanej veci
súd vyhlásil, že žalobcovi priznáva úroky, v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol úroky
z omeškania. Keďže z hľadiska uplatneného práva na základe úverovej zmluvy sa jedná
o odlišné právne nároky, nie je možné ich zamieňať.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. 01. 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260
opravil výrokovú časť svojho rozsudku z 10. januára 2003, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 tak,
že výrok rozhodnutia vo veci samej doplnil tak, že vo zvyšnej časti konanie zastavil.
Podľa § 169 ods. l O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho
vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň
a miesto vydania uznesenia.
Rozsudok, ani uznesenie súdu prvého stupňa, neobsahujú odôvodnenie rozhodnutia,
týkajúce sa výroku o zastavení konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto aj v tejto
časti výroku arbitrárne a nepreskúmateľné.
Uvedeným postupom súd prvého stupňa obmedzil žalovaných v ich práve
na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku k zákonom vymedzeným
odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho im uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo
konať pred súdom.
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave a uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo výroku o zastavení konania podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
v ktorom s poukazom na ust § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Napadnuté opravné uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 10. 01. 2013, č. k.
Z-2-47Cb/80/1996-260 a z 21. 02. 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-270 boli vydané v spojení
s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10. 01. 2013, č. k.
Z-2-47 Cb/80/1996-257. Zrušením rozsudku vo veci samej opravné uznesenia stratili svoje
opodstatnenie, v dôsledku čoho bolo potrebné ich zrušiť spolu s vecou samou.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. 02. 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-273
žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok
za odvolanie v sume 17 020,50 eur v lehote 10 dní od doručenia uznesenia.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18. 03. 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-288
a uznesením č. k. Z-2-47Cb/80/1996-316 zo dňa 03. 05. 2013 priznal žalovanému 1/,
žalovanému 2/ oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie podľa § 138 ods. 1 O. s. p.
Predmetné uznesenia súdu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
02. 04. 2013 a 14. 05. 2013.
So zreteľom na uvedené uznesenia o oslobodení od platenia súdneho poplatku,
odvolací súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zrušil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
2 Obo 35/2013 2 Obo 36/2013 2 Obo 64/2013
V Bratislave 27. novembra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová