Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/35/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., a. s., C., proti

žalovaným 1/ J. K., B., zastúpeného JUDr. I. C., advokátom, K., 2/ JUDr. J. Š., U.,

zastúpeného JUDr. J. N., advokátom, K., 3/ J. D., U., s ustanovenou opatrovníčkou D.,

súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 284 519,35 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 10. januára 2013č. k. -257 a proti uzneseniu Krajského súdu

,

v Bratislave z 10. januára 2013č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260ako aj na odvolanie žalovaného

, /

1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-

270 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-

273, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 10. januára 2013č. k. -257 a napadnuté uznesenia Krajského súdu

,

v Bratislave z 10. januára 2013, č. k. -260, z 21. februára 2013, č. k.

Z-2-47Cb/80/1996-270 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21, februára 2013, č. k.

Z-2-47Cb/80/1996-273 z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 10. januára 2013č. k.

;

Z-2-47Cb/80/1996-257 uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne 283 680,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 28% p. a. od 21. 10. 1993

do zaplatenia a súdny poplatok 11 380,73 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. januára č. k. -260 opravil

výrokovú časť svojho rozsudku z 10. januára 2013, č. k. -257 tak, že vo

zvyšnej časti sa konanie zastavuje.

Rozhodnutia odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu S., a. s., B., si žalobou

uplatnila nárok na zaplatenie 8 571 430,-- Sk (284 519,35 eur) s 28% úrokom z omeškania od

21. 10. 1993 do zaplatenia na základe úverovej zmluvy č. 330136

a dodatku č. 1 k tejto úverovej zmluve. Žalobca podal žalobu proti piatim žalovaným, avšak

v priebehu konania bolo konanie proti žalovanému 4/ Ing. R. H. a žalovanému 5/ spoločnosti

E. e.t. DO, spol. s r. o., L., právoplatne zastavené. Ostatní žalovaní namietali svoju pasívnu

legitimáciu, nakoľko záväzok z pôvodnej úverovej zmluvy č. 330136-6 zo dňa 17. 01. 1992,

bol dodatkom č. 1 prevedený na spoločnosť E. e.t. DO, spol. s r. o., L.. Ďalej uviedol, že

v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-47Cb/80/96 zo 16. 01. 2006,

vystúpil z konania pôvodný žalobca a do konania vstúpila S., a. s., že uznesením sp. zn.

z 07. 05. 2012 súd ustanovil žalovanému 3/ opatrovníčku podľa ustanovenia § 29

ods. 6 , a že žalobca spresnil nárok podaním z 30. 04. 2010 na sumu 283 680,80 eur

(8 546 168,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania od 21. 10. 1993 do zaplatenia dlžnej sumy.

V zostávajúcej časti žalobca zobral žalobu späť. Na základe uvedeného súd prvého stupňa

skonštatoval, že nárok žalobcu vo výške 263 680,80 eur je so zreteľom na úverovú zmluvu

oprávnený proti žalovaným 1/ až 3/, preto ich zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie

tejto istiny, ako aj úrokov z omeškania, nakoľko sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej

sumy. Súčasne vyslovil názor, že prejav vôle prevziať dlh musí byť jednoznačný a výslovný

a dodatok č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 08. 07. 1992 túto podmienku nespĺňa. Uvedený

dodatok hovorí len o zmene názvoslovia úverovej zmluvy. Pri zmluve o prevzatí dlhu sa

vyžaduje písomná forma, v opačnom prípade je právny úkon neplatný pre nedostatok formy

podľa . Samotné správanie účastníkov v prípade zmluvy,

3

pre ktorú je predpísaná písomná forma, nespôsobí vznik, zmenu, ani zánik právneho vzťahu

medzi účastníkmi.

O náhrade trov konania súd rozhodol na základe úspechu žalobcu v konaní, podľa

Žalovaný 1/ uvedené rozhodnutia súdu prvého stupňa napadol odvolaním.

V odôvodnení odvolania poukázal, že v doručenom rozsudku chýbalo slovné spojenie v mene

republiky a odtlačok úradnej pečiatky štátneho znaku. Namietal, že podľa žaloby je

žalovaným 3/ J. D., avšak súd vydal rozhodnutie proti J. D., ako aj neúplné uvedenie mena

a adresy opatrovníčky žalovaného 3/ v uznesení o jej ustanovení, t. j. chýbalo krstné meno

a číslo súdu. Uvedená vada mala za následok nesprávne doručovanie rozhodnutí, v dôsledku

čoho nebol žalovaný 3/ v konaní zastúpený. Poukázal na rozpor medzi znením vyhláseného

výroku rozsudku a znením jeho písomného vyhotovenia v časti príslušenstva, nakoľko

vyhláseným výrokom bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť úroky, ale v písomnom

vyhotovení rozhodnutia je uvedený úrok z omeškania. Keďže úrok z omeškania nebol

predmetom žaloby, žalobca 1/ vzniesol námietku premlčania. Naviac podľa jeho názoru súd

rozhodol nad rámec žaloby, pretože na súdnom pojednávaní si žalobca tento priznaný nárok

neuplatnil. Uplatnené úroky boli splácané až do 26. 05. 1995 spoločnosťou E., s. r. o., L..

Zaplatením úroku do stanovenej doby by došlo k dvojitej úhrade pohľadávky.

Namietal výšku nároku žalobcu, nakoľko žalobca potvrdil, že mu bolo zaplatené

21 277,68 eur, avšak o túto celú sumu súd nárok žalobcu neznížil.

V súvislosti s vecnou pasívnou legitimáciou žalovaného 1/ poukázal na dodatok č. 1

k úverovej zmluve č. 330136-6, v zmysle ktorého sa dlžníkom z tohto úverového vzťahu stala

spoločnosť E., s. r. o., L.. Žalobca počas ďalšieho života úveru bol vo vzťahu len s touto

spoločnosťou, posielal jej výpisy, avšak napriek navrhnutým dôkazom sa súd s touto

skutočnosťou nevysporiadal.

S rozhodnutiami sa neuspokojil ani žalovaný 2/ a podal proti ním odvolanie. Namietal,

že rozsudok nemá náležitosti v zmysle ustanovenia , a súčasne neobsahuje

4

slová v mene Slovenskej republiky. Takáto listina nemôže založiť nútený výkon rozhodnutia.

Zastával názor, že dodatkom č. 1 k úverovej zmluve strany prejavili skutočnú vôľu, že

namiesto fyzických osôb úver prechádza na právnickú osobu spoločnosť E., s. r. o., L.

V prípade pochybností súdu, mal vykonať dokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov, ktorí

sa tohto právneho úkonu zúčastnili. Prečo tak súd prvého stupňa neurobil, v odôvodnení

svojho rozhodnutia neuviedol. Bez objasnenia tejto skutočnosti, nebolo možné vo veci

rozhodnúť a rozhodnutie je predčasné. Doplnil, že v návrhu na vklad záložného práva do

katastra banka označila ako dlžníka úveru spoločnosť E., s. r. o.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. februára 2013, č. k. -270

rozhodol tak, že do záhlavia rozsudku doplnil odtlačok pečiatky štátneho znaku Slovenskej

republiky a slová - R o z s u d o k v mene Slovenskej republiky a žalovaného 3/ označil ako

J. D., U.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/ v časti označenia žalovaného 3/.

V odôvodnení odvolania poukázal na naďalej existujúce nesprávne označenie žalovaného

v uznesení o ustanovení opatrovníka, kde naďalej zostal označený ako J. D..

Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. 02. 2013, č. k. -273 uložil

žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť súdy poplatok za odvolanie 17 020,50 eur

spoločne a nerozdielne v lehote 10 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, v ktorom poukázal na svoje

majetkové pomery a požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Žalovaný 2/

taktiež požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa a . , bez nariadenia pojednávania a v medziach

dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej je dôvodné.

Právny predchodca žalobcu S., a. s., B., si uplatnila na súde nárok na zaplatenie 284

519,35 eur (8 571 430,-- Sk) spolu s 28% úrokmi od 21. 10. 1993

5

do zaplatenia a náhradu trov konania, na základe úverovej zmluvy č. -6 zo dňa

17. 01. 1992 a jej dodatku č. 1 z 08. 07. 1992. Žalobu podala proti štyrom fyzickým osobám

a právnickej osobe. V priebehu konania súd pripustil zámenu žalobcu a konanie vo vzťahu

k žalovaným 4/ a 5/ zastavil. Napadnutým rozsudkom a uznesením súd prvého stupňa uložil

žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 283 680,80 eur

s úrokom z omeškania vo výške 28% p. a. od 21. 10. 1993 do zaplatenia s tým, že plnením

jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Vo zvyšnej časti nároku konanie zastavil.

Žalovaní 1/ až 3/ v priebehu konania na súde prvého stupňa namietali svoju vecnú

pasívnu legitimáciu, s poukazom na dodatok č. 1 úverovej zmluvy. Túto obranu uplatnili aj

v odvolacom konaní. Rozhodnutie označili za predčasné, nakoľko súd nevykonal dokazovanie

ohľadne prevodu úveru na právnickú osobu a ani neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované

dôkazy - nevypočul osoby, ktoré boli pri podpise dodatku č. 1 úverovej zmluvy. Odôvodnenie

rozhodnutia považovali za nelogické, nepreskúmateľné. Taktiež uviedli, že vyhlásený výrok

rozsudku je v rozpore s jeho písomným vyhotovením v časti príslušenstva pohľadávky

(vyhlásením súd uložil povinnosť zaplatiť úroky, ale v písomnom vyhotovení rozhodnutia

uviedol úroky z omeškania).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej je nepreskúmateľný, pretože nespĺňa

náležitosti predpokladané ust. , podľa ktorého súd v odôvodnení

rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval

a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné)

otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité

odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti,

6

ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. vyslovil, „že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa ods. l

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia".

Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom

odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie musí byť

súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí

byť preskúmateľné.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník

občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré

v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane

(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

V prejednávanej veci o peňažné plnenie s príslušenstvom, súd prvého stupňa uložil

žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť peňažný nárok žalobcu na základe existencie úverovej

zmluvy a skutočnosti, že žalovaní 1/ až 3/ nezaplatili dlh v lehote splatnosti, V tomto

stručnom odôvodnení rozhodnutia okrem iného chýba popis, ako súd hodnotil jednotlivé

dôkazy, akými úvahami sa spravoval pri stanovení výšky zostatku úveru a jeho príslušenstva,

a podľa ktorých právnych predpisov vec posúdil.

Ani odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa zaoberajúce sa zmenou dlžníka

na základe dodatku č. 1 úverovej zmluvy, nespĺňa vyššie uvedené zákonom predpokladané

požiadavky a navyše jednotlivé závery súdu si navzájom odporujú. Súd prvého stupňa

7

dodatok č. 1 úverovej zmluvy označil ako nezrozumiteľný (právny úkon nie je jednoznačný

a výslovný), a teda neplatný, avšak napriek tomuto záveru, posudzoval jeho obsah a dospel

k záveru, že z tohto právneho úkonu, nevyplýva vôľa prevziať dlh, nakoľko sa jedná len

o zmenu názvoslovia, bez toho, aby svoj prijatý záver skutkovo a právne odôvodnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa nie je náležité odôvodnený

v zmysle a odvolanie žalovaných 1/ a / podané z tohto dôvodu, je preto

dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa došlo tiež k porušeniu ustanovenia § 156 ods. 4

, v zmysle ktorého, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. V prejednávanej veci

súd vyhlásil, že žalobcovi priznáva úroky, v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol úroky

z omeškania. Keďže z hľadiska uplatneného práva na základe úverovej zmluvy sa jedná

o odlišné právne nároky, nie je možné ich zamieňať.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. 01. 2013, č. k. -260

opravil výrokovú časť svojho rozsudku z 10. januára 2003, č. k. -257 tak,

že výrok rozhodnutia vo veci samej doplnil tak, že vo zvyšnej časti konanie zastavil.

Podľa ods. l v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho

vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň

a miesto vydania uznesenia.

Rozsudok, ani uznesenie súdu prvého stupňa, neobsahujú odôvodnenie rozhodnutia,

týkajúce sa výroku o zastavení konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto aj v tejto

časti výroku arbitrárne a nepreskúmateľné.

Uvedeným postupom súd prvého stupňa obmedzil žalovaných v ich práve

na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku k zákonom vymedzeným

odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho im uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo

konať pred súdom.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave a uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo výroku o zastavení konania podľa

zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

v ktorom s poukazom na ust rozhodne o trovách celého konania.

Podľa je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Napadnuté opravné uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 10. 01. 2013, č. k.

Z-2-47Cb/80/1996-260 a z 21. 02. 2013, č. k. -270 boli vydané v spojení

s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10. 01. 2013, č. k.

Z-2-47 Cb/80/1996-257. Zrušením rozsudku vo veci samej opravné uznesenia stratili svoje

opodstatnenie, v dôsledku čoho bolo potrebné ich zrušiť spolu s vecou samou.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. 02. 2013, č. k. -273

žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok

za odvolanie v sume 17 020,50 eur v lehote 10 dní od doručenia uznesenia.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18. 03. 2013, č. k. -288

a uznesením č. k. -316 zo dňa 03. 05. 2013 priznal žalovanému 1/,

žalovanému 2/ oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie podľa

Predmetné uznesenia súdu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

02. 04. 2013 a 14. 05. 2013.

So zreteľom na uvedené uznesenia o oslobodení od platenia súdneho poplatku,

odvolací súd v súlade s ust. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zrušil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

9

V Bratislave 27. novembra 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová